Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-69-2014.pdf
PDF · 73.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/69/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci mal. D. F., F.. XX. XX. XXXX, t. č. S. B. Č.; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote; odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznym opatrovníkom; dieťa rodičov: matky - D. T., F.. XX. XX. XXXX, T. C., H. H. XX a otca - H. F., F..XX. XX. XXXX, T. H. XX; t. č. na neznámom mieste; zastúpený opatrovníčkou L. P., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, o zrušenie ochrannej výchovy nad mal. D. F. takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e ochrannú výchovu nad maloletým D. F., F.. XX. XX. XXXX nariadenú rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16P/32/2009-34 zo dňa 01. 10. 2009, ktorá bola vykonávaná v S. B. Č..
Súd nad maloletým D. F., F.. XX. XX. XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť, ktorú bude vykonávať C. C. S. J., Š. XXXX/X.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima (t. č. 27,13 €) na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet C.U. C. S. J.; počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima (t. č. 27,13 €) na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet C.U. C. S. J.; počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16P/32/2009-34 zo dňa 01. 10. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11. 11. 2009 bola maloletému uložená ochranná výchova, v zmysle ust. § 105 Trestného zákona, ktorá sa uskutočňovala v S. B. Č., pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately žiadal zrušiť takto nariadenú ochrannú výchovu a to z toho dôvodu, že Reedukačné centrum vyhodnotilo proces reedukácie maloletého veľmi pozitívne, s predpokladom pozitívnej zmeny správania aj mimo režimového zariadenia, pričom navrhli umiestnenie maloletého do vhodného detského domova vzhľadom na súčasnú nepriaznivú situáciu v rodine maloletého.
Opatrovník otca ako aj matka maloletého s nariadením ústavnej starostlivosti súhlasili.
V zmysle ust. § 103 ods. 2 Trestného zákona ochranná výchova potrvá, kým to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého; ak to vyžaduje záujem mladistvého, môže je súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.
Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania návrhu vyhovel, pričom nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť, s tým, že bude umiestnený v C. C. R. S. J..
Podľa ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri schvaľovaní výšky výživného vychádzal z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 o životnom minime.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti všetkých účastníkov konania, pričom títo sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu, súd postupoval podľa ust. § 157 ods. 3 OSP a písomné vyhotovenie rozsudku vypracoval v zmysle tohto ustanovenia.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu.