Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8T-3-2013.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Mitterpáka a prísediacich Jozefa Ambruša a Jána Drabíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.9.2014 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X/ B. M. Ý. N. T. L. F. , I.. XX.X.XXXX O. N., G. Z. N.Š., M. V. XX, Ž.,
X/ W. X. T. Z. L. F. I. M. N. Ý. , I.. XX.X.XXXX O. Y.R., G. Z. X. XX, N. T. M. N. M., M..L..T.. M. I. O., u z n á v a j ú s a v i n n ý m i , ž e na doposiaľ nezistenom mieste v priebehu obdobia august 1996- december 1997 po predchádzajúcej vzájomnej dohode obž. W. X. ako samostatne zárobkovo činná osoba, vystupujúca pod obchodným menom W. X.- M., vyhotovil nepravdivé daňové doklady, ktorými v rozpore so skutočnosťou deklaroval dodanie rôzneho tovaru a služieb obchodnej spoločnosti B., M..L..T.. N., ktorej konateľ, obž. B. M.N. v úmysle znížiť daňový základ a vlastnú daňovú povinnosť, následne neoprávnene zahrnul do účtovnej evidencie obchodnej spoločnosti B., M..L..T.. N., na podklade ktorej podal na X. Ú. N. R., Q. X -2- 8T 3/13 1/ dňa 16.6.1998 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 1996, v ktorom si neoprávnene zaúčtoval do položky nákladov fiktívne výdavky z účtovných dokladov- dodávateľských faktúr od dodávateľa W. X.- M., R.: XX XXX XXX, E. XX, M. I. O. J. Č.. XXX/XX, J. Č.. XXXXX/XX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, čím tak v rozpore s § 24 ods. 1 Zák. č. 286/1992 Zb. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie r. 1996 neoprávnene skrátil daň z príjmu právnických osôb vo výške 12 650,872,- Sk (419 932,02,- Eur), 2/ dňa 16.6.1998 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za r. 1997, v ktorom si neoprávnene zaúčtoval do položky nákladov fiktívne výdavky z účtovných dokladov- dodávateľských faktúr od dodávateľa W. X.- M., R.: XX XXX XXX, E. XX, M. I. O.- J. Č.. XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXX/ XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. E. XX.XX.XXXX, čím takto v rozpore s § 24 ods. 1 Zák. č. 286/1992 Zb. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie r. 1996 neoprávnene skrátil daň z príjmu právnických osôb vo výške 9 029 385,- Sk (299 720,67,- Eur ), pričom teda uvedeným konaním v skutkoch 1/ a 2/ za zdaňovacie obdobie rokov 1996 a 1997 obžalovaní celkovo skrátili daň z príjmu právnických osôb na úkor štátneho rozpočtu M. L., O. E. X. Ú. N. R. vo výške 21 680,257,- Sk ( 719 652,69,- Eur ), t e d a obž. B. M. v bodoch 1, 2/ rozsudku skrátil daň vo veľkom rozsahu,
obž. W. X. v bodoch 1, 2/ rozsudku zadovážením prostriedkov poskytol inému pomoc pri skrátení dane vo veľkom rozsahu,
-3- 8T 3/13 t ý m s p á c h a l i obž. B. M. v bodoch 1, 2/ rozsudku obzvlášť závažný trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, obž. W. X. v bodoch 1, 2/ rozsudku ako účastník formou pomoci obzvlášť závažný trestný čin skrátenia dane podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, z a t o s a o d s u d z u j ú : obž. B. M. Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dvoch ) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku sa výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov. obž. W. X. Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dvoch ) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku sa výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor N. R. podal na B. M. F. W. X.É. obžalobu pre skutky, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku a konanie kvalifikoval u obž. M. ako obzvlášť závažný trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a u obž. W. X. ako účastníctvo formou pomoci k obzvlášť závažnému trestnému činu skrátenia dane podľa § 10 ods. 1 písm. c, k § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obž. M., T.. X., M. R. Y., I., M., N., R.. Š., prečítaním znaleckých posudkov, prečítaním svedeckých výpovedí, listinných dôkazov a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Obžalovaný B. M. vo výpovediach uviedol, že s obž. X. sa zoznámil v r. 1996 a pokiaľ ide o uzatvorené zmluvy o sprostredkovaní obžalovaný M. uviedol, že X. pre spoločnosť B., M..L..T.. N. nesprostredkoval žiadnych obchodných partnerov na uzatvorenie obchodu. Fakturované sumy mali byť vyrovnaním za to, že došlo k realizácii nejakého obchodného prípadu cez obžalovaných M. F. X.. Všetky platby prebehli v hotovosti, pričom peňažné prostriedky na úhradu záväzkov voči X. si požičiaval zo záložne ako súkromná osoba, preto žiadne potvrdenia o poskytnutí týchto peňažných prostriedkov neexistujú.
Obžalovaný W. X. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného M. nepozná, prvýkrát ho videl na polícii pri výsluchu a závery znaleckého posudku, ktoré ho označujú ako osobu, ktorá podpísala doklady o fakturácii odmieta ako nesprávne. Ďalej uviedol, že niekto zneužil originál jeho faktúry a na základe týchto originálov vytvoril kópie faktúry a pečiatky boli vyrobené podľa živnostenského listu.
Súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovanými a obaja zotrvali na svojich výpovediach, obž. X. poprel, že by poznal obž. M. F. T.. M. tvrdil, že s obž. X. vyhotovovali zmluvy o sprostredkovaní, vzájomne sa navštevovali aj si telefonovali.
Svedok R.. V. Y.- kontrolór daňového úradu vypovedal, že spolu s R.. Š. vykonávali kontrolu vo firme B., M..L..T.. N., kde boli zaúčtované vysoké sumy za prijaté služby a výsledná daňová povinnosť bola veľmi nízka. V súlade s metodikou dal dožiadanie na overenie prijatých služieb -5- 8T 3/13 a bolo zistené, že daňový subjekt neprijal služby fakturované na došlých faktúrach.
Svedok W. I. vypovedal o spolupráci s obž. X. s tým, že nijaký tovar pre firmu B., M..L..T.. nedodával. Obdobne vypovedal aj svedok W. M..
Svedok M. N. vypovedal, že bol konateľom firmy I. H., M..L..T.. a pamätá si, že s obž. M.Ý. spolupracoval na základe obchodných dohôd.
Zo znaleckého posudku z odboru Ekonómia- manažment súd zistil, že v dôsledku zaúčtovania dokladov vystavených W.. X. za r. 1996 došlo k skráteniu dane vo výške 12 650 872,- Sk ( 419 932,02,- Eur ), za r. 1997 vo výške 9 029 385,- Sk ( 299 720,67,- Eur ), t.j. v celkovej výške 21680257,- korún ( 719 652,60,- Eur ).
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ vyplýva, že obrana obž. X. vo vzťahu k používaniu obchodného mena W. X.- M. nie je pravdivá, nakoľko podpisy vyhotovené k priezvisku X., resp. k odtlačku pečiatky W. X.- M. na skúmaných materiáloch predložených k znaleckému posúdeniu sú pravými podpismi obž. X..
Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou kontakt medzi B. M. F. W. X. je uvedenie čísla bankového účtu podnikateľského subjektu W. X.- M. na faktúrach vyhotovených v rámci údajných obchodných prípadoch. Identifikácia čísla účtu bola predmetom obchodného tajomstva a jeho majiteľa môžu vedieť len osoby, ktorým bol tento údaj poskytnutý.
Fiktívnosť účtovných dokladov a obchodných transakcií vyplýva aj z toho, že napriek tomu, že obž. B. M. účtovné doklady vystavené obž. X. poňal do účtovníctva, skutočnú realizáciu súvisiacich obchodov nevedel preukázať.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní svojim konaním naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, pričom obž. X. sa uvedeného trestného činu dopustil ako účastník
-6- 8T 3/13 formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného činu spočíva v osobitnom druhu podvodného konania oboch obžalovaných, pričom obž. X. zadovážil nepravdivé účtovné doklady v rozpore so skutočnosťou deklarujúce realizáciu fiktívneho predaja rôzneho tovaru a služieb firme obž. M., ktorý tieto následne neoprávnene zaevidoval do účtovnej evidencie firmy na strane výdavkov, na základe čoho podal na X. Ú. N. R. daňové priznania, v ktorých si zahrnutím uvedených faktúr znížil základ dane, čím skrátil daň z príjmov právnických osôb vo veľkom rozsahu v rozpore s § 24 ods. 1 Zák. č. 286/1990 Zb. o daniach z príjmov v znení účinnom ku dňu spáchania trestného činu.
Z odpisu registra trestov bolo zistené, že ani jeden z obžalovaných doposiaľ nebol súdne trestaný.
Pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, osoby obžalovaných ( vzhľadom na ich predchádzajúcu bezúhonnosť je zrejmé, že ich konanie nepochybne predstavoval exces z vtedajšieho spôsobu života ), mieru ich zavinenia, možnosti ich nápravy vplyvom výchovného trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť- dĺžku trestného konania.
Podľa názoru súdu boli vo veci splnené všetky podmienky vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaných pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 40 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, nakoľko použitie trestnej
sadzby odňatia slobody ustanovené Trestným zákonom by bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Za okolnosti je pritom potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý sa samozrejme plynutím času znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu a tiež skutočnosti vplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Primeranosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutkovú, právnu, procesnú zložitosť veci a správanie štátnych orgánov.
-7- 8T 3/13
V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo 18 rokov a samotné trestné stíhanie je vedené proti obžalovaným viac ako 10 rokov, pričom obžalovaní sa v tejto dobe nedopustili žiadneho protiprávneho konania.
Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená zložitosťou prípadu, jedná sa v podstate o štandardné podvodné konanie zo závažnejším trestnoprávnym následkom, ani prieťahmi, ani obštrukciami na strane obžalovaných, považuje za neodôvodnenú a neprimeranú vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice, nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Podľa názoru súdu v danom prípade došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd- čl. 6 ods. 1- právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote. Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd a aby nebol vystavený neistote o svojom osude. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu, až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý.
Za pomery páchateľa v zmysle ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je pritom potrebné považovať jednak okolnosti, ktoré páchateľa charakterizujú ako objekt trestu a tiež možnosti resocializácie páchateľa. Súd má za to, že v danom prípade by tento trest obžalovanými vzhľadom na ich predchádzajúcu bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku ako aj časový odstup od jeho spáchania bol nepochybne vnímaný citeľnejšie, ako u tých páchateľov, u ktorých páchanie trestnej činnosti nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorí sú potrestaní časovo účelne.
Vyššie uvedené úvahy viedli súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaným by bolo neprimerane prísne a obligatórnosť takéhoto postupu, bez možnosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody by bol prekážkou brániacou uloženiu primeraného trestu. Preto súd obžalovaným mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom podľa ktorého trest ukladal a uložil im tresty odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.