Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-259-1997.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/259/1997
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: BPM s.r.o., so sídlom Timravy 12, 974 64 Banská Bystrica, IČO: 31 598 056, proti povinnému: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 45 016 381, ako právny nástupca J. X., V.. XX. XX. XXXX, O.. XX. XX. XXXX, V. P. B. XX, XXX XX P. P., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 374,35 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1342/96, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti pôvodnému povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 374,35 eura (11.277,80 Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Rob/1706/95 zo dňa 29. 12. 1995.
Poverením č. 5601 * 001987 zo dňa 24. 03. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica (predtým Horná 15, Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1342/96.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18. 06. 2013, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnom podaní súdny exekútor zároveň uviedol, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo skončené uznesením č .k. 24D/153/2002-713, Dnot/18/2002 zo dňa 10. 12. 2012. Súdny exekútor zároveň oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Súd z obsahu exekučného spisu, a to pripojeného uznesenia tunajšieho súdu 24D/153/2002-713, Dnot/18/2002 zo dňa 10. 12. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 01. 2013, mal preukázané, že povinný J. X., V.. XX. XX. XXXX, V. P. B. XX, XXX XX P. P., O. E. XX. XX. XXXX bez zanechania závetu. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že všetci zákonní dedičia v I. až III. dedičskej skupine dedičstvo odmietli, rodičia povinného predumreli a v IV. dedičskej skupine nezanechal žiadnych dedičov, preto bol k dedeniu povolaný štát - Slovenská republika zastúpená Obvodným úradom Banská Bystrica, IČO: 45 016 381 (t. č. Okresný úrad Banská Bystrica). Uznesením č. k. 24D/153/2002-549 zo dňa 30. 03. 2012, právoplatným dňa 19. 05. 2010, súd určil všeobecnú cenu majetku povinného, výšku dlhov a výšku predlženia dedičstva. Súd uznesením č. k. 24D/153/2002-554 zo dňa 07. 07. 2010, právoplatným dňa
03. 09. 2010, vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a poučil ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 02. 12. 1996, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 462 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Podľa § 472 ods. 1 OZ štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
Nakoľko bolo preukázané, že právnym nástupcom po neb. povinnom sa stala Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd ju v záhlaví uznesenia o zastavení exekúcie uviedol ako povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 471 ods. 2 OZ ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 175t ods. 1 OSP ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
Podľa § 175t ods. 2 OSP o nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu.
Podľa § 175v ods. 4 OSP právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
Súd v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva vyzve poručiteľových veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky a určí im na to lehotu s upozornením, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 24D/153/2002, Dnot/18/2002 zo dňa 10. 12. 2012 je zrejmé, že oprávnený ako veriteľ svoju pohľadávku do likvidácie dedičstva po povinnom ako poručiteľovi neprihlásil, a teda táto pohľadávka, vymáhaná v predmetnej exekúcii, zanikla právoplatným skončením likvidácie majetku povinného.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, keďže vymáhaná pohľadávka v zmysle § 175v ods. 4 OSP zanikla, t.j. po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd záverom konštatuje, že ak bude v budúcnosti objavený ďalší majetok neb. povinného, oprávnený si môže neuspokojenú pohľadávku prihlásiť do likvidácie novoobjaveného majetku povinného, nakoľko zánik neuspokojených pohľadávok veriteľov je relatívny, lebo ak po právoplatnom skončení likvidácie vyjde najavo ďalší majetok poručiteľa, súd ho speňaží a rozdelí veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 55,51 eura /z toho odmena 46,48 eura, náhrada hotových výdavkov vrátane DPH 25,32 eura, - časť trov vo výške 16,29 eura, ktorá bola uhradená v rámci dedičského konania/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zmysle citovaného ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora znáša povinný. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie voči povinnému prihláškou v rámci likvidácie dedičstva, pričom pohľadávka súdneho exekútora bola z výťažku dedičstva uspokojená len v časti 16,29 eura. Tým pádom pohľadávka súdneho exekútora na trovách exekúcie voči povinnému (resp. jeho právnym nástupcom) v zvyšnej časti zanikla právoplatným
skončením likvidácie ako neuspokojená pohľadávka v súlade s § 175v ods. 4 OSP, a preto nie je možné povinného na úhradu trov exekúcie zaviazať.
Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Súdny exekútor vo svojom podaní žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 1. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol v čase podávania návrhu ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že dôjde k úmrtiu povinného, jeho dedičstvo bude predlžené a po nariadení likvidácie nedôjde k uspokojeniu jeho pohľadávky. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že povinnému nemožno z dôvodu zániku pohľadávky súdneho exekútora voči povinnému resp. jeho právnym nástupcom uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (úmrtie povinného s následnou likvidáciou jeho dedičstva, v rámci ktorej dôjde k zániku neuhradenej pohľadávky) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Súd ďalej uvádza, že ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého žiadal súdny exekútor zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41/CoE 340/2011/.
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných
aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.