Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoE-8-2014.pdf
PDF · 72.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/8/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, Senica proti povinnému: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom, Exekútorský úrad Sadova 621, Senica pod č.k. Ex 22/2006 o vymoženie 54,44 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu Okresného súdu Skalica č.k. 3Er/1872/2008-10 zo dňa 11.11.2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov a doplnkov (ďalej ako „Exekučný poriadok“) pri použití ust. § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení do 31.12.2003, ktorý bol zrušený zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zastavil exekučné konanie a skonštatoval, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2002 a dňa 11.06.2002 sa stal vykonateľným. K vymoženiu pohľadávky v rozhodnom čase podľa zák. č. 274/1994 Z.z. do 31.12.2003 nedošlo a hoci exekučný titul tak formálne existuje, stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 27a vyhl. č. 288/1995 Z.z., keď k povinnosti zaplatiť trovy exekúcie zaviazal povinného. Výšku trov exekúcie súd posúdil podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008, keď exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie, ktoré si vyčíslil celkom vo výške 74,18 eur a podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. žiadal priznať odmenu za tri hodiny vynaložené na exekúciu za 4 úkony v sume 19,92 eur, podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. tiež žiadal priznať paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti v sume 16,60 eur a podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. náhradu hotových výdavkov za poštovné a za poskytnutie súčinnosti banky v sume 25,30 eur, ako i odmenu a náhradu hotových výdavkov zvýšenú o DPH v sume 8,38 eur.
Súd prvého stupňa ale nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu aj za úkony, ktoré si uplatnil podľa počtu hodín s tým, že išlo o úkony, ktoré sú vyhláškou určené paušálnou sumou a pri vyúčtovaní, aké si uplatňoval exekútor, by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu a to tak podľa počtu hodín, ako i paušálnou sumou za jednotlivý úkon, z toho dôvodu exekútorom požadovanú sumu predstavujúcu náhradu trov exekučného konania znížil a priznal mu trovy exekúcie iba vo výške 50,28 eur.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a exekučné trovy mu priznal v nim uplatnenom rozsahu vo výške 74,18 eur. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že účelnosť
počtu hodín vynaložených na exekúciu je potrebné posudzovať v súvislosti s účelom exekučného konania a so zreteľom na jednotlivé procesné úkony, ako i čas vynaložený na ich realizáciu, ktorý je v priamej súvislosti s exekučným konaním. Keďže počet hodín vynaložených na exekúciu nie je možné stanoviť vopred, každý spôsob vykonania exekúcie vyžaduje iný počet hodín a náhradu exekučných trov upravuje vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008, kedy sa podľa § 14 ods. 1, 2, 3 cit. vyhl. určuje odmena súdneho exekútora a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom základná hodinová sadzba je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu a paušálna suma za každý úkon je 3,32 eur. Súd prvého stupňa však nepriznal exekútorovi úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 s tým, že mu za ne patrí paušálna náhrada podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a-j cit. vyhl.
S takýmto právnym záverom sa odvolateľ nestotožnil a poukázal na to, že zákonodarca pojem odmeny upravil tak, že pozostáva z dvoch zložiek, ktoré sa navzájom nevylučujú a nie sú ani duplicitné, inak by stanovil, že odmena sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, alebo podľa uváženia súdu paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktoré v podobnej veci rozhodli a trovy exekúcie priznali v rozsahu ako si ich uplatnil aj odvolateľ.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ponecháva rozhodnutie o odvolaní na súd.
Povinný k odvolaniu uviedol, že nie je v silách uhradiť predmetnú sumu, pretože je iba poberateľ starobného dôchodku.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že odvolanie exekútora nie je dôvodné.
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Skutkové i právne posúdenie veci prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za správne, súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými pre rozhodnutie o trovách konania relevantnými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozhodnutia je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, odmena exekútora je súčasťou trov exekúcie a výška odmeny sa určuje vyhl. č. 288/1995 Z.z., pričom podľa § 4 ods. 1 cit. vyhl. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Vyhláška určuje i výnimky, medzi ktoré patrí i úprava určenia odmeny exekútora v prípade zastavenia exekučného konania podľa § 57 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v § 14 ods. 1 cit. vyhl. a podľa ktorého ustanovenia v prípade zastavenia exekúcie sa odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje buď podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Odvolateľ napadol duplicitu odmeňovania, k čomu odvolací súd uvádza, že ak súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, ktoré si určil v špecifikácii, je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že požadovanie časovej odmeny za úkony inak presne odmeňované a špecifikované v § 15 ods. 1 by bolo v rozpore s platnou právnou úpravou práve z dôvodu počítania odmeny v prvom prípade z hľadiska časového a v druhom paušálne za každý osobitný úkon. Keďže úkony presne špecifikované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify sú odmeňované paušálnou sumou 3,32 eur pripadajúce na jeden úkon exekučnej činnosti je vylúčené, aby súčasne boli odmeňované i podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) exekútorskej tarify, pretože už uvedené ustanovenie samotné rozlišuje medzi časovým odmeňovaním a odmeňovaním paušálnym.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.