Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1C-1-2023.pdf
PDF · 125.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/1/2023
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, zastúpeného: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanej: F. G., D. H., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti v katastrálnom území I. J. K., obec I., L. I., zapísanej na LV č. XXXX, parcela EKN č. 1724 - orná pôda o výmere 2 789 m2.
II. Do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX p r i k a z u j e v celosti nehnuteľnosť v katastrálnom území I. J. K., obec I., L. I., zapísanej na LV č. XXXX, parcela EKN č. 1724
- orná pôda o výmere 2 789 m2.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 9 914,90 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2023 domáhal voči žalovanej, neznámemu vlastníkovi zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území I. J. K., obec I., L. I., zapísanej na LV č. XXXX, parcela EKN č. 1724
- orná pôda o výmere 2 789 m2 s tým, aby predmetnú parcelu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 9 900 eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel. Žalobca zároveň navrhol, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: a) parcela EKN č. 1724, o výmere 2789 m2, orná pôda, ktorá je zapísaná OÚ Bardejov, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres I., obec I., kat. úz. I. J. K.. Túto parcelu vlastní žalobca v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 9/10 (pod B5) a žalovaná v rozsahu 1/10 (pod B2). Nakoľko žalobca nedisponuje žiadnymi osobnými údaji o žalovanej, nebolo z jeho strany možné zaslať žalovanej pred podaním tejto žaloby výzvu, resp. riešiť vec mimosúdne. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná sa o predmetnú parcelu nestará a nejaví o ňu žiaden záujem, žalobca navrhuje podielové spoluvlastníctvo k vyššie označenej parcele vyporiadať tak, žeby ju súd prikázal do vlastníctva žalobcovi s tým, že tento by žalovanej uhradil primeranú náhradu. Tento spôsob vyporiadania žalobca navrhuje aj z toho dôvodu, že dotknutú nehnuteľnosť vlastní vo väčšom rozsahu než žalovaná a reálna deľba tohto pozemku by ani pre žalobcu a ani pre žalovanú nemala žiaden hospodársky význam (podiel 9/10). Za účelom vysporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele EKN č. 1724 si nechal žalobca vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že hodnota 1 m2 tejto parcely je 35,55 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemok má
výmeru 2789 m2 a žalovaná z toho vlastní podiel 1/10, t. j. žalovaná vlastní 278,9 m2, celková hodnota pozemku je 9.914,90 EUR. Túto hodnotu však znalec zaokrúhlil na sumu 9.900,00 EUR, a preto žalobca navrhuje vyplatenie práve tejto sumy.
3. Zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 22.11.2023 uviedol, že slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“) koná pred súdmi za „štát“ a „nezistených vlastníkov“ podľa § 34 ods. 18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Žalobcovia v tomto súdnom konaní žiadajú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parcele KN „E“ č. 1724, orná pôda, o výmere 2789 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. I. J. K., obec: I., okres: I., nachádzajúca sa v extraviláne (ďalej len: „sporná parcela“). Žalobca uvádza, že žalovaný sa o spornú parcelu nestará, ani nejaví o ňu záujem. Žalobca vlastní dotknutú parcelu vo väčšom rozsahu, a preto reálna deľba spornej parcely by nemala žiaden hospodársky význam. Preto žalobca navrhuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k spornej parcele jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Pokiaľ ide o samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, SPF spravidla nemá výhrady voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní, a čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo je aj v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliada aj na to, aby sa vec mohla účelne využiť, pričom vyporiadanie pozemkov nie je len čo do výmery, pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov, ale aj čo do hodnoty a kvality pozemkov. V prvom rade je potrebné vysporiadať sa s možnosťou a účelnosťou reálneho rozdelenia spornej parcely. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu na parcele KN „E“ 1724, kat. úz. I. J. K., pripadá výmera 2.510,1 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera 278,9 m2. Sporná parcela s nachádza v extraviláne mestskej časti Bardejovská Nová Ves. Je dlhá cca 234 m2 a široká 13 m2. Podľa znaleckého posudku č. 23/2023, doloženého žalobcom, je určená na zástavbu rodinných domov. Prístup k spornej parcele je zabezpečený po parcele KN „C“ 1605/63 vo vlastníctve Mesta Bardejov. Ak súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že rozdelenie veci nie dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. SPF môže previesť (teda aj vyporiadať) vlastníctvo k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné vychádzať aj z trhovej hodnoty spornej parcely. Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Poukázal na Stanovisko Najvyššieho súdu CPj 30/97 z 20.10.1997. Žalobca navrhuje ako „primeranú náhradu“ za odstupujúce spoluvlastnícky podiel žalovaného na spornej parcele sumu 35,55 EUR/1 m2 podľa doloženého znaleckého posudku č. 23/2023 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty spornej parcely, vyhotovený znalcom z odboru stavebníctva. Žalobca kupoval v roku 2022 spoluvlastnícky podiel na uvedenej parcele. Výšku kúpnej ceny neuvádza. Z doloženého znaleckého posudku (na str. 2) vyplýva, že trhová hodnota pozemkov v danom kat. území môže byť aj vyššia, a to konkrétne 39,26 EUR/ 1m2 a 41,42 EUR/ 1m2 (ako aj vyplýva z nižšie doložených kúpnych zmlúv). Znalecký posudok je len jedným z viacerým dôkazov pre stanovenie výšky „primeranej náhrady“. Stanovenie konečnej výšky primeranej náhrady bude závisieť od ďalšieho dokazovania vo veci a posúdenia všeobecnej ceny veci na základe všetkých zistených skutočností. Navrhol vyžiadať z Okresného úradu Bardejov, Katastrálny odbor - kúpnu zmluvu zo dňa 30.5.2022- V 1704/22 zo dňa 17.6.2022, číslo zmeny 106/2022 – uvedenú ako titul nadobudnutia pod B5 LV č. XXXX, kat. úz. I. J. K., - kúpnu zmluvu zo dňa 9.2.2022, V 379/2022 zo dňa 28.2.2022, číslo zmeny 42/2022 – uvedenú ako titul nadobudnutia na LV č. XXXX, kat. úz. I. J. K., pod B 7. K vyjadreniu priložil výpis z listov vlastníctva č. XXXX F. XXXX pre k.ú. I., vytlačený záznam z mapového klienta ZBGIS, kúpne zmluvy č. 85/2022 a 70/2021
4. Zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 15.12.2023 uviedol, že reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti je z jeho pohľadu vylúčené, keďže tak ako zástupca žalovanej uviedol, smerodajné, pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti je jej ďalšie účelné využitie. Žalovaný má za to, že po prípadnom reálnom rozdelení parcely by nedošlo k jej ďalšiemu účelnému využívaniu, a to z toho dôvodu, že spoločná nehnuteľnosť je veľmi úzka a dlhá. Vzhľadom na tvar tejto parcely a na jej parametre je zrejmé, že výstavba rodinného domu na prípadnej novovzniknutej parcele žalovanej by bola znemožnená. Navyše ani výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalovanej, t. j. 278,9 m2 je na tento účel nepostačujúca. Z uvedeného teda vyplýva, že reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti by nedošlo k naplneniu účelu ďalšieho hospodárneho využitia nehnuteľnosti a zároveň by došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť má žalobca za to, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je hospodárne a preto trvá na prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Vo vzťahu k namietanej primeranej náhrade, má žalobca za to, že cena určená znaleckým posudkom je relevantná na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Je tomu tak preto, lebo znalec pri určovaní hodnoty spoločnej parcely použil porovnávaciu metódu, kedy sa čo možno najpresnejšie zisťuje hodnota nehnuteľnosti, a to s prihliadnutím na obdobné ponuky v danom mieste a čase. Z uvedeného je zrejmé, že argumenty a námietky Slovenského pozemkového fondu nie sú opodstatnené, keďže znalec na aktuálnu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami reagoval výberom porovnávacej metódy pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Žalobca má za to, že znalcom zistená cena spoločnej nehnuteľnosti je primeraná, keďže daná parcela je momentálne neudržiavaná, t. j. na jej skultúrnenie bude musieť žalobca vynaložiť ďalšie peňažné prostriedky a nenachádzajú sa na nej žiadne inžinierske siete, takže argumenty Slovenského pozemkového fondu v tejto veci nie sú namieste. S prihliadnutím na uvedené, žalobca zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Súd si na základe návrhu zástupcu žalovanej vyžiadal od Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor kópie kúpnych zmlúv V 1704/2022 a V 379/2022.
6. Zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 24.06.2024 uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej parcele jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcovi, prihliadnuc na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spornej parcele a taktiež na predpokladané funkčné využitie spornej parcely na zástavbu rodinných domov. Pokiaľ ide o výšku „primeranej náhrady“ za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaného na spornej parcele uviedol: Na základe doložených listinných dôkazov navrhujeme, aby súd stanovil „primeranú náhradu“ v rozmedzí od 35,55 EUR/ 1m2 (podľa doloženého znaleckého posudku č. 23/2023) do 41,42 EUR/1 m2 (podľa doloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 5.8.2021 medzi Mestom Bardejov a kupujúcimi K. a M. A.). Pokiaľ ide o trovy konania, navrhujeme, aby konajúci súd rozhodol vo svojom výroku rozsudku tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku, keďže majetkovoprávne vysporiadanie vzťahov k spornej parcele je v prospech všetkých strán sporu, tak žalobcu aj žalovaného. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu, buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 11.07.2024, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu. Žalobca, žalovaná ani zástupca žalovanej sa pojednávania nezúčastnili, pričom zástupca žalovanej svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto rozhodol o vykonaní pojednávania v ich neprítomnosti, nakoľko nebol daný dôvod odročenia nariadeného pojednávania.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami zástupcov sporových strán a ústnym prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Zároveň navrhol žalobe vyhovieť s poukazom na posledné podanie zástupcu žalovanej do tohto konania. K námietkam zástupcu žalovanej uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je ornou pôdou bez inžinierskych sietí a bez vyňatia z pôdneho fondu.
10. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie I. J. K. je evidovaná parcela registra „E“ parc. č. 1724 o výmere 2789 m2, orná pôda, pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce. Ako vlastníci
sú vedení pod B2 žalovaná (HRUBÁ ANNA r. KOLLÁROVÁ, Dátum narodenia: -, titul nadobudnutia: DEDENIE 24.3.1911, CD. XXX, SKUT. DRZBA 18.6.1936, CD. 1928, SKUT. ROZD. 18.6.1936, CD. 2096) v spoluvlastníckom podiele 1/10 a pod B5 žalobca v spoluvlastníckom podiele 9/10.
11. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 23/2023 vypracovaného N. C. A. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavanej parcely vyplýva, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej predstavuje sumu 9 914,90 eur, po zaokrúhlení sumu 9 900,00 eur.
12. Zástupcom žalovanej predložený záznam mapového klienta ZBGIS zachytáva parcelu, ktorá je predmetom vyporiadania. Zo zástupcom žalovanej predložených zmlúv zo dňa 01.07.2022 a 05.08.2021 vyplýva hodnota pozemkov v k.ú. I. J. K. v sume 39,26 eur/m2 (zastavaná plocha a nádvorie), resp. 37,65 eur + 10 %/m2 (zastavaná plocha a nádvorie).
13. Z na návrh zástupcu žalovanej vyžiadanej kúpnej zmluvy zo dňa 09.02.2022 vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I. J. K., pričom ide o pozemky rôzneho druhu (orná pôda a trvalý trávny porast). Kupujúci sa zaviazal zaplatiť za predmet prevodu kúpnu cenu vo výške 13 700 eur (0,35 eur/m2).
14. Z na návrh zástupcu žalovanej vyžiadanej kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2022 vyplýva, že jej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov predávajúcich k nehnuteľnosti nachádzajúcim sa v k.ú. I. J. K., pričom ide o pozemok - druh orná pôda. Kupujúci sa zaviazal zaplatiť za predmet prevodu kúpnu cenu vo výške 67 700 eur.
15. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, preto pri právnom posúdení veci súd vychádzal predovšetkým z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.
16. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
17. Podľa § 137 ods. 1, 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
18. Podľa § 139 ods. 1 až 3 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
19. Podľa § 141 ods. 1, 2 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
20. Podľa § 142 ods. 1 až 3 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
21. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva sa musí podať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením súhlasili. Je tomu tak preto, aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom. Je tiež možné, aby na strane žalobcov vystúpilo viac spoluvlastníkov a na strane žalovaných zvyšní spoluvlastníci.
22. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu.
23. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
24. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdom.
25. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je v OZ uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné.
26. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142 ods.1 prvá veta OZ. Je to predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.
27. V prvom rade je teda súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi).
28. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ je iudicium duplex. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str. 3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 169/95, sp.zn. 2 M Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii
nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 OZ vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R 1/89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.
29. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len „pozemkový fond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať organizačné útvary a určovať ich sídla.
30. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky.
31. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond predstavuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
32. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.
33. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
34. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
35. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Fond prijíma aj náhrady
za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ako ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
36. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nemôže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sám užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný účel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na podiely na spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva.
37. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., ak pozemky uvedené v § 16 ods. 1 nemožno využívať na účely uvedené v odseku 1, fond ich môže prenajímať aj na iný účel. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.
38. Podľa § 18 ods. 3 zákona č 180/1995 Z.z., fond môže previesť vlastníctvo k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 len v prípadoch ustanovených zákonom.
39. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.
40. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
41. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3000 m2 , ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2 , ak ide o lesný pozemok.
42. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
43. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
44. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
45. Podľa § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
46. Podľa § 43h ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.
47. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcela registra „E“ KN, parcela č. 1724, výmera 2789 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný v katastri nehnuteľnosti vedeného Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX, pre obec: I. a katastrálne územie: I. J. K..
48. Nikoho nemožno nútiť aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže žalobkyňa ako podielový spoluvlastník pozemku podala návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom k dohode o jeho zrušení nedošlo, súd v súlade s § 142 ods. 1 OZ v prvom výroku rozsudku podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti - parcela registra „E“ KN, parcela č. 1724, výmera 2789 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný v katastri nehnuteľnosti vedeného Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX, pre obec: Bardejov a katastrálne územie: I. J. K. zrušil.
49. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd riadiac sa poradím predpísaným v § 142 ods. 1 OZ mal za to, stotožniac sa s názorom oboch sporových strán, že vzhľadom na polohu a funkčné využitie parcely javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej parcele jej prikázanie do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Zástupca žalovanej súhlasil s prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu, preto súd v druhom výroku rozsudku prikázal predmetnú parcelu do vlastníctva žalobcu, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania veci, keďže reálne spornú parcelu môže využívať iba žalobca.
50. Pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu je potrebné, aby sa súd vyporiadal s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Žalovaný navrhol primeranú náhradu vo výške od 35,55 – 41,42 eur/m2. Žalobca navrhoval náhradu za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho podielového spoluvlastníka vo výške 35,55 eur/m2 v zmysle predloženého znaleckého posudku.
51. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/18/2000, podľa ktorého je primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušný podiel všeobecnej ceny vecí. Reprodukčná hodnota nehnuteľnosti predstavujúca náklady, za ktoré by bolo možné rovnakú alebo porovnateľnú nehnuteľnosť zriadiť, či zakúpiť, nemôže byť základom pre určenie primeranej náhrady v zmysle § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. V danom prípade súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20. 10. 1997 sp. zn. Cpj 30/97. Ak totiž v znaleckom posudku znalec dospel ku dňu podania znaleckého posudku k všeobecnej hodnote spoluvlastníckeho podielu žalovanej na spornej nehnuteľnosti ako všeobecnej cene obvyklej v danom mieste v dobe rozhodovania vo výške 9 914,90 eur potom súd ako primeranú náhradu považoval v znaleckom posudku uvedenú hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovanej.
52. Zo všetkých stranami predložených dôkazov, práve znalecký posudok zohľadňoval predmetnú nehnuteľnosť, so všetkými špecifikami. Znalec na základe vykonanej obhliadky použil porovnávaciu metódu, na základe ktorej bola stanovená všeobecná hodnota pozemku. Pokiaľ ide o ostatné listinné dôkazy, ktorými zástupca žalovanej argumentoval odlišnú hodnotu vyporiadavanej parcely, súd poukazuje na tú skutočnosť, že tieto zmluvy nepovažuje za aktuálne (najnovšia zmluva bola uzatvorená dňa 01.07.2022), zároveň súd poukazuje na čiastočnú odlišnosť prevádzaných nehnuteľností od vyporiadavanej parcely a v neposlednom rade súd považuje za potrebné poukázať tiež na to, že predmetné zmluvy predstavujú dobrovoľne uzatvorené právne úkony, ktorých účastníci sa na tej-ktorej hodnote nehnuteľností dohodli a takto dohodnutá hodnota nemusí automaticky predstavovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti.
53. Súd po zohľadnení umiestnenia spornej parcely, jej súčasného využitia a všeobecnej hodnoty parcely dospel k záveru, že primeraná náhrada je náhrada vo výške navrhovanej žalobcom v sume 35,55 eur za 1 m2. Zohľadnil pritom aj skutočnosti vyplývajúce zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Cpj 30/97 zo dňa 20.10.1997, a to, že súd pri určení primeranej ceny vychádza aj z poznatkov orgánov miestnej správy, poznatkov samotných účastníkov o predaji porovnateľných nehnuteľností a prihliada aj na ponuku a dopyt v danom mieste a čase.
54. Súd sa stotožnil s argumentáciou sporových strán, že dotknutá parcela je za stavu rozhodovania súdu využiteľná na výstavbu, jej majoritným spoluvlastníkom je žalobca a vzhľadom na jej parametre by bolo jej využitie na stanovený účel po reálnom rozdelení znemožnené. Súd preto vyporiadavanú parcelu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
55. Vzhľadom k uvedenému súd v treťom výroku rozsudku rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu vo výške 9 914,90 eur (278,9 m2 x 35,55 eur) spôsobom v ňom uvedeným.
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
58. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
59. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s návrhom sporových strán tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.