Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/79/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému K. H. a spol., stíhaného pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa k , Tr. o odvolaní obžalovaných K. H. a F. H. proti rozsudku Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. zo dňa 31.5.2013 na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.9.2014, takto

rozhodol:

Podľa odvolania obžalovaných K. H., nar. XX.X.XXXX a obžalovaného F. H., nar. XX.X.XXXX, sa z a m i e t a j ú.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 31.5.2013 boli obžalovaní K. H. nar. XX.X.XXXX , F. H., nar. XX.X.XXXX a S. A., nar. XX.X.XXXX uznaní vinnými zo spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa k , Tr. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 11.3.2005 v presne nezistenom čase v Trnave na ulici J. E. č. XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode neoprávnene vylákali od obchodnej spoločnosti KOFIS Leasing, a.s. Bratislava finančnú hotovosť vo výške 935,10 Sk ( 31036,32 Eura) tým spôsobom, že obvinený S. A. podal za obchodnú spoločnosť E. U A. , s.r.o. N. A., IČO: 35825171, ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, obchodnému zástupcovi, poskytovateľa žiadosť o financovanie a obstaranie motorového vozidla formou finančného leasingu a to osobného motorového vozidla značky AUDI A6 3,2 Quattro VIN: T ktorého faktickými držiteľmi a užívateľmi boli obvinení K. H. a F. H., k žiadosti všetci traja obvinení doložili za spoločnosť husacina u A., s.r.o. falošné doklady - daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003, výkaz ziskov a strát i súvahu za rok 2003, ktorými deklarovali jej kladný hospodársky výsledok a priaznivé finančné pomery, hoci obvinený S. A. za uvedenú obchodnú spoločnosť za rok 2003 nikdy nepodal takéto daňové priznanie, výkazy a súvahy daňovému úradu, následne obvinení F. H. a K. H. kúpnou zmluvou č. 05/20112 zo dňa 11.3.2005 previedli vlastnícke právo k tomuto osobnému motorovému vozidlu z formálne vedeného vlastníka O. G. na spoločnosť KOFIS Leasing, a.s. na základe čoho potom obvinený S. A. ako štatutárny zástupca spoločnosti E. u A., s.r.o. zavrel so spoločnosťou KOFIS Leasing, a.s. leasingovú zmluvu č. LZF05/20112 zo dňa 11.3.2005, v zmysle ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 935.000,10 Sk na financovanie kúpy uvedeného motorového vozidla, ktoré sa zaviazal veriteľovi a zároveň prijímateľovi leasingu vrátiť v jedenástich trojmesačných splátkach po 96.782.60 Sk a to napriek tomu, že spoločnosť E. U A. s.r.o. ako nájomca nedisponovala dostatočnými peňažnými prostriedkami na uhrádzanie dohodnutých leasingových splátok, proti tejto ako aj obvinenému S. A. z dôvodu existencie viacerých dlhov boli v tom čase vedené viaceré exekučné konania, v rámci ktorých došlo k predaju rodinného domu a priľahlých stavieb a pozemkov obvineného S. A. na dražbe dňa 1.4.2005 a v čase uzatvárania zmluvného vzťahu bolo realizované konanie a výmaz obvineného S. A. ako spoločníka uvedenej obchodnej spoločnosti z titulu exekúcie obchodného podielu, jeho účasť v spoločnosti zanikla dňa 7.10.2004 a v roku 2005 vstúpila obchodná spoločnosť HUSACINA u Gálika, s.r.o. do likvidácie a bola zrušená, obvinení pritom predstierali splatenie tzv. nultej

splátky v sume 764.999.90 Sk vlastníkovi vozidla, obvinený K. H. a F. H. zároveň predstierali zamýšľanie odovzdanie motorového vozidla obvinenému S. A., ktoré mu však nikdy neodovzdali, obvinení K. H. a F. H. si ponechali aj prenajímateľom vyplatené peňažné prostriedky vo výške 935.000,10 Sk, obvinený S. A. potom na požiadanie spoluobvinených, bez súhlasu leasingovej spoločnosti a v rozpore so zmluvnými podmienkami dňa 22.6.2005 splnomocnil na užívanie financovaného motorového vozidla ďalšiu osobu, dohodnuté zmluvné splátky obvinení neuhrádzali a po predčasnom vypovedaní leasingovej zmluvy a výzve poškodenej spoločnosti motorové vozidlo zn. Audi A6 3,2 Quattro nevrátili, čím spôsobili obchodnej spoločnosti BKS Leasing, a.s. Bratislava ( nástupcovi KOFIS Leasing a.s. ) škodu vo výške najmenej 31.036,32 € ( 935.000,10 Sk). Za to im okresný súd uložil : Obžalovanému K. H. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov. Obžalovanému F. H. uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 určil mu skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Obžalovanému S. A. uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 53 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.000,- ( tisíc) Euro. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov. Podľa Tr. zák. rozhodol, že vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa účinného do 31.12.2005 poškodenú spoločnosť BKS Leasing, a.s. Bratislava ( nástupcovi KOFIS Leasing, a.s. ) s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občiansko-právnych. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa tento dospel k ustálenému skutkovému stavu na základe dokazovania v rámci ktorého vyslúchol obžalovaných : K. H., F. H., S. A., svedkov O. G., Mgr. X. K., M. G., K. G., G. S., Z. K., K. W., S. S., S. Z., N. M., Z. O., tiež vypočul znalkyňu z odboru písmo znalectva Mgr. Alenu Najšlovú, prečítal obsah ostatného spisového materiálu. Ako vyplýva zo samotného ( odôvodnenia ) rozsudku súdu prvého stupňa tento vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo , resp. vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obžalovaní: K. H., F. H. a S. A. sa z trestnej činnosti navzájom usvedčujú, pričom obsah ich samotných ( výpovedí ) vytvára ucelenú mozaiku . Súčasne so samotnými ( výpoveďami obžalovaných ) súd prvého stupňa uvádza, že každý z nich ( obžalovaný ) v rámci samotnej výpovede sa snaží preniesť ťarchu trestno- právnej zodpovednosti na spolupáchateľa. Okrem navzájom usvedčujúcich sa výpovedí ( obžalovaných ) je trestná činnosť týchto preukázaná na základe výpovedi svedkov M. G. a K. G., ktorí spracovávali leasingovú zmluvu, pričom samotná P. G. vystupovala iba ako sprostredkovateľka, zastupovala vlastníka vozidla, ktorým bol oficiálne v dokladoch od predmetného motorového vozidla AUDI A6 O. G.. Uvedený ( O. G. ) však v skutočnosti motorové vozidlo AUDI A6 3,2Quatro nikdy nekupoval a ani nevedel o tom, že to vozidlo je písané na neho. Dozvedel sa o tom až potom, keď mu to povedal obžalovaný H. a obžalovaný H., ktorí ho požiadali, aby išiel do Y., že sa ide robiť leasing na predmetné motorové vozidlo AUDI A6 , že to vozidlo je písané na neho, že je to len formalita, aby to podpísal. Okrem samotných výpovedí ( obžalovaných a svedkov ) súd prvého stupňa zistený skutkový stav oprel aj o ostatný ( listinný dôkazný materiál oboznámený v rámci vykonaného dokazovania). V tomto kontexte poukázal osobitne na doklady viažuce sa k spoločnosti ( E. u A. , s.r.o. ). Osobitne v tejto súvislosti poukázal na uznesenie zo dňa 15.12.2003 právoplatné dňa 30.12.2004 , ktorým na Okresnom súde Bratislava 1 bolo začaté konanie o výmaz jedného spoločníka - obžalovaného S. A. z obchodnej spoločnosti E. u A. ,ktorého účasť v spoločnosti zanikla dňom 7.10.2004, pričom jeho obchodný podiel sa stal voľným. Rovnako sa v spise nachádzala oboznámená pripojená správa zo dňa 28.10.2005 , keď súd rozhodol o zrušení danej obchodnej spoločnosti , ktorá následne vstúpila do likvidácie. Z naznačených ( listinných dôkazov ) súd prvého stupňa zistil, že spoločnosť u A. s.r.o. nepodávala v roku 2003 žiadne daňové priznanie, ani žiadny výkaz o zisku a strate ani žiadnu súvahu , pretože uvedená spoločnosť nepodávala takéto priznania od roku 2002. A pokiaľ boli uvedené doklady za rok 2003 vystavené, tieto boli falošné. S pomocou týchto ( dokladov ) bola práve leasingová spoločnosť uvedená do omylu. V kontexte takto (vykonaných a vyhodnotených) dôkazov súčasne súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetné motorové vozidlo ( AUDI A6 3.6 Quattro ) ani leasingový

nájomca neužíval, vozidlo naďalej užívali obžalovaní: F. H. a K. H., ktorí na základe splnomocnenia daného obžalovaným S. A. vozidlo previezli prostredníctvom inej osoby dňa 25.6.2005 na Ukrajinu, ako to vyplýva z dokladu svedčiacom o prechode uvedeného vozidla cez hranicu , ale návrat predmetného vozidla na územie Slovenskej republiky už zaznamenaný nebol. V kontexte takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že obžalovaní P. H., I . H. a M. A. spoločným konaním sa dopustili trestného činu podvodu spolupáchateľstvom, ktorým konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty podvodu v zmysle § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.2.2005 s použitím § 9 ods. 2 Tr. zák. Pri samotnom rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovaným súd prvého stupňa vyhodnotil jednak samotné okolnosti viažuce sa kpredmetnej trestnej veci ako aj ich samotné osoby. Dospel takto k záveru, že účel trestu v zmysle príslušných ( zákonných kritérií ) sa dosiahne aj trestami nespojenými s obmedzením osobnej slobody. Vo vzťahu k samotnému obžalovanému S. A. dospel tento ( prvostupňový súd) k záveru, že vzhľadom na mieru účasti na spáchaní trestnej činnosti, k naplneniu účelu trestného konania v zmysle ukladaných trestov dôjde aj uložením samotného ( peňažného trestu ) vo výmere 1.000,- Euro. U obžalovaných K. H. a F. H. súd tresty odňatia slobody v trvaní 2 rokov odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, resp. 30 mesiacov, ktoré tresty považuje za dostačujúce, reflektujúce naplnenie účelu ukladaných trestov v zmysle individuálnej ako i generálnej prevencie. Vo vzťahu k samotnému ( výroku o náhrade škody ) súd prvého stupňa tento odôvodnil skutočnosťou, že o skutočnej výške škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaní K. H. a F. H., ktoré ( odvolania ) aj odôvodnili prostredníctvom obhajcov. Obžalovaný F. H. podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine ako aj vo výroku o treste. Domáha sa zrušenia predmetného ( rozsudku ) a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, resp. alternatívne navrhuje, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí v zmysle ustanovenia Samotnú trestnú činnosť poprel v plnom rozsahu, pričom vypovedal v prípravnom konaní i na súde podrobne o všetkých okolnostiach súvisiacich s údajnou trestnou činnosťou. Má zato, že predmetná trestná vec trpí dôkaznou núdzou, keďže počas vykonaného dokazovania nebolo nad všetku pochybnosť preukázané, že by sa trestnej činnosti dopustil aj on. Zdôraznil v rámci svojej ( obhajoby ) tú skutočnosť, že obžalovaný K. H. ho využil na spáchanie trestnej činnosti ( ak vôbec ide o trestnú činnosť ) a nielen o sprostredkovanie pri poskytnutí leasingu, ktorú spáchal sám alebo s obžalovaným S. A. a v neposlednom rade aj so svedkami M. G. a K. G.. On osobne sa poznal len s obžalovaným K. H.. Obžalovaný K. H. a S. A. ako aj svedkovia Z. O. a O. G. sa navzájom poznali. S ním sa poznali až neskôr cez H.. Samotní svedkovia pritom v minulosti pracovali v spoločnostiach s H. alebo pre samotného H.. V kontexte výpovedi svedka G. zdôraznil tú skutočnosť, že bol vo výkone trestu pre úverové podvody v súvislosti s obžalovaným H.. Samotní títo pracovníci leasingovej spoločnost ( A. G. a P. G. ) pri vybavovaní úveru zvolili zjavne neštandartný postup. Osobne navštívili obžalovaného A., prevzali od neho doklady potrebné na poskytnutie leasingu. Samotné doklady pritom neboli originálmi a podľa samotného A. im ich ani neodovzdal. Samotná leasingová zmluva sa mala podpisovať A. v ich spoločnom byte, samotné auto si len prezreli a nefotili ho a ani auto neodovzdali obžalovanému A.. Peniaze za leasing vyplácali pred bankou alebo na ulici pred Kinom Hviezda, pričom ich vyplácala P. G. údajne jemu, obžalovanému H. a svedkovi O. G., čo je z jeho pohľadu nepredstaviteľné. Prevzatie peňazí má potvrdzovať svedok S. Z., ktorého výpoveď však vyznieva nevieryhodne. Samotní svedkovia G. a G. sa tým, že neoznámili údajne páchanú trestnú činnosť vôbec vyhli akémukoľvek trestnému stíhaniu, čo je z jeho pohľadu tiež záhadné. Podľa jeho vedomostí sa celá ( posudzovaná trestná činnosť ) v skutočnosti odohrala z dôvodu, že obžalovaný S. A. bol dlžný 5 miliónov p. H.. Ten navrhol H., aby predmetné auto predal cez leasingovú spoločnosť obžalovanému A., aby sa mu vrátila aspoň časť peňazí, ktoré mu A. dlhoval. Poukázal aj na samotné profily spoluobžalovaných ( M. A. a P. H. ). S. A. je pritom osobou, ktorá mala pernamentne dlhy, exekúcie a 7-krát bol súdne trestaný, naposledy pre úverový podvod. Obžalovaný K. H. je t. č. zaangažovaný vo viacerých trestných stíhaniach, všetko pre úverové podvody. On osobne je pritom bezúhonný človek, doposiaľ súdne trestaný nebol. Všetko nasvedčuje na to, že sa nechal vtiahnuť do nekalého konania obžalovaného H.. Od spáchania samotného skutku ubehla doba 8 rokov, počas ktorých žije bezúhonným životom. Toto isté sa však zjavne nedá konštatovať u ostatných ( spolupáchateľov ). V jeho konaní majúcom mať odraz vo výroku o vine zjavne pritom absentuje subjektívna stránka k spáchaniu predmetného ( protiprávneho konania ).

Keďže predmetný ( napadnutý rozsudok ) trpí vadami spadajúcimi pod „režim„ ustanovenia , , , navrhuje, aby odvolací súd rozhodol spôsobom naznačeným už vyššie, teda že buď vráti vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alternatívne , že ho sám ( odvolací súd) oslobodí v zmysle ustanovenia Obžalovaný K. H. odôvodnil podané odvolanie tou skutočnosťou, že súd prvého stupňa pri ustalovaní skutkového stavu vo veci predovšetkým nepostupoval v zmysle ustanovenia , keďže nebol náležite zistený skutkový stav a teda nebolo možné rozhodnúť bez akýchkoľvek pochybností. Prioritne poukázal na skutočnosť, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, komu vlastne predmetné vozidlo patrilo predtým, než bolo prepísané na svedka G.. Tiež nebolo preukázané, kto získal peniaze za leasing vozidla, tak ako k tomu vypovedá svedkyňa G. v rámci výpovede z prípravného konania ako aj hlavného pojednávania. V rámci samotného ( dokazovania realizovaného na súde prvého stupňa ) sa nepodarilo vypočuť svedka p. H., ktorý mal podľa zistenia polície predmetné vozidlo vyniesť mimo územia Slovenskej republiky. Rovnako nebola venovaná náležitá pozornosť svedkovi S. S. , ktorý uviedol, že v predmetnom vozidle ho viezol H.. Samotné peniaze od leasingovej spoločnosti on neprevzal. Z jeho pohľadu sa pritom jedná o zjavné „kriminalizovanie“ občiansko-právnych vzťahov tak ako to konštatoval vo svojej záverečnej reči. V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby doplnil dokazovanie v naznačených smeroch a aby tento prvostupňový súd v prípade pretrvávajúcich pochybností rozhodoval v zmysle zásady „ in dubio pro reo“. Na podklade v zákonnej lehote podaných a súčasne odôvodnených odvolaniach ( obžalovaných P. H. a I. H. ) odvolací súd postupoval podľa tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako i správnosť postupu konania pokiaľ bol tento ( postup konania ) odvolaniami napádaný, pričom dospel k záveru, že odvolania oboch obžalovaných ( P. H. a I. H. ) je potrebné ako nedôvodné zamietnuť. Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci , o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému , ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd , orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa k , Tr. zák. ( č. ) v znení neskorších predpisov sa dopustí ten, kto spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu. Objektívnou stránkou majúcou sa preukázať v zmysle naplnenia príslušnej ( skutkovej podstaty trestného činu podvodu je predovšetkým zistenie, že páchatelia na škodu cudzieho majetku sa obohatia tým, že uvedú niekoho do omylu a spôsobia tak na cudzom majetku značnú škodu, pričom z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje konanie minimálne v nepriamom úmysle, kedy páchateľ vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený príslušnými trestnoprávnymi ustanoveniami a pre prípad, že takýto ( následok ) spôsobí bol s tým uzrozumený. V kontexte vyššie uvedeného v priamej väzbe na súde prvého stupňa vykonanom dokazovaní viažuceho sa k predmetnej trestnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. V súlade s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa je možno vysloviť ťažko spochybniteľný záver o tom, že predmetné motorové vozidlo ( Audi A6) ponúkli na predaj obžalovanému M. A. práve ( obžalovaný P. H. a I. H. ), ktorí tomuto obžalovanému M. A. prisľúbili, že mu naň vybavia leasing. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z výpovede obžalovaného M. A.. V kontexte ostatných ( pred súdom prvého stupňa vykonaných dôkazov ) niet iného dôkazu, ktorý by ( túto výpoveď obžalovaného M. A. ) akýmkoľvek spôsobom spochybňoval.

V kontexte ďalšieho pred súdom vykonaného dokazovania je rovnako nespochybniteľným spôsobom preukázané, že samotný leasing na predmetné motorové vozidlo mal vybavovať obžalovaný P. H. cez pracovníka leasingovej spoločnosti - p. G.. Tomuto obžalovanému ( P. H. ) súčasne odovzdal (obž. M. A.) aj pečiatku svojej spoločnosti - E. u A. N. A.. Nevedel v tomto kontexte odpovedať na čo mu túto ( pečiatku ) odovzdával. Súčasne tento ( M. A. ) uviedol, že H. žiadne iné doklady nedával. V čase vybavenia leasingu keď sa obžalovaný S. A. zaujímal o to či už s motorovým vozidlom môže odísť, mu pritom p. G. ako aj H. a H. povedali, že vozidlo mu títo dvaja ( I. H. a P. H. ) odovzdajú až potom, čo leasingová spoločnosť im vyplatí peniaze. S odstupom času asi dva týždne pritom telefonoval p. G. ( obž. M. A. ), pričom mu oznámil, že peniaze za auto už vyplatil obžalovaným H. a H. a že samotné vozidlo mu má odovzdať P. H.. Tento však mu predmetné motorové vozidlo neodovzdal napriek tomu, že ho o to žiadal. Naviac ho tento H. žiadal, po podpísaní leasingovej zmluvy, aby podpísal nejaké splnomocnenie pre inú osobu, aby mohla táto osoba užívať predmetné vozidlo Audi A6, pričom on to podpísal iba preto, lebo H. ho utvrdzoval, že to potrebuje na to, aby mu mohli auto priviesť. Z výpovede svedka A. G. pritom vyplýva, že v dokladoch od predmetného motorového vozidla videl, že auto bolo písané na O. G. ako vlastníka, ale vozidlo v skutočnosti vlastnili obžalovaní H. a H., ktorí mu to aj takto prezentovali. K samotnému odovzdaniu peňazí po uzatvorení leasingovej zmluvy v zmysle výpovede tohto ( svedka G. ) malo dôjsť takým spôsobom, že prišli na účet K. G., ktorá ich v hotovosti prevzala a odovzdala pred bankou v motorovom vozidle obžalovaným H. a A.. Pri tomto ( odovzdaní peňazí bol prítomný aj D. G.). Na rozdiel od tejto výpovede ( z hlavného pojednávania ) svedok A, G. počas prípravného konania vypovedal, že peniaze odovzdal H. alebo H., resp. kde bol prítomný aj D. G.. V tomto kontexte vypovedala aj svedkyňa P. G., že peniaze odovzdala obžalovanému K. H. a F. H. , pričom mal byť prítomný aj D. G..

Napriek určitým nezrovnalostiam vo výpovedi samotného svedka A. G. počas hlavného pojednávania sa z pohľadu odvolacieho súdu nejaví byť táto ( diskretancia ) tak závažná, ktorá by spochybňovala ustálený skutkový stav majúci svoj odraz vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Je pritom potrebné poukázať, že tak svedok A. G. ako i P. G. počas prípravného konania v podstate zhodne popisujú okolnosti odovzdania peňazí ( obžalovaným P. H. a I. H. ) a to v čase keď od spáchania skutku ubehla kratšia doba a teda v tomto období si priebeh predmetnej udalosti mohli živšie pamätať. Obdobne predmetnú ( udalosť ) opísal vo svojej výpovedi aj svedok Z. K., ktorý obž. M. A. pri tejto príležitosti viezol na motorovom vozidle zn. Fiat Stillo do Trnavy. Tiež potvrdil, že po uzatvorení leasingovej zmluvy sa obžalovaní ( H. a H. ) dohadovali s obžalovaným M. A., pričom nasadli do vozidla AUDI A6 a odišli preč. On sa potom s A. vrátil do N. A.. Skutočnosti vypovedané práve týmito svedkami ( P. G., D. G., J. K., J. O., ) jednoznačne nasvedčujú na skutočnosť, že osobami, ktoré primárne participovali na uzatváraní leasingovej zmluvy s leasingovou spoločnosťou na nákup motorového vozidla zn. AUDI A6 3,2 Quattro boli obžalovaní P. H. a F. H.. Títo dvaja súčasne boli osobami, ktoré od predstaviteľov leasingovej spoločnosti prevzali peniaze. Napriek tejto skutočnosti obžalovanému M. A. samotné ( motorové vozidlo Audi A6 3,2 Qattro ) neodovzdali. Z takto naznačených ( skutkových zistení ) priamo korešpondujúcich sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa preto nebolo možné vyvodiť iné závery ako ustálil tento ( prvostupňový súd ). Tak ako vo svojom ( odôvodnení ) súd prvého stupňa konštatuje, k naplneniu zákonných znakov príslušnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa k , Tr. v znení neskorších predpisov došlo nielen konaním obžalovaných P. H. a I. H. ale i M. A., ktorý tiež participoval na samotnom konaní týchto ( obžalovaných P. H. a I. H. ). Bolo to hlavne v tom smere, že poskytol na vybavovanie leasingu doklady obchodnej spoločnosti, ktorej bol spolumajiteľom. Príslušné ( podklady ) pri tom neboli kryté objektívnymi skutočnosťami, čo vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo keďže príslušná ( E. u A. s.r.o. ) nevykazovala žiadne zisky. Naopak viazlo na ňu niekoľko exekúcií a v októbri 2005 došlo k zrušeniu z dôvodu jej likvidácie. Úmysel všetkých obžalovaných ( P. H., I. H. a M. A. ) zjavne smeroval k získaniu prospechu práve uvedením inej osoby - právnickej do omylu, následkom konania, ktorého bolo spôsobenie značnej škody. ( 935.000,10 Sk) ( 31.036. 32 Euro), na ťarchu poškodenej spoločnosti. Páchatelia ( obžalovaní P. H., I. H. a M. A. ) sa predmetného protiprávneho konania nepochybne dopustili ako trestnoprávne zodpovedné osoby. Prvostupňovým súdom ustálený skutkový stav majúci svoj odraz vo výrokovej časti rozsudku ( prvostupňového súdu ) si preto ako správne zistený osvojil aj odvolací súd.

Pri preskúmavaní výroku o treste ukladaného obžalovaným P. H. a I. H., keďže len títo dvaja podali aj ohľadne tohto výroku odvolanie odvolací súd dospel k záveru) , že prvostupňový súd obom týmto ( ukladal tresty výchovné ) nespojené s obmedzením osobnej slobody, v podstate na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Takto ukladané tresty nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako tresty neprimerane prísne, skôr ide o tresty, ktoré reflektujú na časový rámec spáchania protiprávnej činnosti týmito ( obžalovanými ) a obdobie rozhodovania súdu prvého stupňa o nej. V smere takto ( ukladaných trestov ) s pohľadu odvolacieho súdu, keďže zo strany intervenujúceho prokurátora nebol podaný opravný prostriedok, nebolo možné tieto (ukladané tresty) revidovať v neprospech týchto ( obžalovaných ). Nezistiac preto akýkoľvek dôvod na zmenu , resp. zrušenie napadnutého rozsudku ohľadne ktoréhokoľvek výroku, voči ktorému podali obžalovaní P. H. a I. H. odvolanie, rozhodol odvolací súd spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.