Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoP-68-2014.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Subarea
23CoP/68/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov, otec: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. N., S. XXB/X, Rakúsko, matka: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., K. XXX/X, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. 14P/51/2014 - 11 zo dňa 22. júla 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné na maloletú V. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od doručenia uznesenia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť nepribližovať sa k maloletému dieťaťu a k matke dieťaťa v mieste trvalého bydliska matky dieťaťa, zamietol. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., § 62 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa sa svojim návrhom domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi by bola uložená povinnosť platiť na výživu dieťaťa 650 eur mesačne z dôvodu, že spolu s manželom a s maloletou dcérou bývali v Rakúsku, otec dieťaťa sa však často správal voči nej aj voči dcére agresívne, pričom ho k takémuto správaniu podnietili aj celkom nepatrné maličkosti. V poslednom období sa jeho útoky stupňovali, a často sa vyhrážal, že maloletú dcéru nechá ukradnúť „cigáňom“. Matke sa vyhrážal, že jej bude robiť zle až zomrie, alebo že ju udrie. Otec bol náladovej povahy, pričom táto náladovosť kolísala v závislosti od intenzity užívania marihuany, ktorej je pravidelným konzumentom. Spočiatku sa jej vyhrážal, že sa nedostane z bytu, keď ju v byte zatvoril a vzal jej kľúče, v neskoršom období ju aj s maloletou dcérou opakovane vyhadzoval z domu. Matka sa obáva, že ublíži maloletej dcére, pretože otec má neobvyklé výchovné metódy, keď je toho názoru, že dieťa netreba upokojovať keď plače. Dôvodom jeho agresivity býval aj plač maloletej, a keď ho matka neposlúchla a dieťa sa snažila utíšiť, obrátil svoju agresiu voči nej. V predmetnej veci súd zistil, že je potrebné predbežným opatrením dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, a to na čas do ukončenia konania o úpravu práv výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu. Súd zároveň predbežným opatrením zveril maloletú V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje riadnu výchovu a starostlivosť. V časti určenia povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa, určil súd výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti otca vychádzal zo samotnej podstaty predbežného opatrenia, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci samej. Z toho dôvodu súd predbežným opatrením ukladá povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, ktoré je určené na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca mal za to, že stanovené výživné zabezpečuje základné a nevyhnutné potreby maloletej, najmä ak súd v čase rozhodovania o nariadení
predbežného opatrenia nemal vedomosť o tom, či a v akej výške otec dosahuje pracovný príjem. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť nepribližovať sa k maloletému dieťaťu a k matke dieťaťa v mieste trvalého bydliska matky dieťaťa, súd v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko matka dieťaťa nepreukázala potrebu dočasnej a urýchlenej úpravy pomerov účastníkov a neosvedčila danosť svojho práva. Matka dôvodila tým, že otec užíva marihuanu a nelegálne drží zbraň a existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy matke a dieťaťu, tieto tvrdenia však súdu ničím nepreukázala. Matka uvádzala, že sa zdržiava na utajenom mieste, z čoho vyplýva, že je nereálne aby ju otec dieťaťa mohol aj s dcérou odviesť do Rakúska.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletej dcéry v časti, v ktorej súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca platiť na maloleté dieťa výživné. Otec v odvolaní uviedol, že maloletá dcéra bola dňa 16.06.2014 matkou unesená. Otec maloletej nedal matke súhlas k tomu, aby táto s dcérou ostala na území Slovenskej republiky. Otec maloletej podal dňa 08.07.2014 na Rakúskom ministerstve justície žalobu podľa Haagskeho dohovoru na konanie vo veci vydania rozhodnutia o navrátenie maloletej dcéry do miesta jej trvalého ako aj obvyklého pobytu a to v Rakúsku. Maloletá býva v Rakúsku od narodenia spolu so svojimi rodičmi teda viac ako jeden rok. Vec je prejednávaná na Okresnom súde v Mödlingu. Konanie podľa Haagskeho dohovoru vo veci vydania do miesta obvyklého pobytu maloletej má prednosť pred akýmkoľvek iným konaním. Maloleté dieťa je štátnym občanom Rakúska, kde je prihlásená aj k trvalému pobytu. Matka neoprávnene premiestnila maloleté dieťa na Slovensko, neoprávnene ho tu zadržiava, nakoľko nemá súhlas druhého rodiča, otca a nemá ani súhlas súdu toho štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením trvalý a obvyklý pobyt. Otec má manželku a dieťa veľmi rád, má záujem na zachovaní rodiny, ako aj výchovy maloletej obidvoma rodičmi. Matka bráni otcovi v styku s dcérou od 16. 6. 2014 až do teraz. Takýto prístup matky nie je správny. Matka spolu s dcérou sa zatajujú a zdržiavajú sa na neznámom mieste, na telefonáty otca nereaguje. Otec má obavy, či je o maloletú riadne postarané, vzhľadom na zdravotné problémy matky, ktorá má cukrovku. Matka trpela postpôrodnou psychózou, resp. depresiou a neliečila sa podľa doporučenia rakúskeho lekára. Matka maloletej pri podaní žaloby neuviedla pravdivé skutočnosti a svojimi vyjadreniami zavádzala súd. Skutočnosti uvedené v návrhu sa nezakladajú na pravde, otec sa ani matke ani dcére nevyhrážal, vzťah manželov bol harmonický bez vážnych konfliktov, otec pomáhal s výchovou maloletej dcéry a tiež nie je pravdivé tvrdenie matky, že otec by konzumoval marihuanu. Otec je pripravený kedykoľvek sa podrobiť testu na užívanie drog v prípade, ak súd nariadi dokazovanie vzhľadom na hore uvedené. Otec má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov nemal vo veci rozhodovať a dospel k nesprávnym záverom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd po doplnení dokazovania zrušil uznesenie Okresného súdu v Trnave a konanie zastavil, resp. vec vrátil na nové rozhodnutie. Podaním doručeným súdu 14.08.2014 otec doplnil odvolanie a uviedol, že podľa jeho názoru súd, ktorý vo veci nariadil predbežné opatrenie, nemá právomoc v danej veci konať. Jediným súdom, ktorý má právomoc vo veci konať je Okresný súd v Rakúsku a to z toho dôvodu, že na tomto území má maloletá obvyklý pobyt. Otec na záver uviedol, že na maloletú dcéru bude platiť riadne výživné.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej dcéry, vo vyjadrení uviedla, že má trvalý pobyt na Slovensku, na K. L. XXX/X v R.., z tohto pobytu nikdy nebola odhlásená. Je presvedčená o tom že miestne a vecne príslušný na súdne konanie je Okresný súd Trnava, ktorý vo veci rozhodol, pretože jej trvalý aj obvyklý pobyt s maloletým dieťaťom je na Slovensku, lebo väčšinu času s dieťaťom trávila na Slovensku. Krátko po narodení dcéry bývala nepretržite pol roka u rodičov na Slovensku, následne trávila na Slovensku všetky víkendy, dovolenky, minimálne jeden pracovný týždeň v každom mesiaci zostávala s dieťaťom na Slovensku. Nie je pravdou tvrdenie otca, že dcéra bola unesená, práve naopak, otec sám ju na Slovensko priviezol 12.06.2014. Dieťa má štátne občianstvo slovenské aj rakúske. Otec dieťaťa matku od narodenia dcéry psychicky týral, všetkých ponižoval. Matke nedával peniaze, žila len z jej materského príspevku. ktorý dostávala zo Slovenska. Otec od šestnástich rokov denne fajčí marihuanu a preto je matka presvedčená. že z užívania tejto drogy dostáva pravidelne záchvaty nepríčetnosti a agresivity. Z tohto dôvodu sa obáva o život dieťaťa o svoj život, preto sa rozhodla o utajený pobyt v sociálnom zariadení pre matky s deťmi, kde sú obe pod neustálym dohľadom sociálnych pracovníkov. Matka poberala materský príspevok do novembra 2013, odvtedy je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, nakoľko manžel jej odmietol doložiť potvrdenie, že si neuplatnil nárok na poberanie rodičovského príspevku v Rakúsku. Z tohto dôvodu si matka nemôže vybaviť rodičovský
príspevok na Slovensku. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd sa uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
K odvolaniu otca sa kolízny opatrovník nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je v časti o zverenie dieťaťa a o povinnosti otca platiť výživné vecne správne.
Otec v odvolaní namietal právomoc súdu prvého stupňa vo veci konať a rozhodnúť. Spornú otázku právomoci súdu upravuje čl. 4 Nariadenia rady (ES) č. 1347/2000 z 29.5.2000, tak, že odkazuje na čl. 3 a 16 Haagskeho dohovoru z 25.10.1980 o občianskych aspektoch medzinárodného únosu dieťaťa. Z čl. 3 a 16 Haagskeho dohovoru však nevyplýva, že by súd nemal právomoc konať a rozhodovať o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Otec maloletej dcéry v odvolaní neuvádza bližšie konkrétne ustanovenia nariadenia, resp. dohovoru, podľa ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že Okresný súd Trnava nemal právomoc rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia, ako opatrenia dočasného, do rozhodnutia vo veci samej.
Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov k maloletej dcére. Medzi účastníkmi je sporný obvyklý pobyt dieťaťa, matka je presvedčená, že je na území Slovenska, otec že na území Rakúska. Matka s maloletým dieťaťom žije v súčasnosti na území Slovenska, s čím otec nesúhlasí a návrhom na začatie konania na Okresnom súde Bratislava I sa domáha návratu dieťaťa do Rakúska. Otec tiež podal žalobu na Okresný súd v Mödlingu o navrátenie maloletej dcéry do miesta jej trvalého ako aj obvyklého pobytu, do Rakúska. V takejto situácii, keď je medzi rodičmi sporné, komu má byť dieťa zverené (a stým spojená sporná otázka na území ktorého štátu má bývať) je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má v súčasnosti len 17 mesiacov, aby bolo zverené matke, ktorá žije na území Slovenska. Rovnako je v záujme dieťaťa, aby otec platil na dieťa výživné, aspoň v nevyhnutnej miere, ako ho na to zaviazal súd prvého stupňa. Napokon otec v závere odvolania sám konštatuje, že výživné bude platiť. Rovnako je správne zamietajúce rozhodnutie o návrhu otca, ktorým mal súd zakázať otcovi približovať sa k dcére a k matke, pretože matka neosvedčila danosť práva, keď skutočnosti, že otec užíva drogy, je nelegálnym držiteľom zbrane a dieťa sa snaží vziať do Rakúska ostali len v rovine tvrdení matky. Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na to, že matka sa zdržiava na utajenom mieste a je nereálne, aby ju otec dieťaťa mohol aj s dcérou ohrozovať.
Z hore uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.