Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-640-2014.pdf
PDF · 74.33 KB
Case nature
Subarea
10Co/640/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. M. XXX, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/77/2014-28 zo dňa 2.5.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu navrhovateľky a nariadil predbežné opatrenie ktorým uložil Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava, so sídlom Liptovská Kokava 441, IČO: 00 195 600, povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky. Vychádzal z osvedčenosti potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Vo veci samej sa navrhovateľka domáha určenia neprijateľnosti - neplatnosti zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.3.2013, a to dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvných dojednaní týkajúcich sa RPMN. Pre účely konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia považoval okresný súd za rozhodujúce, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje síce označenie zmluvných strán, ale pohľadávka, o ktorej uspokojenie ide, nie je náležitým spôsobom individualizovaná. Z príslušných ustanovení zmluvy vyplýva, že záväzok, ktorý má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečený, v čase jej uzatvorenia neexistoval. Tiež nie je zrejmé, ktoré pohľadávky majú byť zabezpečované - či len dlh navrhovateľky vo výške 960 eur alebo aj ďalšie prípadné revolvingy poskytnuté dlžníčke, ich príslušenstvo, zmluvné pokuty a podobne. Taktiež nie je zrejmé, kedy dlh vznikol a v akej výške. Z fotokópie žiadosti odporcu o vykonávanie zrážok zo mzdy z 3.3.2014 adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka je ku dňu 3.3.2014 v omeškaní so splátkou 54,50 eur, pričom jej celkový dlh k tomuto dňu je 1.417,66 eur pozostávajúci z vyplatenej čiastky a zmluvnej odmeny 1.417 eur a ostatných záväzkov klienta za omeškanie vo výške 0,66 eur. Z uvedenej listiny, ani z opisu skutkového stavu predneseného navrhovateľkou nevyplýva, kedy, akým spôsobom sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu, takže vykonávanie zrážok zo mzdy od 3.3.2014 sa javí byť na účely rozhodnutia o predbežnom opatrení predčasné.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Namietal predovšetkým, že mu nebol doručený návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ani žiadna z príloh; nemá tak možnosť vyjadriť sa, či ide o listiny vecne alebo inak sa vzťahujúce k zmluvnému vzťahu účastníkov konania. Ďalej okresnému súdu vytýkal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, v čom sú splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ súd uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitú individualizáciu pohľadávky, pre zabezpečenie a úhradu ktorej bola uzatvorená, žiaden zákon nepredpisuje takúto
povinnosť (špecifikácie pohľadávky); stačí teda, aby špecifikácia vyhovovala kritériám platným všeobecne pre všetky právne úkony. Zároveň poukázal na prepis vymedzenia pohľadávky samotným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Preto nie je zrejmé, v čom sú nedostatky náležitej individualizácie pohľadávky. Zabezpečuje sa tak pohľadávka na zaplatenie úveru, príslušenstva úveru, prípadne poskytnuté revolvingy a ostatné pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so zmluvným vzťahom účastníkov konania. Žiaden právny predpis nevyžaduje pri vymedzení pohľadávky uvádzať napríklad jej výšku; v prípade budúcej pohľadávky by to ani reálne nebolo možné. Pokiaľ súd uviedol, že zabezpečený záväzok v čase uzatvorenia dohody o zrážkach neexistoval, takouto dohodou je možné zabezpečiť aj budúce pohľadávky, pričom súd neuviedol žiadny vecný, právny alebo iný dôvod, pre ktorý by tomu tak nemohlo byť. Čo sa vymedzenia príslušenstva týka, to vymedzuje Občiansky zákonník ako úrok, úrok z omeškania a poplatok z omeškania. Odvolateľ poukázal aj na nesprávny záveru súdu, že pohľadávka nemá byť splatnou a teda sa nemajú vykonávať zrážky zo mzdy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia pritom súd uvádza, že v písomnosti zo dňa 3.3.2014 sa uvádza, že navrhovateľka je v omeškaní s úhradou sumy 54,50 eur; v tomto rozsahu bola splatnosť zabezpečenej pohľadávky teda osvedčená listinou predloženou samotnou navrhovateľkou. Napokon odvolateľ namietal, že súd nevykladal obsah dohody v súlade so základnými výkladovými pravidlami na zisťovanie obsahu právnych úkonov (§ 35 ods. 2 Obč. zák., § 266 Obch. zák.).
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Po tom, čo odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporcovi nebol doručovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia (z príslušných doručeniek opačný záver nevyplynul), zaslal odporcovi dodatočne návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Prílohami, na ktoré súd prvého stupňa poukazoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odporca ako zmluvná strana úverového vzťahu nepochybne disponuje. Inak je odvolanie odporcu vecne neopodstatnené.
Odvolací súd v súvislosti s vysloveným záverom poukazuje na (z určujúceho hľadiska) zásadnú skutočnosť, že predmetom predbežného opatrenia je uloženie povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľky zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe dohody navrhovateľky s odporcom o zrážkach zo mzdy, zatiaľ čo predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (predovšetkým z dôvodu jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy). Nadväzne možno konštatovať, že účelom aktuálneho odvolacieho konania je vyhodnotiť (vecnú) správnosť - opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia súdom prvého stupňa. Dôvody, ktorými odvolateľ argumentuje proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, sú ale dôvodmi vo veci samej. V zmysle vyššie uvedeného východiska však predmetnom aktuálneho odvolacieho konania nie je vyhodnocovanie opodstatnenosti návrhu vo veci samej (platnosť dohody o zrážkach zo mzdy). Odvolací súd by takto prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, keď zároveň hodnotenie opodstatnenosti návrhu vo veci samej nie je v tomto štádiu konania nevyhnutné. Preto sa odvolací súd bližšie (vecne) odvolacou argumentáciou odporcu nezaoberal.
Na účely vyhodnotenia správnosti - opodstatnenosti nariadenia predbežného opatrenia pritom nie je podstatné, že súd prvého stupňa sa zaoberal a svoje rozhodnutie založil (aj) na dôvodoch vzťahujúcich sa k veci samotnej (a odvolateľ na ne len reagoval). Súd prvého stupňa totiž zároveň správne poukazoval na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorickým záväzkom vo vzťahu k hlavnému záväzku, pričom platnosť hlavného záväzku je navrhovateľkou namietaná, a že uvedené bude predmetom meritórneho rozhodovania. K tomu odvolací súd dodáva, že navrhovateľka vo veci samej namieta ne/platnosť aj samotnej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neprijateľnosti ako podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z dôvodu prípustnosti zabezpečiť ňou len splatnú, nie budúcu pohľadávku, čo tiež bude predmetom posúdenia vo veci samej.
V aktuálnom štádiu konania (o nariadenie predbežného opatrenia) mal odvolací súd osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, a to „odloženie účinkov“ dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom. V konaní vo veci samej je totiž namietaná ne/ platnosť tejto dohody, pričom na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by nebolo možné zrážky vykonávať. Podmienka existencie hrozby bezprostrednej ujmy je daná možným dopadom na nepriaznivú situáciu navrhovateľky, ktorá (ako je z doteraz vykonaného dokazovania osvedčené) je enormne zadlžená (19 veriteľov), v dôsledku čoho bola donútená predať byt a na jej jediný príjem (cca 600 eur netto) je odkázaný i jej nezamestnaný manžel a študujúca dcéra. Bezodkladná realizácia dohody o zrážkach by z tohto dôvodu pre navrhovateľku znamenala výrazný zásah do jej osobných a majetkových pomerov v rozsahu, ktorý značne presahuje „ujmu“, ktorá by mohla byť spôsobená „dočasným odložením výkonu zrážok“ odporcovi ako obchodnej spoločnosti venujúcej sa poskytovaniu úverov a disponujúcemu tomu zodpovedajúcim kapitálom. V prípade, že sa totiž preukáže (vo veci samej) súlad namietaných ustanovení zmlúv (o revolvingovom úver a o zrážkach zo mzdy), resp. postupu odporcu s právnym poriadkom (predovšetkým so spotrebiteľským právom), nič mu nebude brániť v následnom vymožení jeho pohľadávky. Okolnosť, že navrhovateľka má veľké množstvo (i ďalších) veriteľov, je z tohto pohľadu irelevantná, je totiž výlučne na ťarchu odporcu, že si neoveruje zadlženosť/kredibilitu svojich klientov, resp. že napriek vedomosti o ich zadlženosti iniciatívne pristupuje k ich ďalšiemu zadlžovaniu.
Z opísaných dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamestnávateľovi navrhovateľky - platiteľovi mzdy uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky.
O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodnutia vo veci samej.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.