Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-188-2014.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/188/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O. R. s.r.o., Q. X/A, K., T.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou B.. Z. C. O.., Q. X/A, K., T.: XX XXX XXX, proti povinnému: Z. A., nar. XX.X.XXXX, C. V. L. XX o vymoženie XXX,XX eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom B.. T.. B. W., O.., N. úrad P. A., C. M. XXX, P. A. pod sp. zn. EX XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu P., takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora B.. T.. B. W., O., N. úrad P. A., C. M. XXX, P. A. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri P., arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v K., sp. zn. IS-B/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka , § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že podľa citovaných ustanovení súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa článku 11 bod 11.2 všeobecných obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) - rozhodcovská doložka - sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s predmetnou zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava. Občiansky zákonník za neprijateľné označil aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú podmienku
ide aj vtedy, ak podľa nej spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale ak sa začalo rozhodcovské konanie, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože rozhodcu na riešenie prípadných sporov vybral dodávateľ. Týmto je fakticky odobratá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, kde spotrebiteľ nemal na výber. V prejednávanom prípade je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc vo veci odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu (§ 159 O.s.p.). Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného (O. banka) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. A navyše exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS XX/XXXX-X, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Poukázal tiež na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa X.X.XXXX a povinnému dňa XX.X.XXXX..
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky s ohľadom na ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. IS-B/XXXX/XXXX vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri P., Q. A M., a.s., so sídlom E. cesta 7, K.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v bode 6 zmluvy o úvere a v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) zmluvy o úvere uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi O. bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným. V zmysle tejto zmluvy O. banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške XX.XXX,- Sk.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX sp. zn. X Cdo XXX/XXXX Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra XXXX, sp. zn. X Cdo XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. X R. X/XXXX Najvyšší súd SR zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 6 zmluvy o úvere a v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia X/XXXX), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere z XX.X.XXXX.
Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 6 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri P., Q. A M., a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. V podstatne rovnaké znenie bolo obsiahnuté aj v bode 11.2 všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného pre úver.
Občiansky zákonník za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách považoval všetky ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je pravdou, že ustanovenie 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považovalo aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, platilo až od X.X.XXXX. Aj pred uvedenou novelou ustanovenie § 53 ods. 4 obsahovalo len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, a teda charakter neprijateľnej podmienky mohli mať aj iné ustanovenia, ktoré narúšali rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa, teda povinného, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že táto rozhodcovská doložka nebola medzi zmluvnými stranami osobitne vyjednaná, „stratila sa“ medzi ostatnými zmluvnými ustanoveniami, povinný nemal možnosť formulárovú zmluvu, ani všeobecné podmienky veriteľa ovplyvniť a mohol zmluvu len ako celok prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere a vo všeobecných podmienkach je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je podľa § 53 Občianskeho zákonníka neplatnou. Keďže išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, musí na ňu súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Oprávnený sa odvolával v súvislosti s dojednanou rozhodcovskou doložkou na ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvého stupňa konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podstatným pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo posúdenie rozhodcovskej doložky, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami povinného nezaoberal.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.