Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/40/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v veci navrhovateľov : X./. L.. A. T., N. D. Ž. Č.. XXX, X./. V. T., N. R. G. Č.. XXX, X./. S. T., N. S. D. W. Č.. XX, X./. O. Z., N. A. Č.. XX, G., X./. C. P., N. H. Č.. XX, S. O., všetci zastúpení - Advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová č. 2, Bratislava, IČO : 35 872 900 č. 30, proti odporcom : X./. L.. V. R., N. N., N. Č.. XXXX/ X, X./. G. R., N. N., B.Á. Č.. X, X./. O.. L. R., N. N., C. Č.. X, zast. advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. č. 2, o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam a určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Určuje sa podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1. až v 3. rade nehnuteľnostiam v kat. úz. N.Á. A..Č.. XXX/XX P. S. XXXXmX P. A. V. A..Č.. XXX/XX P. S. XXXmX ostatnej plochy vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX každému v podiele v 1/3- ine.

Určuje sa výlučné vlastníctvo navrhovateľa v 4. rade k nehnuteľnosti A..Č.. XXX/XX vo výmere 1118m2 orná pôda vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX katastrálne územie Blahová v celosti.

Určuje sa výlučné vlastníctvo navrhovateľa v 5. rade k nehnuteľnostiam A..Č.. XXX/XX o výmere 41m2 ornej pôdy a A..Č.. XXX/XX S. S. XXXXmX orná pôda vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX v celosti.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 9.3.2005 domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX k parceliam Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX S. D. U. Č.. XXX Správy katastra v Dunajskej Strede a určenia výlučného podielového vlastníctva navrhovateľov v 1. až v 3. rade k parceliam XXX/ X V. XXX/X S. D. U. Č.. XXX G.. Ú.. N., každému v podiele v 1/3-iny, navrhovateľke v 4. rade k parc.č. XXX/X v celosti vedené na U. Č.. XXX kat. úz. Blahová a výlučné vlastníctvo navrhovateľke v 5. rade k parc.č. 402/8 v celosti vedené na U. Č.. XXX G.. Ú.. N. s odôvodnením, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli v rámci reštitučného konania po právnych predchodcov, keď pozemkový úrad v Dunajskej Strede rozhodnutím zo dňa 12.8.l992 pod Č.. A.-XXXX/XX-X vydal majetok oprávneným osobám - právnym nástupcom pôvodných vlastníkov s poukazom na § 6 ods. 2 Zák.č. 229/l991, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992 na základe ktorého rozhodnutia bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti na listoch vlastníctva Č.. XXX, XXX V. XXX S. G.. Ú.. N.. Následne v dôsledku právoplatných rozhodnutí v dedičských konaniach po právnych predchodcoch odporcov došlo

k zápisu dvojitého vlastníctva na uvedených listoch vlastníctva, v prípade sporných parciel XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX V. XXX/XX, čím bolo vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam narušené a vážne ohrozený ich výkon.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.8. 2009 bol zamietnutý návrh navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keď súd posúdil výmer o vlastníctve k pozemkom právnych predchodcov odporcov za platný. Dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že konkrétne sporné parcely, ktoré sa stali predmetom prídelu v prospech právnych predchodcov odporcov, boli vrátené právnym predchodcom navrhovateľov a v časti návrhu o zrušenie podielového spoluvlastníctva bol návrh zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Súd ho považoval za nadbytočný. O trovách rozhodol v zmysle . Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 22. 9. 2010 číslo konania XCo/XXX/XXXX - XXX odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti potvrdil, priznal náhradu trov konania odporcom, keď sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu 1. stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a skonštatoval, že odporcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď tieto ich právni predchodcovia získali na základe výmeru a od tej doby ich riadne držali, užívali, vniesli do družstva, zaplatili zaň prídelovú cenu, takže v podstate vlastnícke právo odporcom vzniklo vydržaním. V súvislosti s prídelovou listinou odvolací súd skonštatoval, že výmer predložený odporcami nemá zákonom stanovené náležitosti v zmysle nariadenia číslo 104/1946 Sb. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, keď neobsahoval dátum a podpis povereníka. Z týchto dôvodov sa nemohlo jednak o perfektnú listinu a na základe tejto listiny nemohlo vzniknúť vlastnícke právo, ale mohla byť považovaná za udalosť, ktorá dôvodne mohla v právnych predchodcoch odporcov vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výmere, čo potom svedčilo o ich oprávnenej držbe, ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Konštatoval vydržanie nehnuteľnosti na základe splnenia všetkých zákonom určených podmienok vydržania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 14. 11. 2014. V dôsledku podaného dovolania navrhovateľmi dňa 27. 12. 2010 na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ten uznesením zo dňa 11. 3. 2013 číslo konania XXCo XXX/XXXX - XXX zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zistil porušenie zachovania procesného postupu v zmysle ,keď účastníkov konania nevyzval, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili , ktorým postupom navrhovateľom odňal možnosť pred súdom konať v zmysle . Súd skutkovým okolnosťami sa ďalej nezaoberal.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania , svedkyne M. Š., S. O. oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s pripojenými spismi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu v doplnenom rozsahu. Mali za to, že výmer, ktorý bol vystavený pre právnych predchodcov odporcov, nebol vykonaný zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, zachovaním intabulačného princípu nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do roku 1951, keď v prípade iných nehnuteľností vo vlastníctve právnych predchodcov odporcov, nachádzajúce sa na príklad v kat. úz. Lehnice vo vložke č. 175 vedená parcela 621/9 podali žiadosť, o vklad tohto vlastníctva, čo zdokladovali aj výpisom uznesenia bývalého P. Z. S. Š., Č. XXX/XX. Navrhovatelia existenciu vlastníckeho práva právnych predchodcov v rozhodnom čase mali osvedčené zápisom v pozemkovej knihe ešte aj roku l951, zápisom záložného práva na podiel 6/8 právnych predchodcov navrhovateľov pre daňovú pokladňu. Poukazujúc na to, že v prípade, ak by neboli právni predchodcovia vlastníkmi nehnuteľnosti, zápis by sa nezaviedol v pozemkovej knihe. Rovnako spochybnili, reálne prevzatie sporných nehnutľností právnymi predchodcami odporcov do držby, keď až do 6.10.l949 nehnuteľnosti, ktoré pôvodne tvorili vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov, boli nimi užívané a došlo k ich odňatiu . Tvrdiac, že právni predchodcovia odporcov nesplnili podmienku držby nehnuteľnosti, nevykonávali svoje právo prídelcov. Ich dobromysľenosť nepovažovali za preukázanú dokladom, ktorý mal dosvedčiť odpustenie prídelovej ceny. Na dôkaz tvrdení, predložili rozhodnutie bývalého Miestneho národného výboru v Tonkovciach, ktoré vykonávalo kontrolu užívania prídelov, kde boli uvedení prídelcovia z Rumunska. Jednalo sa o obdobie z 50-ych rokov. V dôsledku konfiškácie majetku právnych predchodcov navrhovateľov tí, hoci najprv boli pojatí medzi obyvateľov na presídlenie na územie Maďarska, k čomu však nedošlo, pretože došlo k zrušeniu týchto rozhodnutí a aj k prinavráteniu pôdy v rozsahu 10 hektárov.

V prípade navrhovateliek vypovedali navrhovateľky v 4.rade, narodená v roku 1930 a navrhovateľka v 5.rade, narodená v roku 1936, ktoré v čase konfiškácie majetku boli vo veku 19 až 13 rokov, pamätali si okolnosti obhospodarovania pozemkov právnymi predchodcami až do skonfiškovania. V tomto smere navrhovateľka 4/ uviedla, že do októbra 1949 žiadna nehnuteľnosť jej rodičom nebola reálne skonfiškovaná, keď riadne hospodárili na všetkých nehnuteľnostiach a bývali aj v rodinnom dome. Túto okolnosť si pamätala aj navrhovateľka v tom čase ako 13 ročná si pamätala, že ich rodičia ju vybrali zo školy v Dunajskej Strede a presťahovali sa bývať do Komárna, kde dokončila 7. ročník základnej školy. O okolnostiach z októbra 1949, keď do rodinného domu rodičov prišli úradné osoby z okresného úradu spolu s notárom a komisárom, ktorý bol určitý čas aj ich správcom na nehnuteľnostiach, spísali inventár vecí spôsobom, sediac za stolom a pýtali sa od jej otca na počet a druh veci, ktoré označil a tieto zapisovali, bez obhliadky .Následne každý zápis podpísal. Jedného dňa za účasti policajtov a úradných osôb, boli vyzvaní na zanechanie bytu, ktorý odovzdali trom presídleným osobám z Rumunska. Ich rodina mala byť presídlená do mesta O. S. Č.. Z transportu nakoniec ušli a ubytovali sa u matkinej sestry v Komárne. Následne po navrátení štátneho občianstva bývali v Kolárove. Ich rodina nikdy nebola presťahovaná do Maďarska a ani sa nevrátili späť bývať do Blahova. Na jar 1955 navštívila obec a pozrela si aj nehnuteľnosť, keď v dome v tom čase bývali prisťahovalci, spomenula meno W.. Mala vedomosť o tom, že v katastri Tonkovce nadobudla vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti jej najstaršia sestra, právna predchodkyňa navrhovateľov v 1.až 3.rade, ktorá v čase ich plánovaného presídlenia bola už vydatá a jej sa konfiškácia nedotýkala. Uvedený pozemok sa mal nachádzať pri hrádzi . Hranica týchto pozemkov od tejto parcely bol voľný porast s hlbokým járkom a druhú stranu zakončovalo koryto Malého Dunaja.

V zmysle až 3 výsluch účastníka je len z jedným z dôkazov. Nakoľko navrhovatelia splnomocnili na zastupovanie advokáta, ktorý tlmočil všetky skutočnosti, ktoré sú im známe v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami, súd v ďalšom nepovažoval za dôvodné zopakovať tieto skutočnosti výpoveďami všetkých navrhovateľov, keď navrhovatelia v 1.až 3.rade sú už vnuci pôvodných vlastníkov, deti V. T., F.. O.. Ich stanovisko je obsiahnuté aj v písomnom návrhu.

Odporcova v 1. rade, ako vnuk pôvodných prídelcov sa pridržiaval výpovedi odporcov v 2. a v 3. rade. Bližšie okolnosti ohľadom prídelov mu neboli známe okrem tých, čo sa dopočul v rámci rodiny, pretože všetky záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti vybavoval jeho nebohý otec a odporkyňa v 3. rade. On pre nich zabezpečoval len prevoz.

Odporca v 2. rade, ako aj odporkyňa v 3. rade zhodne uviedli, že ich právny predchodcovia rodičia M. V. R. R. sa prisťahovali do Blahovej dediny približne v roku l937, kde si kúpili domovú nehnuteľnosť aj pozemky od pôvodného vlastníka G., G. N. A., Č. P. XX C. A. S. G. P. A., U., R. G., I., N.. V obci sa zakladalo družstvo l950, do ktorého družstva mali vstúpiť rodičia najneskôr do roku l951, kde vniesli poľnohospodárske pozemky. V čase II. Svetovej vojny boli nútení opustiť obec a vrátili sa v roku l945, keď sa ujali kúpených nehnuteľností. Tvrdili, že na predmetných pozemkoch vždy pracovali len ich rodičia nanajvyš ešte ich strýko s manželkou a ich brat Alojz.

K okolnostiam tvrdeným navrhovateľmi vypovedal svedok M. O., ktorý vzhľadom na svoj vek, narodený v roku 1926, poznal právnych predchodcov navrhovateľov manželov O., ako aj ich deti. Konkrétne v prípade V. T., rodenej O., tvrdil, že časť pozemkov obhospodaroval S. T., jeho zať. Tento pozemok o výmere 20jutár sa mal nachádzal smerom na obec N. . Hranice pozemkov si už nepamätal, hoci na ňom pred tým často pracoval, keď v roku 1949 býval ešte v Maslovciach. Potvrdil, že majetok O. A. F. XXXX bol skonfiškovaný a pozemky následne obhospodarovali slovenskí presídlenci z Rumunska. O rodine R. svedok nepočúvol. Tvrdil že v obciach O. V. H. nikdy nebývali kolonisti, tí bývali Blahovej a v Bellovej Vsi.

Svedkyňa navrhnutá odporcami M. Š., narodená v roku 1936, bývala v obci N. W. F. XXXX V. XXXX. Poznala právnych predchodcov odporcov a bola rovesníčku odporcu 2/. Pamätala si, že vlastníci pozemkov si obrábali svojpomocne pozemky aj po tom čo bolo založené družstvo, hoci nebolo zrejmé či skutočne užívali svoje pozemky alebo niekoho iného z vlastníkov. R. mali mať pozemky pri obci Blahová, ďalej od obce . Tvrdila, že v doklade výkaz pozemkov, ktoré obdržala od družstva v Blahovej, boli uvedené údaje aj o R. k rozlohe pozemkov a k ich polohe svedkyňa označila pozemok obrábaní predchodcami odporcov, nachádzajúce sa bližšie k domom obce H. V. I., Ď. P. W. a možno presahovali do katastra obce Lehnice. Vedomosť o vlastníkovi pozemkov usúdila z rozhovorov medzi jej rodičmi a rodičmi odporcov, keď sa dohadovali, ktorý pozemok sa bude kedy obrábať v rámci vzájomnej výpomoci

na tom ktorom pozemku. Bližšie ohraničenie pozemku obrábané odporcami nevedela uviesť. Prístup na pozemky rodičov odporcov uviedla, za pekného počasia bola skratka popri hrádzi Malého Dunaja, inak chodievali smerom na Eliášovce. Z parcely jej rodičov nebolo do vidno na pozemky rodičov odporcov . Prekážku tvorila hospodárska budova majera.

V zmysle § 36a Zákona č. 162/l995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina, alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykonal záznam a vráti verejnú listinu, alebo inú listu tomu, koho v prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práv a k nehnuteľnosti. Záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti.

Navrhovatelia svoje právo k nehnuteľnostiam osvedčili rozhodnutím pozemkového úradu v Dunajskej Strede vydané dňa 12.8.l992 pod č. 1468/92-8 v rámci správneho konania a s poukazom na § 9 ods. 2 Zák.č. 229/l990 Zb. v platnom znení o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskeho majetku v rámci ktorej bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby V. T., F.. O., A. A. D. S. X. V. S. X. F. V. V., F.. O., O. Z.Á., C. P., F.. O. s povinnou osobou s poľnohospodárskym družstvom N. - N. S. S. N., A. G. W. P. P. Z. S. D. O. L. V. A.. Č.. XXX S. S. Č.. XX F. P. S. XXXXXmX R. W. I. A. XXX/X V. XXX/X V. A..Č.. XXX S. A. S. XX S. G.. Ú.. H. F. P. S. XXXXXmX Č. R. D. I. A. XXX/X H., Ž. W. U. S. Z. R. A. P. P. V. T. S. A. 1.-L. V. V., 1.-L. O. Z., C. P.U., rovnako v 1- ine. Vo svojom odôvodnení Pozemkový úrad uviedol, že identifikáciu pôvodného vlastníka oprávnených osôb uskutočnila na základe predložených úmrtných listov, rodných listov a čestných vyhlásení. Určenie vlastníctva pôvodných vlastníkov sa uskutočnilo na základe výpisov z pozemkovoknižných vložiek XX V. XXX v kat. úz. Tonkovce vydané Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede pod č. XXXX/XX V. XXXX/XX W. XX.X.U.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992.Následne po právoplatnosti rozhodnutia podala povinná osoba Poľnohospodárske družstvo Blahová návrh na opravu rozhodnutia, keď dňom 12.10.1992 predložil potomok prídelcu T. C. G. A. XXX V. XXX o výmere 10 887m2 vedené vo vložke Č..XX G.. Ú. H., Výmer o vlastníctve pôdy. Pozemkový úrad vo svojom stanovisku zo dňa 22.3.1993 k rozhodnutiu pod.Č..XXXX/XXXX-X, prídelovú listinu nekvalifikoval ako dôkazný prostriedok, nakoľko nebol overený. Obdobne povinná osoba dala návrh na obnovu konania vo veci reštitúcie majetku právnych predchodcov navrhovateľov, kde medzi inými sú uvádzaní ako prídelcovia aj právni predchodcovia odporcov. Pozemkový úrad povolil obnovu konania dňom 1.12.1995, proti ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie navrhovateľmi, namietajúc podanie návrhu po lehote stanovenej v zákone, keď ,malo uplynúť zákonom stanovená lehota do 31.12.1992 a návrh bol podaný až v roku 1995.Ako dôkaz o prídele bol pripojený výmer o vlastníctve pôdy opečiatkovaný Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkové reformy v Bratislave a overená pravosť listiny s originálom, pečiatkou Štátneho oblastného archívu v Šali.

Zo stanoviska Správy katastra v Dunajskej Strede zo dňa 26.3.2008 vyplynulo, že spor o dvojité vlastníctvo nebolo vyriešené. Obdobná bola aj odpoveď Pozemkového úradu v Dunajskej Strede.

Podľa predloženého výmeru vydaného povereníctvom Pôdohospodárstva pozemkovej reformy o vlastníctve pôdy dokladovali odporcovia vlastnícke právo ich právnych predchodcov R. V. M. R., ktorí podľa tohto výmeru mali nadobudnúť nehnuteľnosti v kat. území H. P. S. Xha XXXXárov, ktoré podľa prídelového plánu boli označené nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 88, časť parcely 471, 476 označené ako A8 v celosti, kde podľa návrhu prídelového plánu za konfiškovaný pôdohospodársky majetok mali zaplatiť prídelovú cenu 2.000,-Kč. Uvedené nehnuteľnosti identifikované podľa prídelovej listiny podľa identifikácie parcely č. XXXX/XX V. Č. A. XXX/X R. D. U. Č.. XXX A..Č.. XXX/X, Č. A., R.Í. D. U. Č.. XXX, Č. A. XXX/X V. XXX/X R. D. U. Č.. XXX S. G.. Ú.. H.. A. U. Č.. XXX Správy katastra v Dunajskej Strede predstavuje časť nehnuteľností ako novovytvorená parcela Č.. XXX/XX P. S. XXXXmX ornej pôdy, parc.č. XXX/XX P. S. XXXmX ostatnej plochy, v prípade listu vlastníctva č. 193 zahrňuje S. G.. Ú.. N. A. XXX/XX S. S. XXXXmX ornej pôdy v celosti a založený list vlastníctva Č.. XXX S. G.. Ú. N., A..Č.. XXX/XX o výmere 41m2 V. A..Č.. XXX/XX o výmere 7452m2 ornej pôdy.

Na preukázanie dobromyselnosti právnych predchodcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, odporcovia predložili doklad výkaz preddavkov a splátok prídelovej ceny v kat. území Tonkovce za skonfiškovaný majetok I. O., s preddavkom 1 000,-Kč s úhradou v dvoch splátkach po 885,-

Kč. Doklad vyhotovený dňa 7.6.1949.Výška prídelovanej ceny neuvedená. Dokladovali cenu prídelu, kde bola poznámka, člen JRD, vydať prídelovú listinu. Tu sú už uvedení bývalí vlastníci N., W., O. V. N..

V doklade označenom ako výkaz zmien prídelov a prídelových cien ku dňu 26.3.1957, s poznámkou, že v obci je JRD III. typu, bez bližšej identifikácie obce, právny predchodcovia mali prevziať prídel v roku 1947 o výmere 42 810 m2 v hodnote 6 422,-Kč. Chýba identifikácia parciel.

Z vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty A. W. N.-N. S. zo dňa 8.6.2009, bol predložený jediný dokument , kde bola uvedená výmera 4ha a hodnota živého a mŕtveho inventára.

Zo spisu Pozemkového úradu, pracovisko v Dunajskej Strede v ktorom rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľov sa nachádzali identifikácie parciel k A. S. Č..XX, z ktorej vyplynulo, že pôvodné parcely č.476 a 471 boli už v tom čase v užívaní Poľnohospodárskeho družstva N.. A. XXX P. S. XX XXXmX, R. W. I. A. XXX/X V. XXX/X V. A..Č.. XXX P. S. XX XXXmX R. W. I. A. Č. XXX/X.

Z dedičských rozhodnutí po poručiteľov M. R. ako právnom predchodcovi odporcov bol prejednaný novoobjavený majetok v kat. úz. Tonkovce, v celkovej výmere 18454m2, čo je necelých 2ha, a to v podiele 1-iny podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.10.2002, Č..G.. W. XX/XX, W. X/XX, D. Ú. M.. V. N. a po poručiteľke R. R., Č..G.. W. XX/XX, W. D. X/XX Notárskeho úradu M.. V. N. a po poručiteľke R. R. rozhodnutím osvedčením o novoobjavenom dedičstve dňa 9.2. pod č. W. XXX/lXXX, W. XX/XX M.. W. F. Notárskeho úradu so sídlom v Bratislave.

Osvedčením o dedičstve vydané na D. Ú. M.. V. N. dňa 21.10.2002 pod č. W. X/XX V. W. XX/XX Okresného súdu v Dunajskej Strede bolo prejednané novoobjavený dedičstvo po poručiteľovi M. R., D.. XX.X.U., ktorý zomrel 23.11.l961, po ktorom bolo prejednané pôvodne dedičské konanie pod č. k. W. XXX/XX. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy pôvodne označení odporcovia v 1. a v 4. rade ako právny nástupcovia po Š. R., D.. XX.X.U., ktorý zomrel dňa 7.12.2001, po ktorom bolo prejednané dedičstvo na D. Ú. M.. C. C. A. Č.. W. X/XX V. W. XX/XX Okresného súdu Bratislava 1 medzi inými dedičmi, ktoré nadobudli odporcovia v 1. až v 3. rade, každí v podiele 1/6-iny v celku bez poskytnutia náhrady ustupujúcim dedičom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.11.2002. obdobne bolo prejednané dedičstvo aj po právnej predchodkyni odporcov R. R.. Vlastnícke právo odporcov v 1. až v 3. rade bolo zapísané na liste vlastníctva č. 442 Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra v Dunajskej Strede titulom dedičského konania pod W. XX/XX, pričom pri iných údajoch bolo zaznačené, že hodnovernosť údajov o vlastníckom páve k nehnuteľnostiam parceliam XXX V. XXX označené ako V. v katastri bolo vyvrátené duplicitné vlastníctvo na U. Č.. XXX, XXX, XXX, s tým, že takéto údaje sa nesmú v ďalšom používať.

Skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti vzniklo dvojité vlastníctvo, bolo oznámené podľa dokladu vystaveného Správou katastra v Dunajskej Strede 6.3.2003 ako oznámenie adresované odporkyni v 3. rade pod značkou R.-XXXX/XX, kde oznamuje, že zápis do katastra nehnuteľnosti sa riadne uskutočnil dňom 3.3.2003 a že na liste vlastníctva neuviedli parcelné čísla v zmysle dedičského rozhodnutia s poukazom na geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX, nakoľko vzniklo dvojité vlastníctvo k predmetným parceliam vedenej na U. Č.. XXX, XXX, XXX S. G.. Ú.. N. s tým, že dvojité vlastníctvo je možno riešiť súdnou cestou. Toto oznámenie bolo zaslané na vedomie aj odporcom v 1. a v 2. rade, ako aj navrhovateľkám v 3. rade v 4. a v 5. rade a právnej predchodkyni navrhovateľov v 1. až v 3. rade.

Navrhovatelia svoje vlastnícke právo opierali o vlastnícke právo právnych predchodcov, ktorí nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.1.l929 za dohodnutú kúpnu cenu 1.180.000,- Kčs v podiele 5/8ín v prospech O. I. V. O. T. I. 1/8-ina. Jednalo sa o nehnuteľnosti pod bodom A 1 až 29. zvyšok odkúpili 6.10.l934 v rozsahu 2/8-ín. Túto okolnosť potvrdzovala aj majetková podstata výpisu z pozemkovej knihy z 5.6.l990, kde sú uvedení I. O. S. A. X/X-Í. Z. D. V. O., F.. T. S. 1.-L. a to titulom kúpy nehnuteľnosti. Navrhovatelia spochybnili stratu vlastníckeho práva právnych predchodcov, keď bolo vydané rozhodnutie konfiškačnej komisie v Šamoríne v roku 24.2.l948 na základe ktorej s poukazom na § 1 ods. 1 nariadenia 104 č. l945 Zb. považovali I. O. a manželku Alžbetu za zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa, následkom čoho pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia patriaci vlastníckym právom uvedeným osobám bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v obci na celom území Slovenska sa nachádza, bol konfiškovaný k 1.3.l945. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie právny predchodcovia navrhovateľov, čo vyplýva z listu zmocnenca

adresované povereníkovi dňa 22.4.l948 na prešetrenie prípadu, zastavenia konfiškácie a navrátenia zhabaného majetku. Z dôvodu, že uvedené osoby neboli presídlené na územie v Maďarskej republiky, nemohlo sa na nich vzťahovať ani konfiškácia majetku.

Navrhovatelia v zastúpení advokátkou zhodne tvrdili, že tieto pozemky konkrétne, ktoré mali byť prídelom pre odporcov, užívali ich právny predchodcovia až do roku l949, keď im mali byť zabraté dňa 6.10.l949, keď mali byť bez náhrady fyzicky vyhnaní zo svojho domu a majetku. Správcovstvo nad týmto majetkom mal prevziať Miestny národný výbor v N. V. Š. O. S. C., ktorý ešte v ten deň zverili predmetný majetok do správy presídlencom z Rumunska, teda úplne iným osobám, než boli predkovia odporcov. Túto skutočnosť dosvedčili dokladom vystaveným bývalým Národným výborom v H. XX.XX.U. s odkazom na vládne nariadenie 104/45Sb., ktorým sa zabral majetok I. O. V. V. S. H., v prospech osôb T. V. W. R. M., ako dôvod odňatia majetku uvádzané, menovaný bol veľkostatkár a vykorisťovateľ, mal dvoch sluhov a dve slúžky podľa tohto menovaný je nespoľahlivý.

Ako dôkaz na svoje tvrdenia, o absencii dobromyseľnosti právnych predchodcov v čase tvrdenej držby, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo na základe výmeru a nemohli byť ani presvedčení o tom, že sa stali vlastníkmi na základe navrhovaného rozdelovacieho plánu, mala byť aj okolnosť zápisu vlastníctva v kat. úz. Lehnice, kde požiadali o zápis do pozemkovej knihy, ktorý mal v rozhodnom čase do roku l950 konštitutívny charakter. Ako dôkaz predložili uznesenie Okresného Ľudového súdu zo dňa 11.5.1948, ktorý rozhodol o zápise nehnuteľností v rámci prídelového konania nadobudnuté právnymi predchodcami medzi inými vo vložke Č..XXX/XX P. S. X.XXXXha S. G.. Ú.. A. A. ,ako aj to že právny predchodcovia museli byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností v roku l951, keďže existuje uznesenie Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 11.7.l951 pod Č. XXX/XX kde na majetok I. O. S. S. Č.. XX pozemkovej knihy v kat. úz. Tonkovce na podiel X/X-Ý. A. N. N..X/a, X/a vložilo záložné právo podľa vykonateľného výkazu nedoplatkov bývalého Okresného Národného výboru finančnej referát učtárni v Šamoríne, zo dňa 5.7.l951 pod Č.. XX/XX na pohľadávku 13.754,80 Sk a 6% úrok z oneskorenia z uvedenej sumy od 1.1.l951 v prospech Československého štátu finančná správa. Zo samotného zaistenia majetku, o čom bola spísaná zápisnica Miestnym národným výborom v H. z 6.10.l949 s odôvodnením odvolávajúc sa na Nariadenie 108/45 na strane 2 pod bodom 2, pozemkový majetok zahrňoval nehnuteľnosti v kat. úz. Tonkovce, roľa o výmere 41ha, a les o výmere 40ha, s čím súviseli ešte aj lúky . Bližšia špecifikácia parciel aj v tomto dokumente chýba. Odporcovia sa bránili tým, že ich právny predchodcovia po obdržaní výmeru, ako aj zamerania týchto nehnuteľností, tieto pozemky od tej doby riadne užívali, a v 50-tych rokoch vniesli do družstva založeného v obci. Pokiaľ ide o vnesenie pozemkov do družstva, Poľnohospodárske družstvo N.-N. S. potvrdilo ( čl.217) rozsah vnesených pozemkov vo výmere 4ha a z pripojenej evidencie vstupujúcich do družstva, kde M. R. ako roľník bydliskom S. N. sa prihlásil ako člen družstva 11.9.l951, vniesol do družstva poľnohospodárske pozemky o výmere 4ha bez bližšej špecifikácie. Túto okolnosť spochybňovali navrhovatelia, považujúc plánované zameranie nehnuteľnosti pre prídelcov za nezrealizovaný, v dôsledku čoho sa nemohli právni predchodcovia ujať držby uvedených nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov.

Podľa , návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle tohto ustanovenie možno návrhom uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Zásadne navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určenie právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má neliehavý právny záujem, pričom tento bude z pravidla daných v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia by bolo neisté. Základnou podmienkou dôvodnosti, teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.č. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti pre existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizované určitými aspektami. Odporcom je popierané existencia (neexistencia práva) či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo , resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), je svoje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý

nemožno odstrániť inak len určovaným výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva, alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu,. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadnuť v ktoromkoľvek stave konania.

Vzhľadom na vznik dvojitého vlastníctva pri zápisoch Správy katastra v zmysle § 5 ods. 2 Zák.č. 162/ l993 o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych vzťahov a iných právam k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov je záznam úkon Správy katastra plniacu evidenčnú funkciu, ktorý nemajú vplyv na zmenu ani na zánik práv nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorá nemá právotvorný, alebo evidenčný charakter. Preto Správy katastra tieto skutočnosti a údaj iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľnosti na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§ 34 ods. 1 Katastrálneho zákona). Zásadne Správa katastra nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery, a tiež ani právne interpretácia významu rozhodnutia o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. V prípade sporu o vlastníctve je potrebné riešiť zložité právne otázky, v kompetencii zásadne súdu. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určenie vlastníctva bol daný skutočnosťou, že po zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia Pozemkového úradu pri uplatnenie reštitučného nároku, následne bolo zapísané vlastnícke právo odporcov k predmetným nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia, a vznikol spor o vlastníctvo, čím bolo ohrozené právo navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam a bez tohto určenia vlastníckeho práva by ostalo ich postavenie neisté, ako vlastníkov.

Pokiaľ ide o samotný nárok navrhovateľov, čo sa týka vlastníctva predmetným nehnuteľnostiam, má oprávnenosť samotnej reštitúcie.

Podľa 141/1950 Sb. - k 31. 3.1964, Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa citovaného , Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa , Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon.

Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec.

Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky:

a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí, a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe

nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod. Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa).

b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva. V každom prípade nemožno úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby. Navrhovatelia súhlasne spochybňovali dobromyseľnosti a faktickú držbu sporných nehnuteľností právnymi predchodcami odporcov a vnesením týchto pozemkov do poľnohospodárskeho družstva Blahová.

Súd na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľmi z rozhodnutia konfiškačnej komisie v Šamoríne 27.2.l948 zistil, že došlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov navrhovateľov I. O.Z. V. O. V., F.. T. a to v zmysle nariadenia č. 104/l945 Zb. SNR v znení článku I Nariadenia 64/ l946 Zb. ako zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa a Českej republiky, následkom čoho ich poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 Nariadenia 104/l945 Zb. im patriaci vlastnícky bol skonfiškovaný ku dňu 1.3.l945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.

Nariadenie č. 104/l945 Zb. SNR nadobudlo účinnosť podľa § 27 k 1.3.l945, keď s poukazom na § 1 ods. 1 písm. c/ bol odňatý majetok právnych predchodcov navrhovateľov s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy poľnohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý zahrňoval podľa § 2 všetok poľnohospodársky majetok vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov, mŕtvy a živý inventár. Keďže sa konfiškácia týkala celého majetku, zahrňovali aj nehnuteľnosti vedené vo vložke Č.. XX A..Č.. XXX V. XXX v celkovej výmere 1,8454ha, ktoré boli potom predmetom plánovaného pridelenia pozemkov výmerom o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov M. R. V. O. R. R.. Výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov nespĺňal náležitosti platnej listiny v zmysle nariadenia č.106/1946Sb., pre chýbajúce podstatné náležistosti dátum, a podpis povereníka, ktorý bol oprávnený konať v mene povereníctva pôdohospodárstva v príslušnom obvode. Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnutelnostiam sa neuskutočnil, ako v prípade iných pridelených pozemkov.

Ďalšia skutočnosť , že ich právny predchodcovia nikdy neboli vysídlení na územie Maďarskej republiky, nakoľko na základe prípisu zmocnenca daného 22.4.l948 adresované povereníkovi, kde žiadal vyšetrenie veci a zastavenie konfiškácie, vrátenia zhabaného majetku I. O., P. P. H., ktorý aj podľa obsahu tohto prípisu bol určený na presídlenie podľa článku V. Dohody o výmene obyvateľov a majetok prechádza na štát podľa článku VII Dohody o výmene len presídlením z ich doterajšieho bydliska, keď sa mala Československá vláda zaviazať k dohode o výmene obyvateľstva, že do konečného vyriešenia osudu maďarov Československej republiky, suspenduje všetky opatrenia voči maďarom ohľadne konfiškácie majetku, a súčasne dňom 17.4.l948 protestoval proti prevedeniu konfiškácie majetku I. O. V. S. T. obyvateľov obce Tonkháza a proti deložovaniu menovaných a žiadal o ich ponechanie majetku, mali byť presídlení podľa V. článku dohody o výmene obyvateľov a stoja pod konzulárnu ochranou. Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu prevzal tento prípis dňom 4.5.l948, čo potvrdzuje pečiatka na doklade.

Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave rozhodnutím zo dňa 6.1.l949 rozhodlo o vyňatí majetku spod konfiškácie vlastníkov I. O. P. H., nehnuteľností v kat. úz. Tonkovce o výmere

10ha, bez bližšej špecifikácie. Ako dôvody boli uvedené, že osoba nadobudla Československé štátne občianstvo podľa Zákona č. 245/ l948 Zb. o štátnom občianstve a na tomto majetku pracuje so starostlivosťou riadneho hospodára, čím splnila podmienky stanovené podľa § 2 písm. a/ a b/ Nariadenia 26/l948 Zb. o vyňatí poľnohospodárskeho majetku, ktoré oprelo o ustanovenie § 1 Zák.č. 26 z roku l948 o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku, z ktorého vyplýva, že pôdohospodársky majetok (§ 2 Nariadenia) osôb maďarskej národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z konfiškácie za podmienok podľa § 2 ods. 2 tohto zákona. Stanovuje výmeru do akého rozsahu je možno navrátiť pozemky, takýmto osobám, najviac do 50ha, do ktorej výmery sa započítaval aj poľnohospodársky majetok rodinných príslušníkov. Oprávnenie vydať takéto rozhodnutia o vyňatí majetku malo opäť Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkové reformy (§ 3 ods. 3 tohto nariadenia). Nariadenie stanovuje predpoklady navrátenia a vyňatia majetku § 2 pod psím. a/ a b/ pod podmienkou nadobudnutia Československého štátneho občianstva a že na týchto pozemkoch pracovali, ako aj pracujú so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem, že by pre okolnosti nezávislej vôli napríklad pre starobu maloletosť chorobu, vdovstvo, alebo invaliditu sami nemohli na ňom pracovať. Z toho vyplýva, že predpokladom navrátenia pozemkov mohli byť len pozemky, ktoré neboli pridelené iným osobám, s tým, že pôvodní vlastníci na týchto pozemkoch naďalej hospodárili. Bolo nesporne preukázané, že do októbra 1949 rodina O. bývala na nehnuteľnosti v Blahovej , keď po vykonaní súpisu ich majetku, následne boli vyprataní z nehnuteľnosti.

Súd považoval za preukázané, že v roku 1949 I. O. a manželka obhospodarovali svoj majetok, keď zápis o majetku bol spísaný v tomto roku a bez ohľadu na konfiškáciu bol majetok zaťažený záložným právom banky ešte v roku 1951. Najneskôr opustili nehnuteľnosti v októbri 1949, ako vypovedali aj navrhovateľky v 4. 5.rade, ako to vyplynulo z vybavovania žiadostí na zrušenie konfiškácie , protest zmocnenca N., V.Ý. O. T. ,povereníkovi pôdohospodársva datované 17.6.1948 a samotným zápisom o majetku zo 6.10 1949 a rozhodnutie povereníctva zo 6.1.1949. Presvedčenie právnych predchodcov odporcov bolo spochybnené identifikovaním výkazu zmien prídelov a prídelových cien, ktoré boli identifikované od pôvodných vlastníkov N. N. V. N. celkovej výmere 4,281 hektárov v súčasnosti vedené na LV číslo 219, kat územie N. S. V. A. Č. XXX/XX P. S. XX XXX O. V. D. S. D. U. Č. XXX G. Ú. S. U. V. A.. Č.Z. XXX/XX P. S. XX XXX O. V. A.. Č. XXX/XX P. S. XX XXX O. A. . Je celková výmera 4,281 ha. Výmera pozemkov ani v jedom prípade nie je totožná s výmerou pozemku vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov 18 454m2. Tieto skutočnosti vyplynuli z výmeru Č..XXXX/XX/X v prípade prvej parcely a prídelového plánu , v prípade druhej a tretej parcely. Tieto pozemky mohli právny predchodcovia odporcov vniesť len do Poľnohospodárskeho družstva v N. N. S., keď táto skutočnosť vyplynula z konania vedenom na tunajšom súde po sp.zn.XC/XX/XX, kde na strane druhej rozsudku bolo konštatované, že v odporcovia, v označenom konaní navrhovatelia, nevyniesli žiadne pozemky do družstva v Lehniciach. Z toho potom vyplýva, že získané nehnuteľnosti prídelom od vlastníka N. P. S. X,XXXha, ktorá výmera je zhodná s dokladmi získanými z bývalého družstva v Blahovej. Dobromyseľnosť právnych predchodcov odporcov je spochybnená aj samotnými okolnosťami pridelenia nehnuteľností presídlencom z F. A. M. V. M. M., ktorí už v roku 1953 dostali prídelom majetok O., pričom podľa listu M. N. zo dňa 29.1.1957, sa konštatovalo, že družstvo majetok O.Á. dostalo do dispozície až začiatkom roka 1957 a to od Miestneho národného výboru v Blahovej. Obrana odporcov o nadobudnutí nehnuteľností na základe dobromyseľnosti právnych predchodcov zaplatením prídelovej ceny, existoval len doklad o vyčíslení preddavku na sumu 1 000,-Kč., ktorý bol spochybnený navrhovateľmi o zaplatení preddavku, keď odporcovia dôkazné bremeno na preukázanie aj zaplatenia minimálne preddavku za prídel nepreukázali. Z obdobných sporov vedených na tunajšom súde, sa predložili ústrižky poštový ch poukážok na preukázanie úhrady prídelovej ceny, ktorým dokladom odporcovia nedisponovali. Takýto doklad by mohol slúžiť na preukázanie dobromyseľnosti , že im nehnuteľnosť patrila. Pokiaľ išlo o iné prídely, ako v prípade nehnuteľností v Benkovej Potôni, právny predchodcovia zrealizovali vklad vlastníckeho práva, ktorá okolnosť oslabuje ich dobromyseľnosť, že samotným výmerom nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, keď do roku 1951 platil intabulačný princíp. To, že nehnuteľnosti neboli riadne pridelené, svedčí aj doklad bližšie nedefinovaný ako evidencia o prídeloch, kde bola poznámka v prípade konfiškácie majetku medzi inými aj Madarásza, potreba prídelovú cenu usporiadať, s poznámkou člen JRD a vydať prídelovú listinu. Ak sa uvádzali údaje o existencii členstva v družstve, doklad musel byť vystavený po roku 1950. Spochybňuje , či vôbec prídelová cena bola vyplatená právnymi predchodcami odporcov.

Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§ 132 teraz § 130, § 135 a a § 134 Občianskeho zákona) a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, že toto presvedčenie

držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné ( rozhodnutie R 8/1991/. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten kto s vecou nakladala ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. ( Zborník IV strana 428 ods. 3) .

Pokiaľ vychádzame z ustanovenia § 145 Obč. zákona, pre ktoré by zodpovedalo obdobie vydržania nehnuteľnosti právnymi predchodcami odporcov, držbu mal ten, kto vstupuje vzhľadom na vec do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za prejav moci nad vecou, teda za nakladanie s vecou. Fyzické ovládanie veci je vždy jedným z možných spôsobov nakladania s vecou, tak v prípade fyzickej veci. Nehnuteľnosti nie je možné výslovne držať. Vždy záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto - s pohľadom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory, nakladá s vecou. Pre vznik držby bolo nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov: vôle s vecou nakladať ako s vlastnou, a faktické ovládanie veci. Fakticky vec ovláda ten, podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva takzvané právne panstvo nad vecou. Tým, že odporcami nebolo preukázané splnenie prioritnej podmienky vydržania nehnuteľnosti, dobromyseľná držba, bolo nepodstatné skúmať splnenie doby držby, ktorá v prípade nehnuteľnosti bola 10 rokov.

Vychádzajúc z uvedených skutočnosti súd určil vlastnícke právo vzhľadom na zistené dvojité vlastníctvo k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov vychádzajúc už zo skutočnosti, že po navrátení nehnuteľnosti v rámci reštitúcie majetku navrhovatelia v 1. až 3. rade nehnuteľnosti zdedili po svojej právnej predchodkyni a v prospech navrhovateliek v 4. a 5. rade nadobudnuté v rozsahu na základe rozhodnutia o reštitúcii majetku., o zmene návrhu oproti pôvodnému súd rozhodol z opatrnosti, hoci v pôvodnom návrhu chýbala špecifikácia nehnuteľností čo do výmery, ktoré boli doplnené, odvolacím súdom nebolo vytknuté žiadne procesné pochybenie v tomto smere. Z dôvodu vylúčenia pochybností o petite návrhu, čo do určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd rozhodol v zmysle

Podľa Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).