Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-63-2014.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/63/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: W., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX, Z., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom u matky, deti rodičov: matky - I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. R. XXX, právne zastúpená: KUBINEC&PARTNERS, Advokátska kancelária, s. r. o., Trojičné námestie 122, Tvrdošín a otca - C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. R. XXX, t.č. R., XXXX W., Nórsko, právne zastúpený - Advokátska kancelária, Mgr. Beáta Ďaďová, so sídlom R. XXX, T., maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/81/2013-166 zo dňa 26. mája 2014, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Súd dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na zníženie výživného. Pokiaľ ide o príjmy otca maloletých detí, súd nezistil podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Otec maloletých detí pracuje naďalej v Nórsku, jeho príjem predstavuje cca 2.100,- eur mesačne. Od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od 06.07.2012 sa v tomto smere u otca nezmenilo nič. Naopak u maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko maloletá W. nastúpila na štúdium na strednú školu, maloletá Z. na druhý stupeň ZŠ, maloletá S. nastupuje na štúdium na strednú školu. Ide o zmeny pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, nakoľko pri takýchto zmenách dochádza k navýšeniu nákladov na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval najmä tým, že ma zvýšené výdavky v súvislosti s platením úverov, ktoré mu boli poskytnuté na kúpu rodinného domu v Nórsku. Svoje výdavky vyčíslil spolu s platbami za na domácnosť v 1 vo výške 901,- eur a ostanými platbami vo výške 1.071,20 eur (splátka úveru na dom na Slovenskú, telefón, strava + palivo, ostatné náklady) spolu vo výške 1.972,20 eur, t.j. vo výške prakticky zodpovedajúcej jeho príjmu. Súd však prihliadol i na tzv. bonusy predstavujúce vrátky za zaplatené úroky, náhradu nákladov pri návšteve rodiny a podobne. Kúpou rodinného domu otec mal. deti zlepšil bývanie, ale zhoršil svoju finančnú situáciu, pretože v čase bývania v podnájme mu bolo prispievané na nájomné zo strany štátu. Okrem týchto výhod je otec vlastníkom množstva pozemkov na území SR, dvoch motorových vozidiel s možnosťou využívať na území Nórska a jedno na území SR. Má teda možnosť svoj majetok finančné zhodnotiť
(predaj, nájom) a týmto spôsobom zvýšiť svoju príjmovú oblasť. Súd sa stotožňuje s argumentáciu matky maloletých detí, že otec maloletých detí zobral na seba neprimerané majetkové riziko, čoho dôkazom sú štyri úvery. Vychádzajúc z princípu, že výdavky na výživu maloletých detí majú prednosť pred inými výdavkami a tiež z princípu, že maloleté deti majú životnú úroveň rodičov maloletých detí, súd návrh na zníženie výživného zamietol, nakoľko životná úroveň matky s deťmi a otca je neporovnateľne vyššia u otca. Matka maloletých detí s príjmom 420,- eur mesačne a výživným vo výške 600,- eur musí zabezpečiť výživu, t.j. všetky náklady (bývanie, stravu, oblečenie, hygiena, kultúra, vzdelávanie a ďalšie) pre 4 maloleté deti, spolu s ňou pre 5 osôb, čo v prepočte na jednu osobu znamená možnosť použiť 200,- eur mesačne. Otec so svojho príjmu viac ako 2.000,- eur mesačne a ďalších bonusov má povinnosť platiť výživné na 4 maloleté deti vo výške 600,- eur mesačne. Žiadne iné povinnosti súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti nemá (nemusí denne deťom variť, upratovať, prať, dohliadať na deti a pod). Súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec sa podieľa na nákladoch domácnosti vytvorenej so svojou priateľkou podielom v 1, pritom v domácnosti býva priateľka so svojím 2 deťmi, kedy by bolo namieste rozdeliť náklady na domácnosť iným pomerom. Otec nežiada nájomné od svojho brata, čo súd hodnotí ako vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že návrhu na zníženie výživného vyhovie alebo zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že ne súhlasí so závermi okresného súdu v citovanom rozhodnutí, má za to, že rozsudok nevychádza z vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že otec naďalej tak, ako od roku 2007 pracuje v Nórsku ako zamestnanec, pričom jeho dosahovaný čistý mesačný zárobok je cca 2.100,- eur. Tento zárobok sa ale mesačne líši od počtu odpracovaných hodín a nadčasov, ktoré závisia len od zamestnávateľa a je v mnohých mesiacoch aj nižší. V Nórsku má otec maloletých detí priateľku, ktorá pochádza z Poľska. Spolu s ňou, vzhľadom k tomu, že obidvaja v Nórsku plánujú zostať natrvalo a potrebovali si vyriešiť bytovú otázku a tiež preto, aby ich mohla navštevovať rodina, ktorá je veľmi vzdialená, kúpili si tam nehnuteľnosť dňa 18.11.2012. Nehnuteľnosti sú tam veľmi drahé, a preto boli nútení zobrať úver, ktorý im banka poskytla. Úver spláca spolu s priateľkou, aj ďalšie výdavky spojené s bývaním (elektrika v dome, poistka, daň z nehnuteľnosti, odpad, žumpa, internet, TV a pod.). Uvedené výdavky uhrádza otec maloletých detí spolu s priateľkou v polovici. Polovica výdavkov, ktoré je povinný uhrádzať, predstavuje sumu cca 901,- eur. Poukázal aj na to, že uhrádza výdavky spojené s platbami za úver za nehnuteľnosť na Slovensku, ktorú užíva výlučne matka maloletých detí. Je zrejmé, že jeho výdavky, ktoré uvádzal, prevyšujú jeho mesačné príjmy. Otec maloletých detí sa snaží s deťmi stretávať aj napriek veľkej vzdialenosti a nemalým finančným prostriedkam, ktoré na to musí vynaložiť. Kupuje deťom prostredníctvom svojej sestry na Slovensku oblečenie aj obuv. Určená výška výživného pre maloleté deti spôsobí, že otec maloletých detí nebude môcť okrem bežného výživného poskytnúť deťom žiadne darčeky, ani zabezpečiť ich prítomnosť v Nórsku, pretože na tieto výdavky nebude mať potrebné finančné prostriedky, v dôsledku čoho dôjde k vzájomnému odcudzeniu za to, že zariadiť si život po rozvode s manželkou bolo pre otca maloletých detí nutnosťou. Preto bolo pre neho nevyhnutné zabezpečiť si bývanie. Matka maloletých detí na Slovensku užíva celý majetok, ktorý spoločne nadobudli s tým, že otec maloletých detí platí aj celé splátky úveru na rodinný dom, ktorý užíva. Má za to, že matka svoje výdavky nadhodnotila. Podotkol, že on ťažko pracuje, nie je v jeho silách platiť také vysoké výživné. Je nevyhnutné, aby si mohol zabezpečiť uspokojovanie najzákladnejších potrieb, ale aj zodpovedajúcu regeneráciu pracovnej sily, pretože tá je na dosahovanie príjmu nevyhnutná. Má za to, že podal návrh, ktorý bol dôvodný. Boli naplnené predpoklady stanovené zákonom o rodine, aby súd vyhovel návrhu.
K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a je toho názoru, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že na strane navrhovateľa od poslednej úpravy týkajúcej sa výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, preto neboli splnené hmotnoprávne predpoklady stanovené Zákonom o rodine a
prvostupňový súd postupoval správne a zákonne, keď návrh otca maloletých detí v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že otec maloletých detí pracuje v Nórsku ako zamestnanec od roku 2007, pričom jeho príjem sa každý rok zvyšuje, čo preukazuje jeho výpoveď na pojednávaní. Zastávala názor, že v danom prípade je rozhodujúci príjem, ktorý by navrhovateľ mohol reálne dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Matka maloletých detí je toho názoru, že aj naďalej je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí uhrádzať maloletým deťom súdom určené výživné a jeho tvrdenia o opaku sú len účelové, tendenčné a nezakladajúce sa na pravde. Upriamila pozornosť na skutočnosť, ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania spočívajúca v neprimeranom majetkovom riziku, ktoré otec maloletých detí zobral na seba tým, že sa zaťažil štyrmi úvermi. Skutočnosť, ktorá vzbudzuje presvedčenie o otcovi maloletých detí k snahe znížiť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči maloletým deťom. Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú, že otec maloletých detí žije v Nórsku nadštandardne v porovnaní so životnou úrovňou matky maloletých detí. V plnom rozsahu sa stotožnila so záverom súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na zníženie výživného pre maloleté deti, práve naopak, u maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní poskytuje odvolaciemu súdu zavádzajúcu skutočnosť spočívajúcu v užívaní celého majetku, ktorý spoločne nadobudli matkou maloletých detí, dokonca v tvrdení, že celý majetok matke maloletých detí a maloletým deťom prenechal, nakoľko táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. Majetok, teda neskolaudovaný rodinný dom užíva nielen odporkyňa, ale aj ich spoločné maloleté deti, ktorým takýmto spôsobom zabezpečujú bytovú potrebu. Tento rodinný dom je nezapísaný do príslušného katastra nehnuteľnosti a pozemok, na ktorom stojí doposiaľ, majetkoprávne nevyporiadaný. Okrem toho doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi ňou a otcom maloletých detí. Otec maloletých detí uhrádza splátky úveru, ktorý mu bol poskytnutý na nadobudnutie nehnuteľnosti na Slovensku, t.j. rodinného domu v ktorom žije matka maloletých detí s maloletými deťmi, úroky z pôžičky ktorej si môže odpočítať zo svojich daní. Matka maloletých detí spláca úver za kúpu drevenice. Výdavky na maloleté deti neboli nadhodnotené, tieto sú odôvodnené, primerané, zodpovedajúce ich veku a potrebám.
Kolízny opatrovník maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení pred prvostupňovým súdom.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletých detí, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Odvolací súd zdôrazňuje, že u rodiča maloletého dieťaťa sa vyžaduje zvýšená miera zodpovednosti súvisiaca s potrebou zabezpečovania všetkých oprávnených potrieb dieťaťa. Táto ochrana oprávnenej osoby je okrem iného vyjadrená aj v ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že povinný rodič si v prvom rade plní svoju vyživovaciu, až následne vynakladá primerané výdavky na zabezpečenie svojej životnej úrovne. Suma plateného výživného je určená na kompenzáciu nákladov, ktoré vznikajú rodičovi starajúcemu sa o dieťa. Tento druhý rodič nevynakladá úsilie v súvislosti so starostlivosťou o deti len v podobe finančných plnení (bývanie, strava, ošatenie, voľný čas, škola), ale aj osobnou starostlivosťou, ktorú Zákon o rodine definuje ako jedno z kritérií pre stanovenie výšky výživného a ktorého rovnako odvolací súd pri posudzovaní veci bral na zreteľ.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keď žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.