Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16C-39-2014.pdf
PDF · 102.88 KB
No categories available
16C/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, občan SR, zast. Lion Law Partners s.r.o., Horná 32, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím vo výške 2.473,73 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.473,73 Eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.473,73 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 596,97 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Lion Law Partners s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 19.03.2014 si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie 2.473,73 Eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 02.02.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 30.09.2014 trval na podanom návrhu.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.07.2014 žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je orgánom konajúcim v mene štátu. Na pojednávaní dňa 30.09.2014, po vyslovení predbežného názoru súdom, žiadal návrh zamietnuť.
Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:
Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície - odbor vyšetrovania, Zvolen, značka ČVS: Z.-XXX/OVK-W.-XXXX zo dňa 14.10.2010 bol navrhovateľ stíhaný ako obvinený zo zločinu ublíženia zdraví a nebezpečného vyhrážania na tom základe, že 29.09.2009 okolo 7.00 hod. pred bránou rodinného domu č. XX v obci B. tým, že napadol D. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že päsťami rúk ho 2x udrel do tváre, čím mu spôsobil poranenia, a to pomliaždenia tváre, pomliaždenie ľavej očnice, zlomeninu nosa a zlomeninu nosovej priehradky. Jeho práce neschopnosť si vyžiadala 63 dní. Od 29.09. do 15.12.2009 sa mu telefonicky, prostredníctvom sms z telefónneho čísla XXXXXXXXXX, vyhrážal, že keď ho dochytí, tak mu nožom vyberie všetky črevá zo žalúdku, „dneska zdochneš mojimi rukami ty debil“ ako aj inými výrazmi, ktoré v ňom vzbudili obavu, že svoje vyhrážky dokoná.
Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor vyšetrovania dňa 18.11.2010 zmenilo právnu kvalifikáciu na nebezpečné vyhrážanie, bolo to doručené navrhovateľovi 18.11.2010.
Okresná prokuratúra Zvolen dňa 13.07.2011 podala obžalobu na navrhovateľa. Odvolanie adresované Okresnému riaditeľstvu PZ Zvolen, zo dňa 19.11.2010 sa nachádza na č.l. 16 - 17.
Okresný súd Zvolen vydal trestný rozkaz XT XX/XX-XXX-XX zo dňa 19.09.2011 kde uznal obvineného D. J. vinného zo skutku uvedeného v obžalobe. D. J. dňa 10.10.2011 podal odpor voči trestnému rozkazu. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen XT XX/XXXX-XXX zo dňa 16.04.2012 bol obžalovaný D. J. uznaný vinný zo skutkov popísaných v obžalobe, voči tomu sa odvolal dňa 19.04.2012, doplnil odvolanie dňa 12.07.2012.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom XTo XX/XXXX zo dňa 02.08.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen XT XX/XX zo dňa 16.04.2012 a obžalovaného D. J. oslobodil spod obžaloby.
D. J. bol zastúpený Lion Law Partners s.r.o., Banská Bystrica, na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 03.03.2011. Zástupca navrhovateľa vyčíslil náhradu trov konania na č.l. 53 vo výške 2.473,73 Eur. Navrhovateľ mu zaplatil 15.03.2011 sumu 400,- Eur, 26.01.2012 sumu 500,- Eur, 17.05.2013 sumu 1.573,73 Eur. Poškodený D. J. dňa 24.07.2013 podal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prejednanie nároku a požiadal o náhradu škody vzniknutej v dôsledku nezákonného rozhodnutia, ktorá poškodenému vznikla vo výške 2.473,73 Eur. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku dňa 16.08.2013 podal aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
K námietke pasívnej legitimácie odporcu Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR:
Navrhovateľ vo veci uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku trestného stíhania pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trest. zákona, ktoré sa skončilo jeho oslobodením spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 16.04.2012, č.k. XT/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.08.2012, č.k. XTo/XX/XXXX. Zo skutkového stavu vyplýva, že uznesením sp. zn. ČVS: Z.-XXX/OVK-W.-XXXX bolo voči navrhovateľovi dňa 14.10.2010 začaté trestné stíhanie. Dňa 18.11.2010 vyšetrovateľ vydal oznámenie o zmene právnej kvalifikácie skutku. Dňa 13.07.2011 prokurátor voči navrhovateľovi podal obžalobu sp. zn. XPv/XX/XXXX-XX. Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. XT/XX/XXXX- XXX zo dňa 19.09.2011 bol navrhovateľ odsúdený za prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva a prečin nebezpečného vyhrážania, voči ktorému navrhovateľ podal odpor. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. XT/XX/.-XXX zo dňa 16.04.2012 bol navrhovateľ odsúdený zo spáchania skutkov v zmysle všetkých bodov obžaloby. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa 02.08.2012 rozsudok okresného súdu zrušil a zároveň navrhovateľa spod obžaloby oslobodil.
V prejednávanej veci odporca v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR spochybnil svoje oprávnenie konať v mene štátu, poukázala pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že za obdobných skutkových okolností ako v prejednávanej veci je oprávneným v mene štátu konať Ministerstvo vnútra alebo Generálna prokuratúra SR, nie však Ministerstvo spravodlivosti SR. Zároveň odporca zdôraznil, že vzhľadom na skutkové okolnosti je nepochybné, že k prípadnému vzniku škody nedošlo a nemohlo dôjsť v konaní pred súdmi a pokladá označenie odporcu tak, ako je uvedené v návrhu na začatie konania za rozporné s ustanovením § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..
Vychádzajúc zo skutkového stavu, aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody titulom uznesenia o vznesení obvinenia, je možné v danej veci ustáliť, že k pochybeniu došlo tak na strane vyšetrovateľa polície, ktorý začal trestné stíhanie, tiež na strane prokurátora, ktorý podal obžalobu, ako aj na strane okresného súdu, ktorý prvotne uznal navrhovateľa vinným, a až potom, čo krajský súd odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušil, oslobodil okresný súd žalobcu spod obžaloby. Nakoľko v danej veci nie je možné jednoznačne určiť zodpovedný subjekt za vznik škody, a teda ani ktorý zo subjektov uvedených v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je oprávnený konať v mene štátu a je potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vzťahujúci sa práve na situácie, v ktorých nie je možné jednoznačne určiť zodpovedný subjekt a z ktorého vyplýva, že v takýchto situáciách koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. Vychádzajúc z § 4 ods. 1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj z názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí XCdo/XXX/XXXX je
taktiež možné dospieť k záveru, že príslušným orgánom konať v tejto veci v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, keď: a) ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) b) žiadosť na predbežné prerokovanie nároku bola podaná na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky c) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky začalo konať o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ako prvé; tým, že ho posúdilo ako jemu nepatriace a postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR, ktorá tejto žiadosti napriek uplynutiu zákonnej 6-mesačnej lehote ani len čiastočne nevyhovela, preto možno jednoznačne konštatovať, že nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z uplatňovaného zodpovednostného vzťahu je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania správne označil Ministerstvo spravodlivosti ako subjekt oprávnený konať za štát v danej veci a námietke nedostatku pasívnej legitimácie zo strany odporcu nie je možné vyhovieť.
Odporca sa bránil, že navrhovateľ nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a preto nie je dôvod na priznanie jeho nároku, pretože nevyčerpal všetky opravné prostriedky. Sťažnosť o vznesení obvinenia ak je nepochybné, že druhá veta § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. umožňuje výnimku z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov. Zákonodarca tým chcel v prípadoch hodných osobitného zreteľa umožniť uplatňovanie povinnosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri splnení ostatných zákonných predpokladov aj takým poškodeným, ktorý podmienku podania opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu splnili (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). Toto ustanovenie dáva súdu možnosť zohľadniť špecifické okolnosti konkrétneho prípadu a v dôsledku toho netrvať na splnení tejto podmienky. V súvislosti s trvaním na dodržaní podmienky vyčerpania riadnych procesných opravných prostriedkov je potrebné upozorniť na to, že musí ísť o také prostriedky, ktoré sú dostupné a dostatočné na dosiahnutie nápravy tvrdených porušení a nie o prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (porovnaj rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 08.04.2004 vo veci I. H. G., sťažnosť č. XXXXX/XX, odstavec 127, na ktorý poukázal i Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 02.06.2011, sp. zn. IV. K. XXXX/XXXX). Keby súd zamietol návrh v dôsledku toho, že obvinený nepodal riadny opravný prostriedok, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, dopustil by sa neprijateľného formalizmu, pretože z okolností veci jednoznačne vyplýva, že podanie tohto opravného prostriedku by nebolo efektívnym procesným prostriedkom. Je z toho objektívnej zrejmé, že o takomto opravnom prostriedku by rozhodoval prokurátor príslušnej prokuratúry - Okresná prokuratúra Zvolen a z toho, že neskôr podal v predmetnej veci obžalobu, logicky a nespochybniteľne vyplýva, že by sťažnosť navrhovateľa ako obvineného nevybavil v jeho prospech. Za týchto jednoznačných objektívne daných okolností potom nemožno striktne trvať na splnení podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku - § 6 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 02.06.2011, sp. zn. IV. Ú. XXXX/XXXX, ktorý rieši skutkovú totožnú vec, za porovnateľnej právnej úpravy).
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
V zmysle bodu IV bod 1 Zmluvy bola odmena za poskytnutú obhajobu žalobcu v trestnom konaní dohodnutá ako tarifná odmena podľa počtu skutočne vykonaných úkonov právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 12 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia 87/95 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Navrhovateľ svoj nárok v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona uplatnil na príslušnom orgáne, ktorým je podľa § 4 ods. 2 zákona Ministerstvo spravodlivosti SR, žiadosťou o predbežné prejednanie nároku zo dňa 24.07.2013. Ministerstvo spravodlivosti SR na podanú žiadosť reagovalo dňa 16.08.2013 postúpením žiadosti.
Súd má za to, že príslušným orgánom je Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu, že tento orgán žiadosť prejednal a postúpil na vybavenie Generálnej prokuratúre SR.
Z podania Ministerstva spravodlivosti vyplýva, že žiadosť navrhovateľa bola príslušnému orgánu doručená 01.08.2013 a od tohto dňa začala plynúť šesť mesačná lehota na uspokojenie nároku. Príslušný orgán napriek uplynutiu zákonnej šesť mesačnej lehoty nárok navrhovateľa ani len čiastočne neuspokojil, preto si navrhovateľ uplatnil nárok prostredníctvom súdu. Žiadosť o prerokovanie nároku bola Ministerstvu spravodlivosti doručená dňa 01.08.2013, k márnemu uplynutiu zákonnej lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona došlo 01.02.2014, preto po uplynutí tejto lehoty sa odporca dostal do omeškania. V zmysle uvedeného, okrem uplatnených trov právneho zastúpenia vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platný k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvým dňom omeškania bol 02.02.2014, k tomuto dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %, preto vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 2.473,73 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia, ktoré je odporca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v celom rozsahu úspešný, odporca neúspešný, navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 20,00 Eur, nutných trov právneho zastúpenia za 4 úkony - príprava a prevzatie, žiadosť o predbežné prejednanie nároku, návrh, zastupovanie na pojednávaní dňa 30.09.2014 - 4x á 101,25 Eur + 2x režijný paušál á 7,81 Eur + 2x režijný paušál á 8,04 Eur + náhrada cestovného za účasť na pojednávaní dňa 30.09.2014 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť - 52 km, pri základnej náhrade za opotrebenie na 1km vo výške 0,183 Eur, priemernej spotrebe l/100 km - 6,6 l a cene za liter paliva 1,342 Eur, náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 30.09.2014 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť - 2 polhodiny á 13,40 Eur, všetko navýšené o 20 %-nú DPH, náhrada navrhovateľa na strate na zárobku za účasť na pojednávaní dňa 30.09.2014 - 3,82 Eur, spolu je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi sumu 596,97 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Lion Law Partners s.r.o., Banská Bystrica, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).