Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/669/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: K. E., Z.. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX v konaní o zaplatenie 130,49 eura s prísl.

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 116,99 eura spolu s 9% úrokom z omeškania

- zo sumy 47,59 eura od 28.11.2010 do zaplatenia

- zo sumy 35,73 eura od 28.12.2010 do zaplatenia

- zo sumy 31,17 eura od 26.01.2012 do zaplatenia

- zo sumy 2,50 eura od 26.02.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 365,94 eura a to titulom dlžoby na cene služieb v sume 116,99 eura poskytnutých právnym predchodcom žalobcu, a sumy 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty, to všetko spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhradou trov konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1 000 eur), a že o veci je možné rozhodnúť aj na základe preložených listín, súd bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok 30.9.2014, o čom bol vyvesený úradný oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR počas zákonom predpísanej doby.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za čo sa žalovaný zaviazal nielen odberať služby, ale aj riadne a včas platiť vyúčtovanú cenu služieb. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä mu umožnil uskutočňovať a prijímať hlasové hovory, , udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave a poskytoval žalovanému servisné služby.

Tieto služby sa žalovaný zaviazal nielen odoberať ale aj platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nedodržal konkrétne uvedené povinnosti, vyplývajúce pre neho zo Zmluvy o pripojení resp. jej Dodatku a to povinnosť uhrádzať cenu služieb riadne v čas a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.

Žalobca poukázal na rozsudok KS prešov z 199.3.2013 a na základe týchto skutočností odvodil dôvodnosť svojho nároku, týkajúceho sa zmluvnej pokuty v sume 248,95 eura.

Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 248,95 eura vyúčtoval žalovanému fa č. 807000288603, splatnou 27.2.2012 a služby:

- fa č. 808000711013 splatnou 27.11.2010 na sumu 47,59 eura

- fa č. 808000711012 splatnou 27.12.2010 na sumu 35,73 eura

- fa č. 807000278155 splatnou 25.01.2011 na sumu 31,17 eura

- fa č. 807000278154 splatnou 25.0.20100 na sumu 2,50 eura

Celková suma dlhu na službách činí 166,99 eura.

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok pod referenčným číslom 9000900851

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení z 8.11.2008 (čl.7) v znení jej dodatku zo dňa 8.11.2008 (čl. 6) a následného dodatku zo dňa 7.11.2010. Z týchto listín súd zistil, že žalovaný bol v roku 2008 pripojený k elektronickej sieti v programe „Vo Veľkom 200“ a v rámci toho mu bol zabezpečený MZ zn. Nokia N958GB variant.

V zmluve o zmluvnej pokute nie je ani zmienka.

Dodatkom zo dňa 7.11.201 (čl. 9-10) došlo k zmene pôvodného programu na „Podľa seba 3(0,06) 3000 minut“, v rámci čoho mu bol dodaný telefón Nokia 7230. Už zo záhlavia tabuľky v úvode Dodatku vyplýva údaj: „ maximálna kúpna cena za MT - 1,- euro.

V dodatku k zmluve o pripojení, je úprava:

Podľa bodu 1 b): účastník sa zaväzuje platiť cenu služby riadne a včas podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, VOP a Cenníkom ...

Podľa bodu 2 (skrátene):

- po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky...

- že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo ju vypovedať....

- za žiadosť o vypojenie z prevádzky sa považuje aj žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu

Podľa bodu 3: účastník berie na vedomie, že zľava z kúpnej ceny MT je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb a účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program uvedený v tabuľke 1

Podľa bodu 4 dodatku: sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného, najmä povinnosti upravenej v bode. 1 písm. b) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas), a tiež bodu 2 a 3 Dodatku ako aj čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku ( t.j. 10.000 Sk).

Súd oboznámil vystavené faktúry, je zrejmé, že žalovaný nezaplatil vyúčtované služby v úhrnnej sume 116,99 eura. Zároveň zistil, že tak, ako žalobca faktúry číselne v žalobe označil, súd nenašiel, preto sumy a dátumy splatnosti sa uvádzajú na faktúrach s variabilným symbolom:

- č. 7010379976 u fa splatnej 27.11.2010 na sumu 47,59 eura

- č. 7011374328 u fa splatnej 27.12.2010 na sumu 35,73 eura

- č. 7100123375 u fa splatnej 25.01.2011 na sumu 31,17 eura

- č. 7101190074 u fa splatnej 25.0.20100 na sumu 2,50 eura. Tieto čísla na

výpisoch hovorov uvádzajú ako čísla faktúr. Uvedené zistenie však na posúdenie veci nemá vplyv.

Podľa § 78 ods. (9) zákona čl. 351/2011 účinného od 1.11.2011, ktorým bol zrušený zákon č. 610/200: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § Z.z účinného od 1.1.2004:

(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § Z.z.:

(1) Podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

(4) Účastník je povinný:

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

V súlade s cit. ustanoveniami zákona a predložených listinných dôkazov súd žalobu v rozsahu sumy 116,99 eura titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v súdom určenej lehote.

Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Žalobca sa domáhal úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne a to dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby .

Faktúrou č. 7201353447 splatnou 25.2.2012 bola žalovanému vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume 248,95 eura. Žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú. Z textu samotnej faktúry vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 248,95 eura bez uvedenia konkrétneho

dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.

Dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca v žalobe špecifikuje tým, že ním bolo porušenie povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti a že žalovaný neuhrádzal cenu služieb riadne a včas. Poukázal o.i. aj na to, že zmluvná pokuta plní tiež funkciu satisfakčnú teda paušalizovanú náhradu škody, ako aj funkciu preventívnu t.j., že núti dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť svoje povinnosti.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa ust. § 544 ods. 1 ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7201353447 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.

Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme

pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.

Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). Preto aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym

úkonom, súd by žalovaného na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu existencie neprijateľnej podmienky, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

Podľa § 5 Obč. súdneho poriadku:

(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

K akému porušeniu a ktorej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou spomedzi tých, ktoré sa v dodatku k zmluve uvádzajú zo strany žalovaného v priebehu tejto doby došlo, žalobca nijako nešpecifikoval. Nepreukázal ani to, že žalovanému porušenie tej-ktorej konkrétnej povinnosti bolo aj oznámené ako dôvod na uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorý dodatočne nemožno meniť a už vôbec nie v rámci súdneho konania tak, aby si žalobca mohol „vybrať“, o ktorú skutočnosť svoj nárok oprie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti t.j. neplatnosť úkonu, ktorým bola zmluvná pokuta uplatnená fa č. 7201353447 z dôvodu jej neurčitosti ako aj neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky z hľadiska nerovnovážnosti k postaveniu žalovaného ako spotrebiteľa, súd žalobu ohľadom sumy 248,95 eura ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný (úspech činil 32%) a žalovaný, ktorému trovy nevznikli nepodal návrh na ich náhradu, súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.