Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/772/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa INBOX, s.r.o., so sídlom Mlynská 26, Košice, IČO: 36 599 441 právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom Obchodná 10, Košice, proti odporcovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. C. XX, B. B., právne zastúpenému AK JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica, IČO: 36 860 999 v konaní o zaplatenie 4 205 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -111 zo dňa 21.08.2013 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň okresný súd podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku v sume 245,30 Eur a to prostredníctvom Daňového úradu v Košiciach.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách konania odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu považuje za nezákonný a to v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ OSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza podľa odporcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odporcu okresný súd mal na rozhodovanie o trovách konania aplikovať ust. § 147 ods. 1 OSP v platnom znení, nakoľko odporca zastavenie konania nezavinil. Zdôraznil, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti nemu domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená porušením ustanovení záložnej zmluvy zo strany odporcu. V uvedenej súvislosti poukázal odporca na obsah odporu proti platobnému rozkazu a uviedol, že z rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že odporca neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo záložnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom a že navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Uviedol, že bol nútený brániť sa proti návrhu navrhovateľa v súdnom konaní, čím mu vznikli trovy spojené s právnym zastúpením jeho osoby. On sám nezavinil začatie konania a ani jeho zastavenie. Konanie bolo zastavené po späťvzatí návrhu v celkom rozsahu navrhovateľom z dôvodu vydania mu zlatých šperkov orgánmi činnými v trestnom konaní, preto má zato, že nemôže mu byť na ťarchu, že navrhovateľ sa nedôvodne proti nemu domáhal peňažného plnenia, na ktoré nemal zákonný nárok. Zdôraznil, že na začatie súdneho konania nedal príčinu svojim správaním, bol však nútený podať odpor proti platnému rozkazu a brániť sa ďalším písomným podaním na súd - návrhom na prerušenie konania, ktorý podal v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP v platnom znení. S poukazom na uvedené odporca

navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 220 OSP zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 480,84 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania, ktorým okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi 4 205 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. od 27.01.2011 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na žalovanú sumu vydal dňa 18.03.2011 okresný súd platobný rozkaz č. k. - 13, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 4 205 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 27.01.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 252 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 316,92 Eur.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca odpor, kde namietal opodstatnenosť uplatneného nároku navrhovateľa. Na obsah odporu proti platobnému rozkazu reagoval navrhovateľ v podaní zo dňa 19.03.2010, kde uviedol, že predloženými listinnými dôkazmi (záložnými zmluvami 06011*00401 S, 06011*00402 S, 06011*00403 S a 06011*00404 S) bolo jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k zatvoreniu záložnej zmluvy, ktorá obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, špecifikáciu zálohu a jeho zhodnotenia. Navrhovateľ za zložený záloh vyplatil odporcovi zo svojich finančných prostriedkov sumu 4 205 Eur, preto sa podaným návrhom domáhal vrátenia uvedenej sumy s prísl. Na obsah predmetného vyjadrenia navrhovateľa reagoval odporca v podaní zo dňa 24.01.2012 kde navrhol, aby súd pripojil k súdnemu spisu vyšetrovací spis za účelom zistenia stavu trestného konania, jeho prípadného výsledku a za účelom zistenia ako bolo rozhodnuté o veciach, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko z prílohy žalobného návrhu - Zápisnice o vydaní veci vyplýva, že predmetné veci boli vydané pre účely trestného konania. Dňa 22.08.2012 podal odporca návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, ktorý odôvodnil tým, že predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že sa nemôže uspokojiť so zálohu, ktorý na výzvu vydal orgánom činným v trestnom konaní. Navrhol, aby súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia o vrátenia zlatých šperkov vydaných navrhovateľom orgánom činným v trestnom konaní vedenom Ministerstvom vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby - Východ pod ČVS: SKIS-24/IS-4-V-2011. Uvedenému návrhu na prerušenie konania okresný súd uznesením č. k. -91 zo dňa 21.09.2012 vyhovel. V podaní zo dňa 15.08.2013 navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. V späťvzatí návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že dôvodom späťvzatia návrhu je skutočnosť, že MV SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby - Východ, uznesením ČVS: SKIS - 24/IS-4-V-2011 zo dňa 11.07.2013 rozhodlo o vrátení zlatých šperkov, ktoré boli špecifikované v záložných zmluvách uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom. Šperky boli navrhovateľovi reálne vydané dňa 14.08.2013, čím odpadol dôvod sporu. Zdôraznil, že šperky museli byť a boli vydané orgánom činným v trestnom konaní z toho dôvodu, že údajne išlo o šperky pochádzajúce z trestnej činnosti. Navrhovateľ za založené šperky poskytol odporcovi sumu, ktorej vrátenia sa podaným návrhom domáhal. Tým sa dostal do situácie, že odporca disponoval s poskytnutou finančnou hotovosťou, ale navrhovateľ nemohol predmetom zálohu disponovať. K späťvzatiu návrhu na začatie konania pripojil navrhovateľ Zápisnicu o vrátení vecí zo dňa 14.08.2013.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie okresného súdu je v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vecne správne.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1, písm. c) OSP). Z uvedenej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je prípad, ak niektorý z účastníkov konania zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho mu vznikne povinnosť nahradiť druhému účastníkovi konania trovy konania (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP).

Zavinenie na strane navrhovateľa existuje napr. vtedy, ak navrhovateľ podá návrh na začatie konania vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podá návrh na začatie konania, hoci existovala prekážka res iudikata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez uvedenia dôvodu vzal návrh späť, ale tiež vtedy, ak vzal návrh na začatie konania späť z dôvodu, že odporca vzniesol oprávnene námietku premlčania. Druhou výnimkou je prípad, ak navrhovateľ pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, v dôsledku čoho vznikne odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania ( § 146 ods. 2 veta druhá OSP).

V danom prípade si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie 4 205 Eur s prísl., s odôvodnením, že predmet zálohu bol na základe operatívneho zásahu MV SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby - Východ, nútený vydať na účely trestného konania, nakoľko existovalo podozrenie, že predmet zálohu pochádza z trestnej činnosti, k čomu ako dôkaz pripojil k návrhu kópiu Zápisnice o vydaní veci zo dňa 27. 01. 2011. Z uvedeného vyplýva, že nemožno jednoznačne tvrdiť, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania bezdôvodne. Až v priebehu konania sa stala zrejmou skutočnosť, že nebolo preukázané, že vydané šperky pochádzajú z trestnej činnosti a to z toho dôvodu, že šperky sú v zozname odcudzených šperkov určené len gramážou a druhom, pričom poškodený sa vyjadril tak, že šperky nevie individuálne určiť, pretože si ich nepamätá. Zo zápisnice o vrátení vecí zo dňa 14.08.2013 vyplýva, že šperky boli vrátené navrhovateľovi dňa 11.07.2013, t. j. až v priebehu konania. Keďže však orgánmi činnými v trestnom konaní nebolo zistené, že by zlaté šperky, ktoré dal odporca do zálohu navrhovateľovi pochádzali z trestnej činnosti, neobstojí ani záver o tom, že k zastaveniu konania došlo pre správanie odporcu (§ 146 ods. 2, veta druhá OSP), preto platí zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní neboli preukázané výnimky z uvedenej zásady, ktoré upravuje prvá a druhá veta ods. 2 ust. § 146 OSP. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP nemožno mu vytknúť v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania akékoľvek pochybenie, preto odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (ust. § 151 ods. 1 OSP).

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.