Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_13CoE-17-2014.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/17/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. O. U. XXX/X, XXX XX R. P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 5080/10u, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 872,57 eura a s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 1Er/761/2010-45 zo dňa 09. 10. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. CP-60156/09 zo dňa 18. 09. 2009, ktorý vydal rozhodca Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. X. písm. p/ Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len Všeobecné obchodné podmienky). Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 06. 2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou (pozn. odvolacieho súdu - okresný súd nesprávne uviedol, že zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou), ktorá tvorila právny rámec pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Predmetnú zmluvu o úvere posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Vo svojom rozhodnutí poukázal okresný súd aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, a to Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), konkrétne na jej čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a bod 1 písm. q/ prílohy Smernice, ako aj na právny názor vyplývajúci z rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o pôžičke nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej Zmluvy o pôžičke. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. K závažnému narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami dochádza aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem iného v značnej vzdialenosti od jeho bydliska) domáhať sa uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska tak ako je to v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto
rozhodcovská doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné. Okresný súd tak teda dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, neplatná. Keďže rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nie je riadnym exekučným titulom. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko tento súdu oznámil, že si ju neuplatňuje.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prekúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok. S poukazom na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a na ust. § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, čo je tiež prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Oprávnený ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Zdôraznil, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Práve absencia takejto právomoci súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaný právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK oprávnený tvrdil, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej sankcie, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C - 40/08. Zdôraznil, že z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. Potom sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01. 01. 2008 v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka podľa oprávneného spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Podľa dôvodovej správy, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľovi zostáva možnosť riešiť spor v občianskoprávnom konaní pred súdom. Uvedené ustanovenie teda podľa oprávneného v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK. Na základe týchto odvolacích dôvodov navrhol oprávnený uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že podanému odvolaniu nemieni nevyhovieť a vec predložila podľa § 374 ods. 4 OSP na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou zo dňa 23. 03. 2010, požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorému pripojil exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. CP 60156/09 zo dňa 18. 09. 2009, ktorý vydal rozhodca Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. (č.l. 3 spisu). Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným dňa 19. 10. 2009 a vykonateľným dňa 23. 10. 2009. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd uložil odporcovi (povinnej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (právnemu predchodcovi oprávneného - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) sumu 872,57 eura, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 872,57 eura od 20. 07. 2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 87,26 eura a súdny poplatok v sume 79 eur, všetko na účet navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodcovský súd uložil odporcovi (povinnej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (právnemu predchodcovi oprávneného) náhradu trov právneho zastúpenia v sume 208,50 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento bol vydaný na základe porušenia záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o pôžičke č.XX.zo dňa 05. 06. 2006, ktorú s povinnou uzavrel právny predchodca oprávneného.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 06. 2006 považoval za spotrebiteľskú zmluvu a dôvodne sa zaoberal aj tým, ako boli koncipované jednotlivé zmluvné podmienky.
K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne v uznesení sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania, uznesením ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 456¬/2011-19 zo 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.
Nie je sporné, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v rozhodnutí Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Okresný súd vzhľadom k vyššie uvedenému opodstatnene skúmal, či rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v spotrebiteľskom vzťahu nebola koncipovaná tak, aby spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.
Okresný súd preskúmal rozhodcovskú doložku v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dôvodne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o pôžičke spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka), pretože aj keď dáva alternatívne možnosť riešiť spory vzniknuté z predmetnej zmluvy tak pred rozhodcovským súdom ako aj pred všeobecným súdom, uvedená alternatíva je len formálna. Vzhľadom na predmet danej zmluvy, ktorým bolo poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi je zjavné, že porušovateľom tejto zmluvy je takmer výlučne spotrebiteľ, ktorý svoje záväzky nespláca riadne a včas, a teda subjektom, ktorý v konečnom dôsledku uskutoční voľbu konkrétneho súdu bude takmer vždy veriteľ. Veriteľ podaním návrhu na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. X. písm. p/ Všeobecných obchodných podmienok, pričom po tomto výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu Všeobecných obchodných podmienok. Ak bol úver poskytnutý na základe štandardnej
formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať len ako celok vrátane Všeobecných obchodných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju ako celok odmietnuť. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť exekučným titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ( podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu s výnimkou ak si rozhodcovský súd osobitne vyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovská doložka v znení a spôsobom, akým bola inkorporovaná do spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke, splynula s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Došlo tak k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok (číslo listu 3 - 4 spisu) ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku), na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Pokiaľ oprávnený namieta, že zmluva o úvere bola do 31.12.2007 upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. a preto nie je možná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka, v tejto súvislosti postačí zopakovať všeobecne známy záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou (širší pojem) a snaha použiť pri zmluve o spotrebiteľskom úvere podporne Obchodný zákonník naráža na prednosť Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu.
Dojednanie rozhodcovskej doložky je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný súd správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.