Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/202/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátkou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 864 421, proti odporkyni D.Z. C., P.. XX. XX. XXXX, P. X. Y. I. U. XXXX/XX, XXX XX V., Slovenská republika, štátne občianstvo: SR, zastúpenej X. súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, ako opatrovníčkou, o zaplatenie 526,74 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 18. 03. 2013, doručeným súdu dňa 28. 03. 2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie istiny vo výške 526,74 Eur s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1. a 7.4.2. ako zmluvné úroky vo výške 0,25 % denne a zákonné úroky vo výške 6 % ročne. Okrem toho žiadal priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 18. 11. 2008 na zmenkovú sumu 529,74 Eur (15.958,95 Sk). Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporkyňa mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporkyňa však dlžnú sumu neuhradila tak ako to vyplýva zo špecifikácie uplatnených úrokov v zmysle petitu návrhu. Preto žiadal, aby súd v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal odporkyňu rozsudkom (ďalej len „Nariadenie“).

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom a výpis z obchodného registra na navrhovateľa. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia a podľa článku 11 preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a/ Nariadenia je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

V súlade s Nariadením súd dňa 9. 7. 2014 zasielal opatrovníčke odporkyni tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami za účelom vyjadrenia sa k návrhu. Opatrovníčka odporkyne tlačivo prevzala dňa 13. 08. 2014, k návrhu sa nevyjadrila.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Procesným právom, ktoré upravuje súdne konanie je Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), ktorým sa súd spravoval pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci. Vzhľadom k tomu, že tu bola daná možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie v súlade s ustanovením § 115 a nasl. O.s.p.. V súlade s článkom 5 bod 1, v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie aj napriek tomu, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Súd toto pojednávanie nariadil práve z dôvodu možnosti iného právneho posúdenia veci. Taktiež bral do úvahy to, že v prípade iného právneho posúdenia veci je práve v záujme navrhovateľa predísť vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nariadenie neupravuje postup súdu pri pojednávaní a práve s poukazom na článok 19 Nariadenia súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. upravujúcich pojednávanie pred súdom. Právny zástupca navrhovateľa sa tohto pojednávania osobne nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 29. 09. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 29. 09. 2014, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, opatrovníčka odporkyne sa pojednávania nezúčastnila, na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas dňa 17. 09. 2014, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Potom súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené na deň 30. 09. 2014 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne, keď pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení navrhovateľa, z predloženej zmenky, ako aj z pripojeného a oboznámeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. .

Navrhovateľ k návrhu pripojil originál zmenky vydanej k zmluve č. 6770115, ktorá bola vystavená vo Zvolene dňa 18. 11. 2008 a vyplnená na sumu 529,74 Eur. Jednalo sa o zmenku, kde sa odporkyňa zaviazala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. túto sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 19. 04. 2009. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd vykonal aj iné dôkazy, než navrhovali účastníci, nakoľko ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Predovšetkým sa oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. . Z uvedeného spisu bolo zistené, že na tunajší súd podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej D. C. (v tomto konaní odporkyňa) na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava zo dňa 18. 11. 2009 sp. zn. SR 14183/09, ktorým odporkyňa bola zaviazaný na zaplatenie sumy 644,43 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 526,74 Eur od 17. 07. 2009 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 526,74 Eur od 17. 07. 2009 do zaplatenia a trovami konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 22. 03. 2010 a vykonateľnosť dňom 25. 03. 2010, keď lehota na plnenie podľa tohto rozhodnutia bola uložená do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasťou exekučného spisu je aj Zmluva o úvere č. 6770115 zo dňa 18. 11. 2008 spolu so zmenkou (totožnou so zmenkou v tomto konaní) a rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu. Z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bolo zistené, že zmenka vystavená dňa 18. 11. 2008 bola vyplnená dňa 28. 06. 2009 s dátumom začiatku úročenia dňa 19. 04. 2009 a predložená odporkyni na plnenie dňa 03. 07. 2009. Tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. -13 zo dňa 03. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2012, keď voči tomuto uzneseniu oprávnený, Pohotovosť, s.r.o., odvolanie nepodal. Uznesením č.k. -41 zo dňa 15. 04. 2014 súd exekučné konanie zastavil. Podľa Zmluvy o úvere č. 6770115 zo dňa 18. 11. 2008 odporkyni bol poskytnutý úver v sume 265,55 Eur, odporkyňa sa zaviazala vrátiť tento úver zvýšený o poplatok

vo výške 252,27 Eur, teda sa zaviazala na úver zaplatiť celkovo sumu 517,83 Eur (požičaná suma a poplatok) v 12 mesačných splátkach po 43,15 Eur, počnúc dňom 14. 01. 2009.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2009 (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia sa uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia, aj platobné miesto sa nachádzalo na území SR. Vzhľadom k tomu sa vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Za nespornú skutočnosť súd v konaní považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená v exekučnom spise, s ktorým sa súd oboznámil v rámci konania. Súčasne so zmluvou o úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 18. 11. 2008 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľom na jednej strane a odporkyňou ako dlžníkom na strane druhej bola vystavená zmenka a to dňa 18. 11. 2008 ako tzv. blankozmenka. Zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok v tomto konaní má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to vyplýva z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré sú súčasťou tiež exekučného spisu. Navrhovateľ ako indosatár uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie zmenkovej sumy 526,74 Eur, spolu so zmenkovým zmluvným úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a 6 % ročným zákonným úrokom zo zmenkovej sumy. Zmluva o úvere bola uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do predtlače sa dopisovali len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsobu splatnosti. Rovnako aj v prípade zmenky, táto bola predtlačená a dopisovali sa údaje do nej týkajúce sa zmluvy, ktorú mala zabezpečovať, miesta vystavenia a dátumy vystavenia, ako aj vystaviteľa. Až následne, tak ako to vyplynulo z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bola zmenka vypísaná, resp. vyplnená o údaje týkajúce zmenkovej sumy, dátumu začiatku úročenia. Zmenka bola vyplnená dňa 28. 06. 2009. Keďže súd mal vo veci za to, že predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporkyni, išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. V súvislosti s poskytnutím tohto spotrebiteľského úveru došlo k zabezpečeniu tohto úveru predmetnou zmenkou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa nutne vychádzal nielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko mal za to, že práve zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky, je zákonom špeciálnym k zmenkovému zákonu, a teda pri zabezpečení spotrebiteľského úveru zmenkou bolo nevyhnutné rešpektovať znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský úver mohol byť zabezpečený zmenkou v zmysle tohto zákonného ustanovenia len v zákonom stanovenom prípade, a to ak sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku, čo v danej veci mal súd preukázané, a čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo, keď však súčasne zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ však v súdnom konaní nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, preto súd mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje v konaní nárok je platná a uzavretá v súlade s lex specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., k zmenkovému a šekovému zákonu, t.j. k zákonu č. 191/1950 Sb.. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, keď súd nemohol jednoznačne stanoviť a posúdiť, či zmenka predložená navrhovateľom bola vypísaná v súlade so zákonom, keďže navrhovateľ ako prezentuje v konaniach nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi na preukázanie týchto skutočností, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd ešte dodáva, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., túto charakteristiku spĺňa. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla odporkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporca tiež ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

V súdenej veci hľadisko ochrany spotrebiteľa je prioritné i vzhľadom na upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním sa na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je podľa názoru súdu jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah založený medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

S poukazom i na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zásade je tiež potrebné ešte doplniť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia predmetnej zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým aj ako neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18. 07. 2013.

Súd si je vedomí prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné prihliadať k vzniku takej „právnej“ praxe, v dôsledku ktorej dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo zmluvných strán. Samotná formálnosť zmenkového práva pri tom nemôže byť zjavne argumentačnou základňou, z ktorej by všeobecné súdy pri posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy ako inštitúty sú v danej veci zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie namietaným postupom je práve na súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré by

zabránili zneužívaniu práv. V danej veci je nesporné, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola následne indosovaná. Z činnosti tunajšieho súdu je známe, že indosácia zmeniek nepredstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť činnosť ojedinelú, ale zavedenú rutinnú prax. Tieto skutočnosti tak vzbudzujú dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho zneužívaniu. Súd má za to, že tu dochádza z hľadiska ústavne zaručených práv občanov k závažnému problému, pretože je zneužívaný inštitút zmenkového práva, dochádza k ohrozeniu právnej istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu jednej zo zmluvných strán. Zmenka je tu uplatňovaná medzi subjektami, ktoré zásadne nie sú v rovnakom postavení, a ktoré nemôžu a ani to nemožno od nich spravodlivo očakávať vnímať zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho vyplývajúce. Je preto potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupujú do právneho vzťahu vyvolaného zmenkou dva subjekty nachádzajúce sa v obdobnom postavení, napr. v prípade podnikateľov a situácie, kedy dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi podnikateľom tak ako v danej veci, a nepodnikateľom, teda spotrebiteľom.

Aj z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., keď odporkyni, ktorá bola úspešná, náhradu trov konania vo veci nepriznal, pretože odporkyňa návrh na priznanie trov konania nepodala, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)