Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/133/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 30. septembra 2014, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu, prejednal sťažnosť obvineného K. A. proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo 17.9.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 3 Tr. por. d o p ĺ ň a chýbajúce výroky tak, že:

I. Podľa § 404 ods. 2 Tr. por. vec v r a c i a prokurátorovi do prípravného konania.

II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného K. A. n e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 400 ods. 1 Tr. por., z dôvodu § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. povolil obnovu konania vo veci obvineného K. A., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. . Súčasne zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo 16.5.2012, ktorým bol K. A. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 403 Tr. por., z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. bol obvinený vzatý do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

Proti výroku o vzatí do väzby podal obvinený K. A. sťažnosť. Výroky o povolení obnovy konania vo veci Okresného súdu Čadca, sp.zn. a o zrušení výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo 16.5.2012 nadobudli právoplatnosť dňom 17.9.2014.

Obvinený K. A. odôvodnil sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu. Nestotožňuje sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že existujú u neho dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Pred nástupom do výkonu trestu bol vo väzbe, pričom už počas svojho pobytu vo väzbe si uvedomil svoje pochybenie a poučil sa, pričom v budúcnosti chce viesť riadny a slušný život. Keďže má prerušené akékoľvek kontakty so svojimi známymi, neexistuje u neho obava, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Jeho väzba nezodpovedá príslušným ustanoveniam Trestného poriadku a Ústavy Slovenskej republiky. Keďže jeho trestné stíhanie nebolo skončené právoplatným rozhodnutím súdu, nemožno ho považovať za páchateľa trestnej činnosti, pretože by došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny. Väzba môže trvať len nevyhnutný čas. Keďže neexistuje u neho obava predpokladaná v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti, navrhol, aby krajský súd rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia o vzatí K. A. do väzby (keďže len proti tomuto výroku podal obvinený sťažnosť), ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že táto je síce čiastočne dôvodná, avšak z iných dôvodov, než sú v nej uvedené.

Zo spisu vyplýva, že K. A. bol rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo 16.5.2012 právoplatne odsúdený pre zločin lúpeže a zločin krádeže, ktorých sa mal dopustiť štyrmi útokmi. Taktiež je zo spisu zrejmé, že K. A. bol v minulosti už stíhaný, a to aj pre majetkovú a aj násilnú trestnú činnosť. Možno teda konštatovať, že v jeho prípade ide o osobu náchylnú k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti. K. A. sa dopúšťal trestnej činnosti aj napriek svojim predchádzajúcim odsúdeniam, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je teda zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia ho neprimäli k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa protispoločenskej činnosti. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu existuje dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu by opäť pokračoval v trestnej činnosti najmä majetkového charakteru. Výrok okresného súdu o vzatí K. A. do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. preto považuje krajský súd za zákonný. Odvolacie námietky K. A. o neexistencii dôvodov jeho väzby v súčasnom štádiu konania preto považuje za neopodstatnené. Väzobné stíhanie obvineného neodporuje nielen príslušným ustanoveniam Trestného poriadku, ale ani Ústave SR tak, ako na to poukázal v podanej sťažnosti obvinený.

Pokiaľ obvinený namieta, že bolo porušené jeho právo a zásada prezumpcie neviny, nakoľko prvostupňový súd ho považuje za páchateľa trestnej činnosti, krajský súd považuje takúto námietku za neopodstatnenú, keďže K. A. bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo 16.5.2012 pre zločin lúpeže, ako aj prečin krádeže. Keďže povolením obnovy konania v predmetnej veci bol zrušený len výrok o treste, nemožno tak, ako sa domnieva obvinený, spochybňovať konštatovanie prvostupňového súdu, že je páchateľom predmetnej trestnej činnosti.

Zákonu zodpovedá aj výrok týkajúci sa začiatku plynutia lehoty väzby. V tejto súvislosti však krajský súd poznamenáva, že väzba obvineného začala plynúť už dňa 17.9.2014, kedy sa stali právoplatnými výroky o povolení obnovy konania, ako aj zrušení výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo 16.5.2012.

V súvislosti so sťažnosťou obvineného krajský súd poznamenáva, že táto je čiastočne dôvodná, keďže prvostupňový súd pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby nerozhodol súčasne o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že dohľad probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nie je viazaný na výslovný návrh, resp. prejav vôle zo strany či už obvineného alebo mediačného a probačného úradníka. Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, že by bolo povinnosťou obvineného alebo inej osoby výslovne navrhnúť tento prostriedok nahradenia väzby. Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený.

Krajský súd na základe sťažnosti obvineného, keďže tak nevykonal už prvostupňový súd, skúmal, či u obvineného sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. V tomto smere zvažoval, či a do akej miery prepustenie obvineného na slobodu zvyšuje riziko naplnenia konania zakladajúceho väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a či intenzita zásahu do osobnej slobody obvineného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia uvedeného rizika. Ako už bolo vyššie konštatované, obvinený bol odsúdený pre zločin lúpeže a prečin krádeže, ktorých sa dopustil viacerými útokmi. V minulosti už

bol pre obdobnú trestnú činnosť stíhaný a aj odsúdený. Možno teda konštatovať, že obvinený je osobou náchylnou k páchaniu trestnej činnosti najmä majetkového a násilného charakteru. Keďže ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, nemali na obvineného dostatočný výchovný vplyv a nezabránili mu v páchaní opätovnej trestnej činnosti, nemožno podľa názoru krajského súdu prípadnú náhradu väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka považovať v posudzovanom prípade za dostatočnú. Takáto náhrada väzby s poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú bol obvinený stíhaný, v spojitosti s konkrétnymi skutočnosťami zakladajúcimi dôvod väzby, sa javí v danom prípade ako nedostatočná. Prepustenie obvineného na slobodu aj po prípadnom zohľadnení účinkov dohľadu probačného a mediačného úradníka by podľa názoru krajského súdu výrazne zvýšilo riziko pokračovania v páchaní obdobnej trestnej činnosti, pre akú bol K. A. právoplatne odsúdený.

Keďže krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nemožno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, preto v napadnutom uznesení postupom podľa § 194 ods. 3 Tr. por. doplnil chýbajúci výrok tak, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného K. A. nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd doplnil aj ďalší chýbajúci výrok, a to v zmysle § 404 ods. 2 Tr. por. o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania.

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď po povolení obnovy konania postupom podľa § 404 ods. 2 Tr. por. nerozhodol o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania. Zo spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo 16.5.2012 bol vydaný na základe schválenej dohody o vine a treste.

Z ustanovenia § 404 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.

Keďže v predmetnej veci v pôvodnom konaní nebola podaná obžaloba, ale rozsudok bol vydaný po schválení dohody o vine a treste, bolo potrebné v zmysle § 404 ods. 2 Tr. por. rozhodnúť po povolení obnovy konania o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania.

Takýto postup zodpovedá aj doposiaľ zaužívanej súdnej praxi v obvode Krajského súdu v Žiline, na odklon od ktorej niet podľa názoru krajského súdu bez príslušných zákonných zmien dôvod.

Krajský súd preto sám postupom podľa § 194 ods. 3 Tr. por. doplnil v napadnutom uznesení aj výrok, ktorým podľa § 404 ods. 2 Tr. por. rozhodol o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.