Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-205-2013.pdf
PDF · 98.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: V. N. G. G..M..B.., Y.B. X, XXX XX H.lava, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX C., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. R., súdna tajomníčka Okresného súdu I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: F. T. B. G. B., C. Z. X, XXX XX Y., IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie sumy 1 661,72 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 30.05.2011 domáhal zaplatenia sumy 1 661,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z dlžnej sumy 1 661,72 eur od 1.6.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou U. H. Z..G.. poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému povolené prekročenie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 20 000,- Sk. Žalovaný po poskytnutí prečerpania na účte nezabezpečil dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte. Právny predchodca žalobcu v súlade s ust. 2.5.1. Všeobecných podmienok U. H. Z..G.. k zmluve o bežnom účte zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanému na ťarchu jeho účtu, čím sa žalovaného dostal do nepovoleného prečerpania. Na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný nevyrovnal v lehote do 31.5.2007, t.j. najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, čím sa dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu v súlade s ust. bodu 4.3.4. písm. b) Všeobecných podmienok U. H. Z..G.. k zmluve o bežnom účte odstúpil od zmluvy o bežnom účte zrušil účet pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou o bežnom účte.
Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p, nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt súdu nie je známy. Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.09.2014. Právny zástupca žalobu bol na pojednávanie riadne písomne volaný, svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 29.09.2014 a súčasne súhlasil, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, opatrovníčka žalovaného svoju neprítomnosť ospravedlnila a žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti, vedľajší účastník na strane žalovaného, mal predvolanie
riadne doručené dňa 2.9.2014, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal ani o odročenie, preto súd po splnení podmienok konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk zo dňa 8.10.2002, výpisom z bankovej knihy, oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o odstúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávky, obchodnými podmienkami balíkov služieb U. H. Z..G.. a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca žalobca uzavrel so žalovaným dňa 08.10.2002 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších služieb k tomuto účtu. V zmysle bodu 4.3.4. písm. b) a bodu 4.3.8. Všeobecných obchodných podmienok Banky odstúpila od Zmluvy a zároveň dňa 14.12.2009 zrušila účet vedený v banke, pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou.
Podľa bodu 4.3.4 písm b) Všeobecných obchodných podmienok banky, Banka má právo odstúpiť od zmluvy s klientom a zrušiť účet a/alebo produkty a/alebo služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou, ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré nebolo vyrovnané do jedného mesiaca.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvu t. j. ku dňu 8.10.2002, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom - fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim - podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 150/2004 Z.z. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 29.9.2014 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.3.2013, sp. zn. XMCdo X/XXXX kde podľa tohto uznesenia sa na daný záväzkový vzťah má aplikovať úprava obchodného zákonníka. Súd poukazuje, že predmetom daného uznesenia bola Zmluva o úvere a záväzkové vzťahy týkajúce sa ručenia, čo nie je totožná s premetom tohto konania. „Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp.zn. X B. XXX/XX). Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. XMCdo/X/XXXX)“ V čase uzavretia uvedenej zmluvy úprava Občianskeho zákonníka neobsahovala žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pričom úprava Občianskeho zákonníka dotýkajúca sa spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bola zavedená do textu právnej normy Občianskeho zákonníka až zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004. V tejto súvislosti však súd konštatuje, že zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb., pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň žalobca resp. jeho právny predchodca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby.
Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 01. 04. 2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.), jej cieľom to zn. dodatočnej úpravy spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 01. 04. 2004 teda bola harmonizácia Slovenského zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
Zmyslom nielen národnej, ale aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom novozavádzajúcej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo teda faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom predpokladaným dôsledkom. Týchto podmienok, to zn. faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z. (s účinnosťou od 01. 04. 2004), pretože materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľským zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (viď nález Ústavného súdu Českej republiky V..O. XXX/XXXX zo dňa 15. 06. 2009).
Vyššie uvedený zmysel a účel zavedenia novej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku v § 52 a nasl., to zn. vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa a podnikateľa malo byť dosiahnuté práve zavedením vyššie uvedenej úpravy s prihliadnutím na zosúladenie vnútorného právneho poriadku Slovenskej republiky s komunitárnym právom a nepriamym účinkom vyššie uvedenej smernice o ochrane pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka zavedeného v ust. § 52 a nasl.
s účinnosťou od 01. 04. 2004, a to aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka je jednoznačne vyjadrený v ust. § 879f Občianskeho zákonníka. Podľa vyššie citovaného ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa mali dať do súladu s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, t. j. najneskôr do 01.07.2004.
Podľa vyššie citovaného ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd zdôrazňuje, že z vyššie cit. ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Napriek tomu, že v prípade zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), jedná sa, ako už bolo uvedené vyššie, o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím je založený občianskoprávny charakter daného zmluvného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte, zmluvy o úvere, či úrokov z omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Z uvedeného vyplýva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte, zmluvy o úvere, či úrokov z omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodnoprávnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd SR a to V.. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 19.júna 2013.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Premlčanie je oslabenie práva veriteľa spočívajúce v tom, že v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času určeného v zákone zanikne možnosť veriteľa uplatniť si pohľadávku voči dlžníkovi úspešne na súde, a to v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá vznesením námietky premlčania, a v sporoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom aj bez vznesenia takej námietky (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014). Nakoľko na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný nevyrovnal v lehote do 31.5.2007, t.j. najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepoleného prečerpania, čím sa dostal do omeškania a právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom účte. Premlčacia doba je v zásade 3-ročná a začína plynúť odo dňa, kedy si veriteľ mohol uplatniť svoje právo prvýkrát. V posudzovanej veci začala plynúť od 1.6.2007 a plynula do 1.6.2010. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 30.5.2011, kedy už bolo uplatnené právo premlčané.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Všetky nároky žalobcu boli splatné viac ako tri roky pred začatím konania. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával
v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Uvedené ustanovenie považoval súd za procesnú normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v „spotrebiteľských“ sporoch. Subjekty práva sú povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti právnej normy, ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V tomto prípade žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť na už začaté konania, nie sú , teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase vydania rozsudku. Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová správa neuvádza, čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov, ktorí nevedia, že právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom poskytla právna ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo uplatnené, teda, že v niektorých prípadoch by súd na premlčanie prihliadol sám od seba a v niektorých prípadoch len na námietku premlčania. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného mali plný úspech vo veci, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd im však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, ani mu žiadne trovy nevznikli. Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 30.05.2011 domáhal zaplatenia sumy 1 661,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z dlžnej sumy 1 661,72 eur od 1.6.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.