Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/199/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W., s.r.o., so sídlom W. XX, A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou H. W., s.r.o., so sídlom A., X. X proti odporcovi: B. republika - V. spravodlivosti SR, so sídlom A., D. námestie XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. novembra 2013, č. k. -37, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaním zo dňa 04.11.2013 žiadal konanie vo veci samej prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom má byť zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd v danej súvislosti konštatoval, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2013, č. k. -10 Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť navrhovateľa pre porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - t.j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , t.j. práva na nestranný súd zriadený zákonom, odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia zistil, že podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi, postupov a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia dôvodom na podanie dovolania / , , teda navrhovateľ, pokiaľ tvrdí, že krajský súd na ich námietky neprihliadal a napadnutými rozhodnutiami rozhodol zjavne neodôvodnene, mal právo podať proti nim mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na prerušenie konania tak súd dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Navrhovateľ vo svojom návrhu na prerušenie konania neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť postupu súdu konať nestranne a bez prieťahov a rovnako ničím neodôvodnil, ako zákonný sudca môže byť svojím rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, aké konkrétne poznatky mal získať mimo dokazovania a z akého dôvodu by mal byť k účastníkom konania vo vzťahu ekonomickej závislosti. Zdôraznil, že samotné podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd Slovenskej republiky automaticky nemôže byť dôvodom na prerušenie konania a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Nad rámec uvedeného doplnil, že do úvahy neprichádzala ani možnosť prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože v zmysle ust. § 7 ods. 2 O.s.p., v spojitosti s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z. z., má príslušný okresný súd právomoc riešiť predmetný spor a v súčasnosti neprebieha žiadne iné konanie, od výsledku ktorého by bolo rozhodnutie tohto súdu závislé, resp. sa nerieši otázka, ktorú tento súd nie je oprávnený sám riešiť. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č. k. - 11, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti a

toto rozhodnutie je vykonateľné a pre súd záväzné a bez existencie odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Uznesenie, po právnej stránke odôvodnil podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ustanovením § 7 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. Podanie odvolania odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p.. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom že zo zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia o otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Súd musí posudzovať procesné návrhy účastníkov podľa ich obsahu. Vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu prvého stupňa, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami, keďže elektronicky na zverejnenú adresu súdu prvého stupňa podal návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou. Riadne a včas teda požiadal o prerušenie konania. Poukázal na to, že podľa ust. § 15 O.s.p. súd môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, ako aj na skutočnosť, že uskutočnil podanie, z ktorého vyplýva, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie, je potrebné z konania vylúčiť. Na podporu svojej argumentácie uviedol uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. - 24 zo dňa 17.10. 2012, pričom zdôraznil, že obdobne rozhodli odvolacie súdy aj v ďalších päťdesiatich veciach. Rovnako poukázal na základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa Listiny základných práv a slobôd ako aj Ústavy SR. Uviedol preto, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí. Preto podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Označil za neprípustné, aby sa v konaní pokračovalo. Konanie by malo byť podľa jeho názoru prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu v otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu ako to žiada navrhovateľ. Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu vyvodil, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu. Právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré je zaručené nielen ústavou, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa§ 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dá na takéto konanie podnet.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa návrhom čo do veci samej domáha náhrady škody voči odporcovi podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci.

V danej veci bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č.k. -11 právoplatne rozhodnuté o tom, že vec konajúca sudkyňa Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania o tejto veci. Toto vykonateľné rozhodnutie v predmetnej veci je v ďalších

štádiách tohto konania pre súd právne záväzné, či už v zmysle § 170 ods. 1 (odvolací súd v spojení s § 211 ods. 2) O.s.p., ale aj v zmysle § 167 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 2 O.s.p. Na základe uvedeného je súd povinný v prejednávanej veci ďalej konať na základe jeho povinnosti zabezpečiť spravodlivosť v zmysle § 1 ods. 1 O.s.p. aj napriek tomu, že navrhovateľ preukázateľne podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Odvolací súd nevylučuje, že by mohla nastať situácia, ktorá v súvislosti s riešením navrhovateľom opakovane nastoľovanou otázkou vylúčenia sudcu by vyžadovala prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 a) O.s.p. z úradnej povinnosti. Za podmienku splnenia takejto situácie v prejednávanom prípade odvolací súd považuje jedine existenciu vykonateľného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o odklade vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č. k. -11.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú doposiaľ dané zákonné podmienky na obligatórne prerušenie konania podľa 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže otázka, či je konajúci sudca vylúčený z dôvodov, uvádzaných navrhovateľom aj v ústavnej sťažnosti, bola v prejednávanom prípade právoplatne vyriešená postupom podľa § 14 a nasledujúcich O.s.p. Preto prípadné prebiehajúce konanie o ústavnej sťažnosti, týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č. k. -11, nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu bez existencie odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia zákonným dôvodom na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Na základe uvedeného odvolací súd považoval za nedôvodné námietky navrhovateľa v odvolaní na nepreskúmateľnosť uznesenia okresného súdu, na jeho názory ohľadne požiadaviek rozhodných pre posúdenie otázok, či je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodnutia vo veci, ako aj námietky na rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa skutkovo a právne obdobných vecí.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .