Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sd-67-2014.pdf
PDF · 116.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/67/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa MUDr. E. S., nar. XX.S. XXXX, bytom J., H. č. XXX/X proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.apríla 2014 č. XXX XXX XXXX podľa §250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave (odporkyňa) rozhodnutím vydaným pod č. XXX XXX XXXX dňa 17.04.2014 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/1007 Z.z. a to § 65 a § 274 ods. 1 a podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov § 21 a § 174.
Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozhodnutí „č. 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2011“, podľa ktorého, ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Poukázala ďalej na to, že pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj obdobia hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Konštatovala, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16.10.2012 žiadosťou zo dňa 22.10.2013.
Citovala ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Inak, okrem iných ustanovení, zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú
do 31.12.2023. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/k,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo
e/ 60 rokov.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradené do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. II. pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Zníženie vekovej podmienky z II. kategórie funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 01.januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 psím. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 psím. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 psím. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17, 5 roka v službe II. kategórii funkcií, alebo
d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 psím. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.decembru 1999.
Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPOU-OSZ-120834-15/2013-VZ zo dňa 12.septembra 2013 bol navrhovateľovi priznaný od 01.januára 1993 príspevok za službu podľa zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície.
Odporkyňa argumentovala tým, že pre nárok na výsluhový príspevok bola navrhovateľovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 23.07.1973 do 22.07.1975 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka od 23.07.1975 do 12.07.1979 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 13.07.1979 do 31.12.1987 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka policajného zboru od 01.01.1988 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií. Súhrnne zistený skutkový stav vyhodnotila tak, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 14 rokov a 165 dní a v II. kategórii funkcií 5 rokov a 2 dní, spolu 19 rokov a 167 dní.
Na základe vykonaného dokazovania odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ v I. a II. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, a preto nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov ani 57 rokov veku mu nevznikol. Ďalej uviedla, že podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľ nespĺňa, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo doba trvania výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ Zákona o sociálnom zabezpečení netrvala k 31.12.1999. Keďže navrhovateľ nespĺňa ani jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, žiadosť o starobný dôchodok odporkyňa zamietla a navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikne až dovŕšením 62 rokov veku, teda 16.10.2016.
Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným návrhom na preskúmanie navrhovateľ, žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že na základe výpisu z rozkazu riaditeľa II. divízie Federálneho ministerstva vnútra vo veciach personálnych číslo 1577 zo dňa 22.12.1992 mu dňom 31.12.1992 skončil služobný pomer policajta Federálneho policajného zboru. Z rozkazu citoval text: „Menovanému vzniká nárok na náležitosti súvisiace so skončením služobného pomeru (čl. 3 ods. 2 Ústavného zákona zo dňa 17.12.1992 zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky). V ďalšej časti návrhu na preskúmanie navrhovateľ citoval Ústavný zákon ČSFR č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a to čl. 1, čl. 2, čl. 3 ods. 5, podľa ktorého policajti ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorým skončí služobný pomer podľa článku 2 písm. c/, majú nároky ako pri skončení služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien a podľa ods. 7 príspevky, náležitosti, nároky a odstupné podľa odsekov 1 až 6 sa musia vyplatiť najneskôr do 31.decembra 1992. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v § 21 ods. 1 podmienky nároku na starobný dôchodok upravuje tak, že občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň písm. b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/. Ustanovenie § 12 ods. 3 písm. d/ Zákona o sociálnom zabezpečení upravuje, že zamestnanie, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo
vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. Konštatoval, že z policajného zboru FMV bol prepustený z dôvodu zániku ČSFR a z dôvodu organizačných zmien v súlade s § 21 ods. 1 písm. b/ z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ Zákona o sociálnom zabezpečení, čím splnil podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku vo veku 55 rokov ku dňu 16.10.2009.
Ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa argumentuje § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ustanovením § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že nespĺňa podmienku, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo doba trvania výkonu služby v I. alebo II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ Zákona o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31.12.2023 (správne k 31.12.1999). V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že okrem služobného pomeru policajta FMV musel odísť na základe Ústavného zákona ČSFR č. 624/1992 Zb. v spojení so zákonom Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórii a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení od 01.01.1993 zrušil platnosť I. a II. pracovnej kategórie, s citáciou § 14 ods. 4, 5, § 130 ods. 1, § 174 ods. 1, podľa ktorého občan, ktorý vykonával pred 01.januárom 1993 zamestnanie I. pracovnej kategórie, poprípade službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.decembri 1992 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie, alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k dňu 31.decembru 1992; za zamestnanie sa pre tieto účely považuje i náhradná doba a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..
Ďalej uviedol, že podľa § 175 nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. alebo II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.decembra 2016. Dôvodil, že Zákon o sociálnom zabezpečení bol postupne novelizovaný zákonmi č. 59/1993 Z.z., zákonom č. 71/1994 Z.z., zákonom č. 365/1994 Z.z., zákonom č. 308/1995 Z.z., zákonom č. 376/1997 Z.z., zákonom č. 355/1999 Z.z. sa postupne každý rok predlžovala platnosť I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.1999. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznávajú do 31.12.2023.
Pretože služobný pomer v policajnom zbore Federálneho ministerstva vnútra ČSFR bol ukončený z reorganizačných dôvodov k 31.12.1992, pre priznanie starobného dôchodku sa naň v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia zákona Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 235/1992 Zb., ktoré splnil a má právny nárok na priznanie starobného dôchodku.
Poukázal na to, že dôchodkový vek osôb, ktoré vykonávali prácu zaradenú do I. a II. pracovnej kategórie alebo I. alebo II. kategórie funkcií pred 01.01.2000, sa určuje podľa § 21 ods. 1, §§ 132 ods. 1 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v rozpätí 55 až 59 rokov v závislosti od toho, koľko rokov pracovali v I. pracovnej kategórii, v I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií. Z dôvodu, že policajný zbor FMV ČSFR má do 31.12.1999 odslúžených v I. kategórii funkcií 14 rokov a 165 dní a v II. kategórii funkcií 5 rokov a 2 dni, spolu 19 rokov a 167 dní, podľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení taktiež spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku vo veku 58 rokov.
Ďalej namietal, že podľa platných právnych predpisov a judikátu R 83/2013 NS SR do výsluhového príspevku mu nebola a ani nemohla byť započítaná náhradná doba podľa § 9 ods. 1 písm. g/ doba odborného školenia, podľa písm. i/ doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom, od 01.09.1970 do 30.06.1973 štúdium na SVŠ F. a nebola mu započítaná doba od 01.01.1993 do 30.07.1999 v Stredisku vrcholového športu SPK Y. J., od 01.08.1996 do 30.04.2014 VÚCHP X. J.. Od 01.05.2014 pracuje na zmluvu v Národnej transfúznej stanici v J..
Dôvodil, že od 01.01.1993 bez prerušenia až do súčasnosti nepretržite pracuje, je dôchodkovo poistený a po 01.01.2004 je stále dôchodkovo poistený, jeho nárok na priznanie starobného dôchodku sa
posudzuje aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku. Spolu aj s náhradnou dobou vo všeobecnom systéme má viac ako 24 rokov dôchodkového poistenia a v osobitnom systéme má započítaných 19 rokov a 167 dní, čo spolu je viac ako 43 rokov dôchodkového poistenia. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ a § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení spĺňa podmienku byť zamestnaný najmenej 25 rokov, čím spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku vo veku 55 ako aj 58 rokov.
Navrhovateľ akcentoval, že nezapočítanie 43 rokov dôchodkového poistenia je v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn.: 7So/138/2011 a judikátom R 83/2013 NS SR, ktoré sa jeho veci bezprostredne dotýkajú. V návrhu citoval z rozsudku NS SR sp.zn.: 7So/138/2011: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorý sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorých zabezpečuje primárne poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“.
Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka, policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z dôvodu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie ani podľa Zákona o sociálnom poistení nie je možné stanoviť iné menej výhodné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou právnou úpravou. Ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotenie poistenia v osobitnom systéme, má povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.
V ďalšej časti návrhu citoval z judikátu č. R 83/2013 NS SR, podľa ktorého osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu SD, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktorú sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia sú z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme.
Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme aj príslušníkom ozbrojených zborov alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Nemôže sa stratiť ani jeden deň dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb.
Ďalej dôvodil, že podľa názoru NS SR sa nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru do I. resp.II. kategórie funkcií podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú rovnako ako sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali do doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Poukázal ďalej na to, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí č. R 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR, ak bol poistencovi priznaný príspevok a tiež podľa právneho názoru NS SR uvedeného v rozsudku sp. zn.: 7So/138/2011 z 22.08.2012 a judikátom č. R 83/2013 NS SR, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.
V ďalšej časti návrhu navrhovateľ cituje čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 128, podľa ktorého „ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku“. Sociálna poisťovňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky zníži o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.
V súvislosti s uvedeným článkom Dohovoru navrhovateľ uviedol, že ak sa určuje suma dôchodkovej dávky poistencovi, ktorému bol priznaný príspevok, sumu dôchodkovej dávky je možné krátiť najviac o sumu príspevku, ktorá je vyplácaná ku dňu priznania dôchodkovej dávky a to v súlade s judikátom č. R 55/2011. Ďalej poukázal na to, že dňa 23.01.2014 mu bolo oddelením dôchodkových dávok V. Ústredia sociálnej poisťovne Bratislava Mgr. B. Y. písomné oznámené, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo veku 57 rokov a to dňa 16.10.2011. Bol požiadaný o oznámenie, či trvá na žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 16.10.2012, resp. o priznanie starobného dôchodku od 16.10.2011, čo aj oznámil.
K návrhu pripojil kópiu listu Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave zo dňa 23.01.2014, oddelenia dôchodkových dávok, kópiu emailu zo dňa 01.02.2014, kópiu emailu pani V. K. a kópiu výpisu z rozkazu Ředitele II. divize FMV ve věcech personálních.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie zo dňa 01.08.2014 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala na skutkových a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Akcentovala, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v I. a II. kategórii funkcií navrhovateľ získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 ani 57 rokov veku navrhovateľovi nevznikol.
Podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľ nespĺňa, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo doba trvania výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31.decembru 1999.
Pretože navrhovateľ nespĺňa ani jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 22.októbra 2013 odporkyňa zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z kópie výpisu z rozkazu riaditeľa II. divízie FMV vo veciach personálnych zo dňa 22.12.1992 č. 1577 vyplýva, že navrhovateľovi bolo oznámené, že dňom. 31.12.1992 mu končí služobný pomer policajta FPS. Súčasne podľa tohto výpisu z rozkazu mu vzniká nárok na náležitosti súvisiace so skončením pracovného pomeru s poukazom na čl. 3 ods. 7 Ústavného zákona zo dňa 17.12.1992 o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, zo sekcie TVS II. divízie FMV. Ako dôvod je uvedené, že podľa čl. 2 písm. c/ Ústavného zákona zo dňa 17.12.1992 o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov - v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
V predmetnej veci je nesporné, že u navrhovateľa došlo k skončeniu služobného pomeru policajta Federálneho policajného zboru dňom 31.12.1992. Rovnako je nesporné, že na základe oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 23.01.2014 Mgr. B. Y. z oddelenia dôchodkových dávok navrhovateľovi bolo oznámené, že mu vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo veku 57 rokov nárok na starobný dôchodok dňom 16.10.2011. Ak teda rozhodnutím vo veci samej odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla, potom vo veci rozhodla na základe nedostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnila, pretože okrem citácie ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia neuviedla žiadnu úvahu, ktorou bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala a rovnako sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnala s listom zo dňa 24.01.2014.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa§ 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je odporkyňa povinná o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť, dôsledne sa zaoberať skutočnosťou vyplývajúcou z výpisu z rozkazu riaditeľa II. divízie Federálneho ministerstva vnútra vo veciach personálnych, v ktorých vyplýva, že k skončeniu služobného pomeru v Federálnom
policajnom zbore došlo z organizačných dôvodov, vyrovnať aj s obsahom listu zo dňa 23.01.2014 a rovnako aj s námietkami navrhovateľa uvedenými v návrhu na preskúmanie rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).