Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/30/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom 30. septembra 2014, v trestnej veci obžalovaného A. G. a spol. , pre zločin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných A. G. a O. A.Í. proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. o dňa 20.2.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. G. a obžalovaného O. A..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 20.2.2014 boli uznaní za vinných obžalovaný W. U. a obžalovaný A. G. zo zločinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a obžalovaný O. A. ako organizátor zločinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaní W. U., A. G. V. O. A.

po predchádzajúcej dohode aj s ďalšími dvoma doteraz nestotožnenými osobami dňa 7. 11. 2007 na notárskom úrade JUDr. Pavla Semjana v Košiciach na ul. Štúrovej 20 vylákal jeden z dvojice nestotožnených mužov od poškodeného M. T. pod zámienkou, že ide o formulár na výmenu vodomera, podpis na splnomocnenie pre obžalovaného W. U. na predaj bytu č. 52 na 7. posch. na ul. A. Č.. X v Košiciach, na základe ktorého obžalovaný W. U. ako splnomocnenec dňa 19. 12. 2007 uzavrel kúpnu zmluvu s obžalovaným A. G. ako kupujúcim pričom k následnému povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností na Správe katastra Košice došlo dňa 16. 1. 2008 pod číslom V 15001/2007 bez súhlasu a vedomia vlastníka predmetnej nehnuteľnosti poškodeného M. T., čím mu bola spôsobená škoda vo výške 1.180.939,20 Sk /39 200,- eur/, pričom tieto osoby za sľúbenú odmenu zabezpečil a kúpnu zmluvu a návrh na vklad do katastra obstaral obžalovaný O. A..

Boli im za to uložené tresty: 1. obžalovanému W. U. Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ , § 51 ods. 1 Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

2. obžalovanému A. G.

Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2 , ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.

3. obžalovanému O. A.

Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky a 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaní A. G. V. O. A.. Obžalovaný A. G. podané odvolanie bližšie neodôvodnil.

Obžalovaný O. A. v písomných dôvodoch odvolania poukázal na tú skutočnosť, že z formulácie výrokovej vety v napadnutom rozsudku nevyplýva, ktorý zo spolupáchateľov, akým spôsobom seba alebo iného obohatil uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá je vo výroku rozsudku popisovaná. Opísanie konania obžalovaných, ktorým malo dôjsť k spáchaniu trestného činu podvodu nie je dostatočné, nakoľko z neho nevyplýva akým spôsobom jednotliví obžalovaní mali obohatiť seba alebo iného, pričom výška získaného prospechu každého zo spolupáchateľov by mala byť skutočnosťou na ktorú súd prihliada pri určovaní druhu a výmery trestu. Napadnutý rozsudok sa z toho pohľadu javí ako nepreskúmateľný. Ďalej obžalovaný O. A. poukazuje na ustanovenie § 168 Tr. por. a v tejto súvislosti vytýka prvostupňovému súdu, že v odôvodnení rozsudku nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov, ich vymenovaním. Nemá ísť ani o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodneného rozsudku (poukazuje v nadväznosti na uvedené, že súd v odôvodnení iba uvádza, čo vypovedali jednotliví obžalovaní a svedkovia, pretože musí ísť o stručný výklad. Je potrebné uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považuje súd za dokázané. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu je potrebné konkrétne uviesť, akými dôkazmi jednotlivé znaky konkrétneho trestného činu boli preukázané v nadväznosti na ustanovenia všeobecnej časti trestného zákona o trestnej zodpovednosti.

Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu je jeho základnou podmienkou legitimity . Iba ak je dostatočne a presvedčivo odôvodnené, má štát morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto neodôvodní svoje rozhodnutie, je toto rozhodnutie neobhájiteľné.

Z rozhodnutí Európskeho súdu a z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je porušením Ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

Podľa názoru odvolateľa sa odôvodnenie napadnutého rozsudku javí ako nedostatočné a v rozpore so zákonom. Odôvodnenie rozsudku postráda vysvetlenie, akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, má znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. , spáchali ho obžalovaní bez toho, aby predtým nejakým spôsobom vyhodnotil všetky uvedené dôkazy, každý jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti.

Obžalovaný O. A. vytýka okresnému súdu, že ho uznal vinným len na základe výpovede spoluobžalovaného W. U. bez existencie ďalších dôkazov. Súd bez toho, aby to bližšie vysvetlil verí obžalovanému W. U., ktorý vypovedal, že S. N. mu sprostredkoval stretnutie s ním a neverí svedkovi S.Í. N., ktorý poprel, aby uvedený kontakt sprostredkoval a vypovedal, že obžalovaného A. G. ani jeho nepozná.

Súd považuje výpoveď obžalovaného W. U. za pravdivú a výpoveď obžalovaného A. G. a jeho o tom, že sa vzájomne nepoznajú za nepravdivú bez toho, aby vysvetlil, akými úvahami sa pri vyhodnocovaní týchto dôkazov spravoval.

Obžalovaný O. A. namieta spôsob vyhodnotenia výpovede obžalovaného A. G. V. W. U. prvostupňovým súdom na str. 9 napadnutého rozsudku a tvrdí, že je v rozpore so základnými zásadami trestného konania aj súdnou praxou. Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzniknúť akákoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať ani zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Ani najvyšší stupeň podozrenia nestačí na uznanie viny, ak táto nie je náležite zákonným spôsobom preukázaná.

Ak je súd postavený pred úlohu vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť iba okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970). Nie je tiež jasné, z čoho súd vychádzal, ak tvrdil, že obžalovaný A. G. tvrdí, že W. U. nepoznal, keď z výpovede obžalovaného A. G. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že W. U.G. poznal, že boli kamaráti.

Z vykonaného dokazovania, aj zo samotného rozsudku vyplýva, že s výnimkou výpovede spoluobžalovaného W. U. neexistujú žiadne dôkazy o tom, aby sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na spáchaní trestného činu podvodu, ktorý je predmetom obžaloby. Výpovedí obžalovaného W. U. odporujú výpovede spoluobžalovaných A. G., ako aj jeho výpoveď a tiež výpoveď svedka S. N.. Ani žiadne ďalšie vykonané dôkazy nepreukazujú jeho vinu. Z analýzy skutkového stavu vyplýva, že neexistuje hodnoverný dôkaz, ktorý by ho usvedčil zo spolupáchateľstva a účastníctva na trestnom čine, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe a preto navrhuje, aby bol spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený, lebo nebolo preukázané, žeby spáchal skutok, ktorý je mu kladený za vinu, alternatívne, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, ods. 3 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, týkajúcich sa obžalovaných A. G. V. O. A., proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Výrok o vine obžalovaných A. G. V. O. A. uvedený v napadnutom rozsudku bol založený na presvedčivých dôkazoch vykonaných zákonných spôsobom na hlavných pojednávaniach prvostupňového súdu, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú inú alternatívu skutkového deja, než aký bol na základe týchto dôkazov ustálený v rozsudku okresného súdu.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky obžalovaným O. A. v podanom odvolaní a vyjadrenie obžalovaného A. G. na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach dňa 30.9.2014 je potrebné odpovedať na tie ich argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce.

So zreteľom na odvolacie námietky obžalovaných A. G. V. O. A. krajský súd poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

Výsledkami vykonaného dokazovania, a to konkrétne výpoveďou svedka M. T. bolo jednoznačne preukázané, že dňa 7.11.2007 okolo 15.00 hod. až 15.15 hod. dve doteraz nestotožnené osoby - muži vo veku 25 - 30 rokov prišli do bytu svedka na 7.posch. na ul. A. Č.. X v Košiciach za účelom fiktívnej výmery vodomeru s cieľom získať podpis svedka na dvoch formulároch, ktoré tento bez prečítania ich obsahu podpísal. Následne pod zámienkou , že „Miestny úrad potrebuje podpis na formulároch overiť, bezprostredne potom došlo na Notárskom úrade JUDr. Pavla Semjana v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20

k osvedčeniu pravosti podpisu M. T. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané aj listinným dôkazom , splnomocnením na čl. 100 zo dňa 7.11.2007, ktoré podpísal M. T. za vyššie uvedených skutočností, ako aj výpoveďou svedkyne L. B., ktorá osvedčila pravosť podpisu M. T. na tejto listine spôsobom, že po zistení jeho totožnosti tento uznal podpis na listine za svoj vlastný. Výpoveďou svedka M. T. bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že nemal dôvod predať svoj byt na ul. A. Č.. X v Košiciach a preto na ten účel ani nesplnomocnil už odsúdeného W. U.. V končenom dôsledku podľa vyjadrenia svedka M. T. tohto ani nepoznal.

Uvedené zistenia v nadväznosti na výsledky vykonanej rekognície dňa 1.10.2010 čl. 386 korešpondujú aj s tvrdením obžalovaného W. U., ktorý potvrdil, že sa stretol s obžalovaným O. A. v bare na Železníkoch a ten mu vysvetlil, že potrebujú, aby bol splnomocnencom na predaj bytu. V tejto súvislosti O. A. žiadal jeho osobné údaje, ktoré potreboval na vypracovanie listín spojených s predajom predmetného bytu. Následne na stretnutí v OC Galéria v Košiciach obžalovaný O. A. odovzdal W. U. splnomocnenie M. T. zo dňa 7.11.2007 k všetkým právnym úkonom pri predaji jeho bytu na ul. A. Č.. X v Košiciach.

Pokiaľ svedok S. N. tvrdil, že s obžalovaným W. U. bol síce v bare na Železníkoch v Košiciach, ale len na pivo a nie za účelom sprostredkovania práce, krajský súd toto tvrdenie vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy hodnotil ako nevierohodné a účelové. Výpoveď obžalovaného W. U. totiž nie je osamotená, ale je potvrdená aj listinným dôkazom, na ktorý bolo vyššie poukázané a tiež výpoveďou svedka M. T.. Obžalovaný W. U. objasnil aj spôsob získania podpisu M. T. na už spomínanom splnomocnení zhodne s tvrdením svedka M.M. T., keď uviedol, že obžalovaný O. mu na jednom zo stretnutí povedal, že podpis M. T. získali takým spôsobom, že v jeho byte boli fiktívni vodári, ktorí mu dali podpísať papiere.

Z výpovede obžalovaného W. U. mal súd zároveň preukázané, že tento sa od obžalovaného O. A. dozvedel o obžalovanom A. G., že nie je skutočným kupujúcim, ale len „nadhodeným kupujúcim“, čo mu neskôr napokon aj tento sám pri stretnutí v krčme na Furči potvrdil, keď uviedol, že sú v podstate „biele kone“.

Skutočnosti uvádzané obžalovaným W. U. odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia hodnotil ako pravdivé a vierohodné.

Krajský súd vzal za preukázané na základe výpovede obžalovaného A. G., ako aj výpovede obžalovaného W. U. tiež listinných dôkazov, na ktoré bude bližšie poukázané v tomto rozhodnutí, že obžalovaný A. G. bol len „nastrčeným kupujúcim“ bytu poškodeného M. T. na A. Č.. X v Košiciach a v skutočnosti nezaplatil kúpnu cenu za tento byt, ktorý získal bez súhlasu a vedomia vlastníka bytu M. T. tým, že tento bol uvedený po predchádzajúcej dohode obžalovaného W. U., O. A., ako aj jeho a ďalších dvoch doteraz nezistených osôb do omylu pri podpise splnomocnenia na predaj predmetného bytu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný A. G. bol na stretnutí v OC Galéria, na ktorom sa zúčastnil aj obžalovaný O. A., obžalovaný W. U. a práve na tomto stretnutí boli vypísané čestné prehlásenia o fiktívnom prevzatí finančnej čiastky M. T. od obžalovaného W. U. za predaj bytu (čl. 438), ako aj čestné prehlásenie o fiktívnom prevzatí finančnej čiastky obžalovaným W. U.Š. od obžalovaného A. G. (čl. 439). Tieto skutočnosti jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdil na hlavnom pojednávaní obžalovaný W. U. a obžalovaný A. G. k jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní neuplatnil zásadné námietky, ani výhrady, ktoré by spochybnili výpovede obžalovaného W. U. z hľadiska ich pravdivosti a vierohodnosti.

Tvrdenie obžalovaného A. G., že kúpnu cenu za byt v sume 1,150.0000.- Sk uhradil obžalovanému W. U. bez písomného potvrdenia o prevzatí peňazí je nevierohodné. Vykonanými dôkazmi bola v celom rozsahu vyvrátená obhajoba obžalovaného A. G., pokiaľ tvrdil, že na vkladnej knižke v tom čase mal okolo 500.000,- a 750.000,- Sk mal doma a tesne pred kúpou vybral zo Slovenskej sporiteľne 430.000,- na 450.000,- Sk.

Podľa kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel obžalovaný A. G. s obžalovaným W. U. ako fiktívnym splnomocnencom M. T. na byt č. 52 nachádzajúci sa na 7.posch. obytného domu č. súpisné XXXX D. X.. A. X v Košiciach dňa 19.12.2007 kúpna cena mala byť obžalovaným A. G. zaplatená už v deň podpísania splnomocnenia zo dňa 7.11.2007. Na druhej strane pre úplnosť je ale potrebné poukázať, že v čl. III.

uvedenej zmluvy sa zároveň uvádza, že v prípade ak nebude predávajúcemu vyplatená plná kúpna cena zmluva sa od prvého jej počiatku ruší a je neplatná. Uvedený článok kúpnej zmluvy je teda rozporuplný.

Zo správy Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava zo dňa 19.10.2009 mal súd preukázané, že obžalovaný A. G. na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v tomto peňažnom ústave hotovostný výber finančných prostriedkov v sume 33.485,- SKK vykonal dňa 11.1.2006, teda nie tesne pred kúpou bytu na Partizánskej ul. č. 1 v Košiciach ako sa to snažil tvrdiť na hlavnom pojednávaní okresného súdu ale takmer pred dvomi rokmi.

Odvolací súd ďalej zistil, že k 31.12.2005 mal obžalovaný A. G. na účte č. 2617728770 vedenom v Tatrabanke a.s. Bratislava finančné prostriedky v sume 292,70 Eura. Za obdobie od 1.1.2006 do 30.10.2007 bola na účet obžalovaného poukázaná mzda z U.S.Steel Košice v sume 521.018,- Sk (17.294,63 Eur).

Obžalovanému A. G. bol na vyššie uvedený bežný účet vedený v Tatrabanke a.s. Bratislava dňa 17.5.2006 poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) s dobou splatnosti úveru 5 rokov. Zo správy podanej U.S.Steel Košice dňa 20.10.2009 mal súd preukázané, že obžalovaný A. G. dňa 19.11.2003 obdŕžal od zamestnávateľa zo sociálneho fondu pôžičku vo výške 250.000,- Sk (8.298,- Eur) na kúpu rodinného domu od rodičov v kat. obce Košická Nová Ves na parc. 489, súp. Č. 550. Sám obžalovaný A. G. tvrdil, že rodinný dom odkúpil od otca za 600.000,- Sk. Pôžičku obžalovaný spláca zo mzdy v mesačných splátkach vo výške 99,58 Eur a jej zostatok k 30.9.2009 bol 1.702,70 Eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že je vylúčené vzhľadom na zistené majetkové pomery obžalovaného A. G. v kritickom čase, aby 7.11.2007 vyplatil obž. W. U. sumu 1.150.000,- Sk.

To, že obžalovaný G. bol „len nastrčeným kupujúcim“ s cieľom obohatiť sa podvodným konaním na škodu majetku M. T., mal súd preukázané aj tým, že sa vôbec nevedel vyjadriť na základe akej zmluvy uvedený byt nadobudol, aké listiny v súvislosti s prevodom bytu podpísal, byt pred kúpou nevidel, nevedel uviesť ani to, kedy sa stal vlastníkom predmetného bytu a ani kedy podpísal prvú a druhú kúpnu zmluvu. Obžalovaný A. G. „ako nastrčený kupujúci potom, čo poškodený M. T. dňa 21.1.2008 zistil, že má vymenený zámok na dverách a dvaja muži vo veku 20 -22 nachádzajúci sa v jeho byte mu oznámili, že byt má už iného majiteľa a preto vec oznámil polícii a následne bol obžalovaný A. G. k bytu na pokyn polície spomínanými mužmi privolaný, nemohol žiadať od obžalovaného W. U.Š. vrátenie kúpnej ceny za predaný byt, keďže mu žiadne peniaze nezaplatil, ale vzápätí ihneď dňa 23.1.2008 prijal od M. Š. zálohu v sume 150.000,- Sk na kúpu predmetného bytu na nehnuteľnosti zapísanej na LV 1108, ako to vyplýva z príjmového pokladničného doklad čl. 443 a dňa 25.1.2005 prijal od M. Š. 1.000.000,- Sk z dôvodu doplatenia kúpnej ceny nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 11008 (čl. 444).

S prihliadnutí na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania odvolací súd má zato, že právny záver, ktorý vyvodil prvostupňový súd, keď uznal obžalovaného A. G. vinným zo zločinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. je správny. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný A. G. spolu s ďalšími páchateľmi uvedenými v tomto rozhodnutí sa obohatili podvodným konaním spojeným s predajom bytu č. 52 na 7. posch. na ul. A. Č.. X v Košiciach na škodu M. T., ktorému spôsobili škodu v sume 1.180.939,20 Sk (39.200,- Eur).

V prípade spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. ide o spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb a o úmysel k tomu smerujúci. Spoločné konanie spočíva v tom, že každý z páchateľov môže uskutočniť celé konanie, alebo každý z páchateľov môže vykonať len časť konania predpokladaného skutkovou podstatou a v súhrne ich konanie spoločne napĺňa znaky , ktoré predpokladá určitá skutková podstata trestného činu. Spolupáchateľ sa posudzuje ako by spáchal trestný čin sám. Pripočíta sa mu celá škoda a celý rozsah činu aj v prípade, keď si spolupáchatelia rozdelia úlohy tak, že každý sa na trestnom čine podieľa iným dielom, resp. výnos zo spáchania trestného činu si nedelia rovnakým dielom. Spolupáchatelia sú zodpovední za trestnú činnosť, ktorá je obsahom ich dohody, a to aj konkludentnej.

Vzhľadom na uplatnené výhrady obžalovaného O. A. k právnemu posúdeniu jeho konania ako organizátora zločinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a teda nie spolupáchateľstva a účastníctva na trestnom čine, ako to obžalovaný O. A. nesprávne tvrdí v podanom odvolaní, krajský súd poznamenáva, že účastníkom na

dokonanom trestnom čine môže byť len ten, kto nie je páchateľom alebo spolupáchateľom toho istého trestného činu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku str. 9 ods. 3 rozsudku vyplýva, že obžalovaný O. A. bol na trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.a) Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. obžalovaných W. U. V. A. G. účastný ako jeho organizátor podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Pre úplnosť krajský súd považuje za potrebné uviesť, že účastníctvo je namierené proti tomu istému danému objektu, ako konanie páchateľa, spolupáchateľa. Vzťahuje sa na konkrétny trestný čin, a preto je už zrejmé, aký chránený spoločenský vzťah sa uvedeným trestným činom naruší (v danom prípade podvodným konaním cudzí majetok). Sleduje sa ním ten istý následok. Vzhľadom na to, že trestný čin je už konkrétne určený, účastník a páchateľ majú predstavu o spôsobenom následku. Činnosť účastníka nie je spoločným konaním ani netvorí článok reťaze, ktorý je nevyhnutný na spáchanie trestného činu.

Inštitút účastníctva dovoľuje postihnúť formy trestnej súčinnosti takých osôb, ktoré sa na trestnom čine podieľajú rozhodujúcim spôsobom bez toho, aby sa na trestnom čine podieľali priamo ako spolupáchatelia. Medzi konaním páchateľa a účastníka je však určitá súvislosť, príčinný vzťah medzi konaním účastníka a konaním páchateľa. Významnou podmienkou je, že trestný čin sa musí dostať aspoň do štádia pokusu a konania sa musí dopustiť trestne zodpovedný páchateľ, čo v danom prípade bolo splnené.

Organizátor je ten, kto úmyselne zosnoval, alebo riadil spáchanie trestného činu (§ 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), je ním osoba , ktorá je iniciátorom trestného činu, zamýšľa sa nad vnútornou štruktúrou a vzájomnými väzbami trestného činu, vyhľadáva osoby, ktoré by boli ochotné trestný čin spáchať, poveruje ich úlohami. Na spáchaní trestného činu sa organizátor priamo nepodieľa, nenaplní znaky, ktoré predpokladá skutková podstata trestného činu. Táto osoba je len „manažérom projektu“ a postihuje sa ako organizátor uvedeného trestného činu.

Z výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný O. A. uznaný za vinného, ktorý označuje trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania skutku, vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú a rovnako vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný O. A. riadil spáchanie trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. § 221 ods. 1, ods. 3 písm. ) Tr. zák., zabezpečil osoby, ktoré by boli ochotné trestný čin spáchať a poveril ich konkrétnymi úlohami a zároveň obstaral listiny potrebné k predaju bytu poškodeného M. T. na ul. A. Č.. X podvodným konaním.

Vo vzťahu k výroku o treste u obžalovaných A. G. V. O. A. odvolací súd zistil, že uložený trest odňatia slobody obžalovanému A. G. vo výmere 3 (troch) rokov a obžalovanému O. A. vo výmere 3 roky a 6 mesiacov (tri roky a šesť mesiacov) na výkon ktorého boli zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia je zákonný a správny.

Osoby obžalovaných A. G. V. O. A. sú v napadnutom rozsudku hodnotené plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a preto v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na príslušnú časť dôvodov prvostupňového rozsudku, ktorú si ako vecne správnu osvojuje. Súd nezistil u obžalovaných A. G. V. O. A. žiadnu priťažujúcu okolnosť, pričom u obžalovaného A. G. bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to , že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.) . U obžalovaného O. A. poľahčujúca okolnosť zistená nebola.

Súd prihliadol pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaných A. G. a O. A. tiež na tú skutočnosť, že v podstate použitím úskoku voči poškodenému - staršej osamelo žijúcej osobe, ktorú si vopred vyhliadli a zhromaždili bez jej vedomia o nej osobné údaje, vrátane majetku, využili jej omyl a nedôslednosť v snahe podvodným spôsobom získať jej byt, čo sa im napokon aj podarilo. S prihliadnutím na tieto skutočnosti ako aj osoby obžalovaných, trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby u oboch obžalovaných, t.j. u obžalovaného A. G. vo výmere 3 rokov a u obžalovaného O. A. vo výmere 3 roky a 6 mesiacov aj krajský súd považoval tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie za potrebný a nezistil dôvody pre jeho zmiernenie.

Zaradenie obžalovaných A. G. V. O. A. na účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia je v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu neboli vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by im bol uložený za úmyselný trestný čin.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.