Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/119/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. Z. E., P.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, dieťa rodičov matky O. O., P.. XX.X.XXXX, J. B. XXX a otca Z. E., P.. X.X.XXXX, Y. XX, U. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd zveruje mal. Z. E., P.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Súd zaväzuje otca prispievať na výživu mal. Z. E., P.. XX.X.XXXX, mesačne sumou 30,- eur, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.5.2014 domáhala, aby súd zveril maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou po 30 Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa sa poznajú približne od roku 2009, vzťah bol spočiatku dobrý no ich vzťah sa narušil a nežijú spolu, odporca žije v U. u matky, so synom sa kontaktuje a prispieva mu sumou 30 EUR mesačne a zároveň aj nad rámec tejto sumy mu zakupuje hračky, oblečenie a potraviny. Rozhodnutie potrebuje k žiadosti o priznaní dávky v hmotnej núdzi.

Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka. Otec a matka sa na vytýčený termín pojednávania nedostavili, hoci boli na ne riadne predvolaní a svoju neúčasť ničím neospravedlnil a preto súd napokon podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a nakoniec aj rozhodol bez ich prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka a tiež sa oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Z rodného listu mal súd preukázané, že rodičmi maloletého Z., P.. XX.X.XXXX sú matka a otec uvedení v tomto konaní.

Podľa výpovede kolízneho opatrovníka bolo zistené, že navrhuje rozhodnúť v zmysle písomnej správy, vyhovieť návrhu matky, zveriť mal. Z. do jej starostlivosti a otca zaviazať matkou navrhovaným výživným. Vzhľadom k tomu, že matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, doporučil súdu priznať výživné zo strany otca od právoplatnosti rozsudku, aby matke nevznikol dlh na dávke v hmotnej núdzi, ktorý by musela vrátiť.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 25.9.2014 mal súd preukázané, že maloletý pochádza zo vzťahu rodičov matky O. O., P.. XX.X.XXXX N. A. Z. E., P.. X.X.XXXX. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije so synom Z. a staršími deťmi s predchádzajúceho vzťahu v byte vo J. B., otec žije v U., s matkou je v kontakte, o syna sa zaujíma a prispieva na jeho výživu. matka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi a sirotské dôchodky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 25.8.2014 mal súd preukázané, že matka nie je poberateľkou rodičovského príspevku.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 25.8.2014 mal súd preukázané, že matka poberá pomoc v hmotnej núdzi.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 25.8.2014 mal súd preukázané, že matke je vyplácané náhradné výživné za sirotský dôchodok vo výške 54,26 EUR na mal. I. N. D.. I. O..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 26.8.2014 mal súd preukázané, že matka nepoberá peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 4.9.2014 mal súd preukázané, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo potvrdenia o príjme od spoločnosti N. H..Z..A.. zo dňa 28.8.2014 mal súd preukázané, že čistý priemerný príjem otca za obdobie od 8/2013 - 12/2013 bol 147,76 EUR a za obdobie od 1/2014 - 7/2014 bol 175,06 EUR.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,14 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou a jej deťmi z predchádzajúceho vzťahu, tá sa o maloleté deti riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výživné na maloletého Z., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Matka v súčasnej dobe je nezamestnaná, kedy jej príjem tvorí len hmotná pomoc a sirotské dôchodky detí z predchádzajúceho vzťahu. Otec je toho času zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem bol cca 175,06 EUR. Otec prispieva na výživu syna 30 EUR a aj nad rámec tejto sumy zakupovaním potrieb pre maloletého Z. (strava, ošatenie, darčeky). Súd preto pri určení výživného na strane otca hodnotil jeho terajšie reálne pomery, vychádzal u otca z príjmu, ktorý dosahuje a z tohto vzhľadom aj na vyjadrenie matky mu následne určil vyživovaciu povinnosť, zohľadňujúc odôvodnené potreby maloletého Richarda. Súd priznal uvedené výživné od právoplatnosti rozhodnutia vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vzhľadom na o, že otec výživné v uvedenej výške platil ešte pred vydaním rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.