Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6CoE-87-2014.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Subarea
6CoE/87/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor, Partizánska 21, Snina, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 35, Snina, proti povinnému: E. C., T. XX, D., o vymoženie 4 861,42 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21Er 925/2013-55 zo dňa 19.6.2014 takto
rozhodol:
I. V r a c i a sa vec prvostupňovému súdu na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p.
II. M e n í uznesenie tak, že sa zastúpenie povinného I.. I. E. pripúšťa.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu z vykonávania exekúcie nevylúčil. Nepripustil zastúpenie povinného I. E. na jeho zastupovanie v tomto konaní. Námietkam povinného voči exekúcii vyhovel do sumy 1055,93 Eur.
Rozhodnutie o nepripustení zastúpenia odôvodnil aplikujúc ust. § 27 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Povinný nepreukázal blízky vzťah medzi účastníkmi konania.
Prvostupňový súd konštatoval nesplnenie formálnych náležitostí na vznesenie námietok zaujatosti, preto súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil.
Proti uzneseniu proti výroku o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a nepripustení zastúpenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že v zmysle zvyklostí cirkevných obradov pri krstoch a birmovaní sa osoby považovali za blízke. Poukázal na to, že jeho starí rodičia a starí rodičia I. E. sa narodili v obci D., boli v takomto obdobnom pomere, považovali sa za blízke osoby. Tento pomer akceptujú aj oni a prenášajú ho i na ich deti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdneho exekútora z vykonávania exekúcie vylúči a zastúpenie povinného I. pripustí.
Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o nevylúčení súdneho exekútora sa podaným odvolaním zo zákona zrušilo (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a vo výroku o nepripustení zastúpenia je odvolanie dôvodné.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa článku 142 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len Ústavy Slovenskej republiky), súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Z citovaného článku 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že proti akémukoľvek rozhodnutiu vydanému pracovníkom súdu je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučného poriadku“) exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
Odvolaním proti uzneseniu, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa opravný prostriedok, sa napadnuté uznesenie zrušuje. V danom prípade mal rozhodnúť o podanom odvolaní sudca v súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p. Vec bola predložená odvolaciemu súdu nesprávne, preto odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na postup podľa § 374 ods. 4 O. s .p.
Podľa ust. § 27 ods. 1 O. s. p., účastník konania sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony. Tento zástupca musí konať jedine osobne.
Podľa ust. § 27 ods. 3 O. s. p., vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.
Ustanovenie § 27 O. s. p. upravuje zastúpenie tzv. všeobecným splnomocnencom, ktorý nemá substitučné oprávnenie, a ktorý musí konať za zastúpeného osobne.
Zákon rozlišuje osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzný v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby). Niektoré osoby sú teda blízkymi osobami ipso facto, t. j. už v dôsledku príbuzenstva, resp. manželstva a ináč vtedy, ak budú splnené ďalšie podmienky. Iné osoby sú blízkymi osobami, ak sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri tomto posudzovaní nemôže súd vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívno-spoločenského, preto posudzuje, či z hľadiska spoločenskej morálky - prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu - môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu. Vzťahy z cirkevných obradov pritom odvolací súd vníma ako vzťahy, ktoré robia osoby na nich zúčastnené veľmi blízkymi s prenášaním aj na pokolenia.
Povinný v podanom odvolaní odôvodňoval postavenie I. ako svojej blízkej osoby s poukazom na vzťah ich starých rodičov a poukázal na zvyklosti cirkevných obradov krstov a birmovaní s tým, že v obdobnom pomere mali byť ich starí rodičia.
Odvolací súd za tohto stavu konštatuje, že povinný preukázal, že ním navrhovaný zástupca I. je jeho blízkou osobou. Na záver o ich vzájomnom vzťahu ako blízkych osôb jeho argumenty dávajú podklad. Akceptácia blízkeho pomeru ich starých rodičov postačuje na definovanie ich vzťahu ako blízkych osôb.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o nepripustení zastúpenia povinného zmenil a zastúpenie pripustil (§ 220 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.