Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/87/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor, Partizánska 21, Snina, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 35, Snina, proti povinnému: E. C., T. XX, D., o vymoženie 4 861,42 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. -55 zo dňa 19.6.2014 takto

rozhodol:

I. V r a c i a sa vec prvostupňovému súdu na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

II. M e n í uznesenie tak, že sa zastúpenie povinného I.. I. E. pripúšťa.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu z vykonávania exekúcie nevylúčil. Nepripustil zastúpenie povinného I. E. na jeho zastupovanie v tomto konaní. Námietkam povinného voči exekúcii vyhovel do sumy 1055,93 Eur.

Rozhodnutie o nepripustení zastúpenia odôvodnil aplikujúc ust. § 27 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Povinný nepreukázal blízky vzťah medzi účastníkmi konania.

Prvostupňový súd konštatoval nesplnenie formálnych náležitostí na vznesenie námietok zaujatosti, preto súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil.

Proti uzneseniu proti výroku o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a nepripustení zastúpenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že v zmysle zvyklostí cirkevných obradov pri krstoch a birmovaní sa osoby považovali za blízke. Poukázal na to, že jeho starí rodičia a starí rodičia I. E. sa narodili v obci D., boli v takomto obdobnom pomere, považovali sa za blízke osoby. Tento pomer akceptujú aj oni a prenášajú ho i na ich deti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdneho exekútora z vykonávania exekúcie vylúči a zastúpenie povinného I. pripustí.

Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o nevylúčení súdneho exekútora sa podaným odvolaním zo zákona zrušilo (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a vo výroku o nepripustení zastúpenia je odvolanie dôvodné.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa článku 142 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len Ústavy Slovenskej republiky), súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Z citovaného článku 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že proti akémukoľvek rozhodnutiu vydanému pracovníkom súdu je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučného poriadku“) exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.

Odvolaním proti uzneseniu, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa opravný prostriedok, sa napadnuté uznesenie zrušuje. V danom prípade mal rozhodnúť o podanom odvolaní sudca v súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p. Vec bola predložená odvolaciemu súdu nesprávne, preto odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na postup podľa § 374 ods. 4 O. s .p.

Podľa ust. § 27 ods. 1 O. s. p., účastník konania sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony. Tento zástupca musí konať jedine osobne.

Podľa ust. § 27 ods. 3 O. s. p., vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.

Ustanovenie § 27 O. s. p. upravuje zastúpenie tzv. všeobecným splnomocnencom, ktorý nemá substitučné oprávnenie, a ktorý musí konať za zastúpeného osobne.

Zákon rozlišuje osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzný v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby). Niektoré osoby sú teda blízkymi osobami ipso facto, t. j. už v dôsledku príbuzenstva, resp. manželstva a ináč vtedy, ak budú splnené ďalšie podmienky. Iné osoby sú blízkymi osobami, ak sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri tomto posudzovaní nemôže súd vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívno-spoločenského, preto posudzuje, či z hľadiska spoločenskej morálky - prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu - môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu. Vzťahy z cirkevných obradov pritom odvolací súd vníma ako vzťahy, ktoré robia osoby na nich zúčastnené veľmi blízkymi s prenášaním aj na pokolenia.

Povinný v podanom odvolaní odôvodňoval postavenie I. ako svojej blízkej osoby s poukazom na vzťah ich starých rodičov a poukázal na zvyklosti cirkevných obradov krstov a birmovaní s tým, že v obdobnom pomere mali byť ich starí rodičia.

Odvolací súd za tohto stavu konštatuje, že povinný preukázal, že ním navrhovaný zástupca I. je jeho blízkou osobou. Na záver o ich vzájomnom vzťahu ako blízkych osôb jeho argumenty dávajú podklad. Akceptácia blízkeho pomeru ich starých rodičov postačuje na definovanie ich vzťahu ako blízkych osôb.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o nepripustení zastúpenia povinného zmenil a zastúpenie pripustil (§ 220 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.