Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-969-2010.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/969/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt ADMM s.r.o., naposledy so sídlom THK 2, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 645 222, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.812,39 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, kancelária v Námestove, so sídlom Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, pod spis. zn. EX 3748/10, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,93 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.812,39 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s., Bratislava, č. k. 09-90/1472-1 zo dňa 09. 06. 2009.
Poverením č. 5601 047364 * zo dňa 31. 05. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, kancelária v Námestove, so sídlom Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 3748/10.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 03. 07. 2013, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z toho dôvodu, že v priebehu exekúcie bol povinný vymazaný z obchodného registra, v dôsledku čoho stratil právnu subjektivitu, a teda došlo k zániku účastníka konania a v exekúcii nie je možné pokračovať.
Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr/134/2010-48 zo dňa 11. 01. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 11. 2012, bola obchodná spoločnosť ADMM s.r.o., THK 2, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 645 222 zrušená bez likvidácie. Následne bola spoločnosť z obchodného registra dňom 05. 02. 2013 ex offo vymazaná.
Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej výmazu z obchodného registra. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 27Cbr/134/2010-49 zo dňa 11. 01. 2012, súd zistil, že povinná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, nakoľko pri lustrovaní majetkových pomerov spoločnosti nebol zistený žiadny obchodný majetok.
Lustráciou katastrálneho portálu bolo zistené, že spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Sociálna poisťovňa súdu oznámila, že voči spoločnosti eviduje nedoplatky v celkovej výške 22.931,41 eura. Z oznámenia príslušného dopravného inšpektorátu vyplýva, že spoločnosť bola vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktoré boli blokované viacerými exekútorskými blokáciami. Príslušný daňový úrad súdu oznámil, že voči spoločnosti eviduje nedoplatok na daniach. Z uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že majetok povinného pred výmazom z obchodného registra nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.
V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /viď. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012/
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu spisu mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 20. 05. 2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 05. 2014/ ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 47,93 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 6,75 eura (poštovné), 20 % DPH z celých trov, t.j. 7,99 eura/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý mu patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie).
Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom súd konštatuje, že trovy si súdny exekútor vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku, a preto uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.