Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/205/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom AK Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému: Ing. Miroslav Václavík - VA ŽO, s miestom podnikania Pod Urpínom 2452/31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 423 791, na vymoženie pohľadávky vo výške 2.995,94 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, pod spis. zn. EX 860/13, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 8,88 eura, ktoré má p o v i n n o s ť znášať povinný.

odôvodnenie:

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.995,94 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica č. k. OEM DP 25807/6235/2013/ Br zo dňa 13. 02. 2013.

Poverením č. 5601 * 090522 zo dňa 07. 03. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Ondrejkovú, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 860/13.

Dňa 29. 04. 2013 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 18. 04. 2013 označené ako "Návrh na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie, Námietky proti exekúcii". Povinný vo svojom podaní uviedol, že uznáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol dňa 20. 02. 2013 podaný dôvodne, nakoľko v čase začatia exekučného konania bol v omeškaní s úhradou pohľadávky. Pohľadávku oprávneného vo výške 2.995,94 eura uhradil dňa 05. 03. 2013 vkladom priamo na účet oprávneného, t. j. po začatí exekučného konania (začalo dňa 20. 02. 2013), avšak ešte pred začatím exekúcie, t. j. pred udelením poverenia (vydané dňa 07. 03. 2013) a pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný ďalej poukázal na ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Z dôvodu úhrady pohľadávky oprávneného pred udelením a doručením poverenia povinný v zmysle ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku dňa 10. 04. 2013 uhradil bankovým prevodom na účet exekútora sumu vo výške 275,49 eura, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 164,14 eura, odmenu súdneho exekútora podľa § 5 ods. 1 vyhlášky (zo sumy 164,14 eura) vo výške 33,19 eura, predbežnú náhradu trov, hotových výdavkov a straty času vo výške 59,60 eura, 20 % DPH z trov súdneho exekútora (zo sumy 33,19 eura + 59,60 eura) vo výške 18,56 eura.

Dňa 16. 04. 2013 bolo povinnému doručené oznámenie o zmene výšky vymáhanej pohľadávky z dôvodu úhrady pohľadávky oprávneného vo výške 2.995,94 eura, kde bol povinný vyzvaný na úhradu sumy 615,46 eura (164,14 eura trovy exekučného konania oprávneného + 451,32 eura trovy exekúcie súdneho exekútora). povinný poukázal na to, že v zmysle kogentného ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku mal súdny exekútor upustiť od vykonávania exekúcie a doručiť mu vyúčtovanie trov exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie je napriek zániku pohľadávky oprávneného jej splnením pred vydaním poverenia uvedené, že predmetnom exekúcie je v čase vydania upovedomenia už uhradená pohľadávka oprávneného, v dôsledku čoho si súdny exekútor do základu na určenie odmeny v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nesprávne započítal sumu 2.995,94 eura (táto suma bola uhradená pred udelením poverenia). Pohľadávka oprávneného uložená exekučným titulom bola uhradená pred udelením poverenia, taktiež všetky trovy exekúcie oprávneného a trovy exekúcie súdneho exekútora, na ktoré má nárok, avšak exekútor napriek tomu pokračuje v exekúcii. Exekútor v rozpore s ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku od vykonávania exekúcie neupustil. Na základe uvedených skutočností povinný navrhuje, aby súd spolu s rozhodnutím o zastavení exekúcie v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol aj o výške trov exekúcie.

V podaní zo dňa 19. 04. 2013 sa k podaniu povinného vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že v čase začatia exekučného konania (dňa 22. 02. 2013) nebola pohľadávka oprávneného uhradená. Podaním návrhu zároveň vznikol právnemu zástupcovi oprávneného nárok na úhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 164,14 eura. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13. 03. 2013. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 02. 04. 2013, pričom povinný námietky proti trovám exekúcie v zákonom stanovenej lehote nepodal. Na základe oznámenia oprávneného sa súdny exekútor dozvedel, že povinný čiastočne uhradil vymáhanú pohľadávku v sume 2.995,94 eura oprávnenému dňa 05. 03. 2013, t. j. po začatí exekučného konania a pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Z toho dôvodu súdny exekútor povinnému dňa 09. 04. 2013 zaslal oznámenie o zmene výšky vymáhanej pohľadávky, v ktorom ho vyzval na úhradu v tom čase aktuálneho nedoplatku v sume 615,14 eura, ktorý pozostával zo sumy 164,14 eura (trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní), 316,50 eura (10 % odmena súdneho exekútora v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení), 59,60 eura (náhrada hotových výdavkov) a 75,22 eura (20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov). Povinný následne uhradil súdnemu exekútorovi sumu 275,49 eura dňa 11. 04. 2013. Súdny exekútor ho výzvou zo dňa 17. 04. 2013 vyzval na úhradu nedoplatku na trovách exekúcie vo výške 339,97 eura - povinný uhradil odmenu súdneho exekútora v minimálnej výške 33,19 eura a tomu zodpovedajúcej DPH, pričom mal uhradiť 316,50 eura + DPH. Podľa názoru súdneho exekútora sa povinný nesprávne domnieva, že celá pohľadávka bola uhradená pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V zmysle ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor upustí od vykonanie exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Pojem rozhodnutie povinný vykladá nesprávne. Ak by zákonodarca chápal predmetnú problematiku rovnako ako povinný, nebolo by v zákone použité slovo "rozhodnutie" ale "exekučný titul". V takom prípade, by exekútor upustil od vykonania exekúcie v prípade, ak by povinný uhradil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu. Zákonodarca však používa v § 46 ods. 3 Exekučného poriadku pojem "rozhodnutie", pod ktorým je potrebné chápať poverenie na vykonanie exekúcie, a teda povinný má povinnosť uhradiť nielen pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu, ale aj pohľadávku, ktorá vznikla tým, že bolo začaté exekučné konanie. V tomto prípade súd v poverení na vykonanie exekúcie poveril súdneho exekútora vymáhaním aj trov exekúcie, t. j. trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní a trov súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor by mal upustiť od vykonania exekúcie len za predpokladu, ak v čase doručenia poverenia na vykonanie exekúcie zostali predmetom exekúcie len trovy samotného súdneho exekútora. V predmetnej exekúcii sa tak nestalo, nakoľko predmetom exekúcie boli v čase doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi ešte trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ktoré povinný neuhradil. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby súd námietky povinného odmietol ako oneskorene podané, návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a zároveň zaviazal povinného na úhradu sumy 339,97 eura, ktorá predstavuje nedoplatok na trovách exekúcie vyčíslených v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok)

sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 41 ods. ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Vzhľadom na uvedené súd po preskúmaní obsahu podania povinného zo dňa 18. 04. 2013 dospel k záveru, že predmetné podanie je potrebné posudzovať ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. ).

Z obsahu spisu (a to zhodných tvrdení povinného, oprávneného a súdneho exekútora) mal súd preukázané, že povinný dňa 05. 03. 2013 uhradil oprávnenému sumu vo výške 2.995,94 eura (pohľadávka oprávneného vyplývajúca z exekučného titulu). Následne povinný dňa 11. 04. 2013 uhradil súdnemu exekútorovi sumu 275,49 eura, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 164,14 eura, odmenu súdneho exekútora vo výške 33,19 eura, náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora vo výške 59,60 eura a 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora vo výške 18,56 eura.

Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu dňa 05. 03. 2013, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 22. 02. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému, avšak ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie a pred jeho doručením súdnemu exekútorovi, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané až dňa 07. 03. 2013.

S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 05. 2014/ ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 451,32 eura / z toho odmena 316,50 eura (vo výške 10 % z celkovej vymáhanej pohľadávky, t .j. zo sumy 2.995,94 eura + 164,14 eura), náhrada hotových výdavkov 59,60 eura, 20 % DPH z celých trov, t.j. 75,22 eura/. Keďže povinný súdnemu exekútorovi uhradil na odmenu sumu vo výške 33,19 eura, na náhradu hotových výdavkov sumu vo výške 59,60 a na DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov sumu vo výške 18,56 eura, súdny exekútor žiadal, aby mu bol povinným uhradený ešte zvyšok uplatnených trov vo výške 339,97 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Nakoľko v danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného (k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo až po začatí exekučného konania, a teda návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnene), je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto má povinnosť znášať trovy súdneho exekútora povinný, avšak nie v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 316,50 eura a k nej prislúchajúcu DPH. Ako už bolo konštatované vyššie, povinný pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z exekučného titulu, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, uhradil ešte pred tým, ako bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pričom v takom prípade má súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Na základe uvedených skutočností, súd odmenu (a k nej prislúchajúcu DPH) súdnemu exekútorovi nepriznal.

V rámci rozhodovania o trovách exekúcie súd posudzoval ich účelnosť a preukázateľnosť. V upovedomení o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 59,60 eura. Po oboznámení sa s obsahom predloženého exekútorského spisu súd konštatuje, že do náhrady hotových výdavkov boli zahrnuté aj také, ktoré ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie ešte

nemohli reálne existovať. Všetky súdnym exekútorom uplatnené položky trov exekúcie musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal (resp. ich nespochybniteľnú výšku). Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky spolu vo výške 7,40 eura predstavujúce poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu (1,40 eura), upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (1,40 eura), oznámenia o zmene výšky vymáhanej pohľadávky povinnému (1,40 eura), výzvy na doplatenie vymáhanej pohľadávky povinnému (1,40 eura), návrhu na rozhodnutie o podaní povinného súdu (1,40 eura) a poplatky za poskytnutie súčinností vo výške 0,40 eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov priznal súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 8,88 eura /z toho náhrada hotových výdavkov 7,40 eura (poštovné 7,- eura, poplatky za súčinnosti 0,40 eura) + 20 % DPH, t.j. 1,48 eura/. Vzhľadom na uvedené súd uložil povinnému povinnosť znášať trovy súdneho exekútora vo výške 8,88 eura, čím došlo k zosúladeniu právneho stavu s aktuálnym skutkovým stavom. Keďže povinný už súdnemu exekútorovi uhradil na trovy exekúciu spolu 111,35 eura (odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 59,60 eura, DPH 18,56 eura), súd vo výroku svojho uznesenia nevyslovil, v akej lehote má povinný splniť túto povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pretože v čase rozhodovania súdu bola uložená povinnosť povinným už v plnom rozsahu splnená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.