Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/103/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci maloletého M. N. nar. X.X.P. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov B. N. nar. X.XX.P. bývajúcej v N.R. I. G. XX zastúpenej JUDr. Jarmilou Dudekovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej 14 a V. N. nar. XX.X.P. bývajúceho v N. I. M. X zastúpeného advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Popradskej 80 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. decembra 2013 č.k. -102 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. M. N. nar. X.X.P..

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 9. decembra 2013 č.k. -102 zveril mal. M. N. nar. X.X.P. do osobnej starostlivosti matky, ktorú poveril zastupovaním a správou majetku dieťaťa, otca zaviazal prispievať na jeho výživu 80 € mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu od 1.12.2012 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2012 do 30.11.2013 pre mal. M. 594 € povolil otcovi splácať po 16 € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná do 15-teho dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Konanie o úprave styku zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku rozsudku o výživnom pre mal. M. a dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa a na základe vykonaných dôkazov nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, čo malo vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci vo vzťahu k výroku 1 a výroku 2 rozhodnutia súdu. Zdôraznil, že súdom určené výživné je neprimerane vysoké vzhľadom k veku a zdravotnému stavu maloletého, ako aj s ohľadom na jeho majetkové pomery. Konštatoval, že z dôkazov predložených matkou dieťaťa možno vyvodiť, že priemerná výška mesačných nákladov na maloletého sa pohybuje od 75 až 80 €, teda by mal uhrádzať 100% všetkých nákladov na výživu maloletého, s čím nesúhlasil, pretože matka poberá rodičovský príspevok a detské prídavky spolu 221,80 €, nemá výdavky spojené s bývaním, nakoľko býva u rodičov a podľa jej vlastných slov im iba občas do domácnosti prispieva. Trval na svojom návrhu, prispievať na výživu maloletého 60 € mesačne, teda podieľať sa na nákladoch na výživu maloletého v rozsahu 75% celkových nákladov. Z jeho čistej

priemernej mesačnej mzdy 309,22 € po odrátaní výživného a splátky dlžného výživného mu zostane na živobytie 213,22 €, ktorá suma mu nepokryje ani mesačný nájom 240 €. V tejto súvislosti tiež konštatoval, že okrem tohto príjmu nemá žiaden iný majetok a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Žiadal, aby odvolací súd mu povolil úhradu dlžného výživného v splátkach vo výške 10 € spolu s bežným výživným z dôvodu, že teraz upravená výška splátky splatná spolu s bežným výživným navyšuje už aj tak nadhodnotenú výšku výživného a má preňho nepriaznivé finančné dôsledky. Znížením splátky dlžného výživného nedôjde k ohrozeniu výživy maloletého, pretože výživné uhrádza pravidelne a vo výške primeranej jeho majetkovým možnostiam. Zdôraznil, že súd nesprávne určil výšku dlžného výživného, pretože za rozhodné obdobie na výživnom pre mal. M. uhradil spolu 412,77 (2 x 58,37 € + 5 x 26,65 € + 6 x 27,13 €). Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať ho prispievať na výživu maloletého 60 € mesačne a dlžné výživné žiadal povoliť splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným.

Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach s poukazom na záujmy a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

Výroky rozsudku o zverení mal. M. do osobnej starostlivosti matky, poverenie matky zastupovať a spravovať majetok dieťaťa a zastavenie konania o úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom pre mal. M. presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 80 € mesačne pre mal. M. je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym príjmovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletého. Odvolací súd poznamenáva, že výživné 80 € mesačne pre mal. M., ktoré predstavuje výživné 2,7 € na 1 deň, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc z ust. Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, a práve pomery otca, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené určením výživného 80 € mesačne napriek tomu, že potreby dieťaťa by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd k námietkam otca vo vzťahu k deklarovaným potrebám dieťaťa dodáva, že rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré potreby okrem výživného patrí šatstvo, bielizeň, obuv, alikvotná časť nájomného za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, na kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti a miera ktorých je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, výrazne prevyšuje rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa posúdený otcom v

odvolaní a nakoľko ide o známe skutočnosti súvisiace s výchovou a výživou, nevznikla potreba vykonať rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu výživného pre mal. M.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o výživnom ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o dlhu na výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak v odôvodnení napadnutého výroku o dlhu na výživnom neuviedol, ktoré plnenia otca v prospech maloletého započítal za rozhodné obdobie od 1.12.2012 do 30.11.2013 a nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach 16 € napriek tomu, že ide o výnimku zo zásady, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená, povinný splniť ju do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, alebo povoliť plnenie v splátkach a takýto výrok musí aj náležite odôvodniť. Preto odvolací súd podľa zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie podľa Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s určením dlžného výživného bude povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť všetky plnenia otca v prospech maloletého za obdobie od 1.12.2012 do rozhodnutia súdu prvého stupňa a v prípade, ak súd rozhodne, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.