Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-103-2014.pdf
PDF · 77.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/103/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci maloletého M. N. nar. X.X.P. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov B. N. nar. X.XX.P. bývajúcej v N.R. I. G. XX zastúpenej JUDr. Jarmilou Dudekovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej 14 a V. N. nar. XX.X.P. bývajúceho v N. I. M. X zastúpeného advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Popradskej 80 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. decembra 2013 č.k. 22P 189/2012-102 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. M. N. nar. X.X.P..
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 9. decembra 2013 č.k. 22P 189/2012-102 zveril mal. M. N. nar. X.X.P. do osobnej starostlivosti matky, ktorú poveril zastupovaním a správou majetku dieťaťa, otca zaviazal prispievať na jeho výživu 80 € mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu od 1.12.2012 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2012 do 30.11.2013 pre mal. M. 594 € povolil otcovi splácať po 16 € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná do 15-teho dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Konanie o úprave styku zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti výroku rozsudku o výživnom pre mal. M. a dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a na základe vykonaných dôkazov nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, čo malo vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci vo vzťahu k výroku 1 a výroku 2 rozhodnutia súdu. Zdôraznil, že súdom určené výživné je neprimerane vysoké vzhľadom k veku a zdravotnému stavu maloletého, ako aj s ohľadom na jeho majetkové pomery. Konštatoval, že z dôkazov predložených matkou dieťaťa možno vyvodiť, že priemerná výška mesačných nákladov na maloletého sa pohybuje od 75 až 80 €, teda by mal uhrádzať 100% všetkých nákladov na výživu maloletého, s čím nesúhlasil, pretože matka poberá rodičovský príspevok a detské prídavky spolu 221,80 €, nemá výdavky spojené s bývaním, nakoľko býva u rodičov a podľa jej vlastných slov im iba občas do domácnosti prispieva. Trval na svojom návrhu, prispievať na výživu maloletého 60 € mesačne, teda podieľať sa na nákladoch na výživu maloletého v rozsahu 75% celkových nákladov. Z jeho čistej
priemernej mesačnej mzdy 309,22 € po odrátaní výživného a splátky dlžného výživného mu zostane na živobytie 213,22 €, ktorá suma mu nepokryje ani mesačný nájom 240 €. V tejto súvislosti tiež konštatoval, že okrem tohto príjmu nemá žiaden iný majetok a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Žiadal, aby odvolací súd mu povolil úhradu dlžného výživného v splátkach vo výške 10 € spolu s bežným výživným z dôvodu, že teraz upravená výška splátky splatná spolu s bežným výživným navyšuje už aj tak nadhodnotenú výšku výživného a má preňho nepriaznivé finančné dôsledky. Znížením splátky dlžného výživného nedôjde k ohrozeniu výživy maloletého, pretože výživné uhrádza pravidelne a vo výške primeranej jeho majetkovým možnostiam. Zdôraznil, že súd nesprávne určil výšku dlžného výživného, pretože za rozhodné obdobie na výživnom pre mal. M. uhradil spolu 412,77 (2 x 58,37 € + 5 x 26,65 € + 6 x 27,13 €). Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať ho prispievať na výživu maloletého 60 € mesačne a dlžné výživné žiadal povoliť splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným.
Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach s poukazom na záujmy a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
Výroky rozsudku o zverení mal. M. do osobnej starostlivosti matky, poverenie matky zastupovať a spravovať majetok dieťaťa a zastavenie konania o úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom pre mal. M. presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 80 € mesačne pre mal. M. je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym príjmovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletého. Odvolací súd poznamenáva, že výživné 80 € mesačne pre mal. M., ktoré predstavuje výživné 2,7 € na 1 deň, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, a práve pomery otca, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené určením výživného 80 € mesačne napriek tomu, že potreby dieťaťa by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd k námietkam otca vo vzťahu k deklarovaným potrebám dieťaťa dodáva, že rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré potreby okrem výživného patrí šatstvo, bielizeň, obuv, alikvotná časť nájomného za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, na kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti a miera ktorých je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, výrazne prevyšuje rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa posúdený otcom v
odvolaní a nakoľko ide o známe skutočnosti súvisiace s výchovou a výživou, nevznikla potreba vykonať rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu výživného pre mal. M.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o výživnom ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o dlhu na výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak v odôvodnení napadnutého výroku o dlhu na výživnom neuviedol, ktoré plnenia otca v prospech maloletého započítal za rozhodné obdobie od 1.12.2012 do 30.11.2013 a nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach 16 € napriek tomu, že ide o výnimku zo zásady, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená, povinný splniť ju do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, alebo povoliť plnenie v splátkach a takýto výrok musí aj náležite odôvodniť. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s určením dlžného výživného bude povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť všetky plnenia otca v prospech maloletého za obdobie od 1.12.2012 do rozhodnutia súdu prvého stupňa a v prípade, ak súd rozhodne, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.