Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-317-2014.pdf
PDF · 79.06 KB
Case nature
Subarea
7Co/317/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: H.. F. P., bytom X., E. 28, zastúpená Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti odporcovi: Agromont Nitra, spol. s r.o., so sídlom Nitra, Južná 7, IČO: 36 546 534, zastúpený JUDr. Alexandrom Endrödym, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 42, o obmedzení ťažkej nákladnej dopravy, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18C/416/2012-95 zo dňa 4. februára 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil a zároveň podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1, § 2, § 7 ods. 1, 2, § 103, § 104 OSP, konštatujúc, že navrhovateľka sa domáha súdnej ochrany práva všeobecného užívania účelovej komunikácie označenej ako E. ulica v Nitre, s požiadavkou uložiť odporcovi povinnosti zdržať sa využívať a zabrániť využívať miestnu komunikáciu na prejazd a parkovanie cestných motorových vozidiel kategórie N2 a N3 , ako aj na nakladanie a vykladanie tovaru z týchto vozidiel, ktorým využívaním je vážne ohrozený výkon vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností. Podľa názoru premávka na pozemných komunikáciách je upravená v osobitných právnych predpisoch, v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené s tým, že užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie, nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Poukázal na to, že práva úprava užívania ochrany pozemných komunikácií, práva a povinností vlastníkov, správcov komunikácií a ich užívateľov je upravená v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pričom podľa § 23 predmetného zákona, ak nie je vyslovene ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaním. Z uvedeného vyplýva, že právne vzťahy týkajúce sa spôsobov užívania, vrátane obmedzenia premávky na miestnych komunikáciách, sa spravujú týmto zákonom. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená procesná podmienka konania, a to právomoc súdu, pretože všeobecné užívanie pozemných komunikácií nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, pričom toto užívanie sa neopiera o občianskoprávne predpisy, ale o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Súd prvého stupňa vzhľadom na tento nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstrániť, postupom podľa § 104 ods. 1 OSP konanie zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, dôvodiac, že jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať, pred súdom. Okrem toho navrhovateľka namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedla, že súd prvého stupňa zastavil konanie, hoci bola a je daná jeho právomoc, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Bola toho názoru, že vec, ktorá je predmetom tohto konania je občianskoprávnou vecou , pričom právnym titulom žaloby je ust. § 417 ods. 2 OZ. Poukázala na to, že osobitosťou tohto prípadu je skutočnosť, že vážne ohrozenie majetku navrhovateľky vzniká práve v dôsledku konania, ktoré je upravené určitým spôsobom aj cestným zákonom. Podľa názoru navrhovateľky uvedená skutočnosť nevylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ak sú naň splnené podmienky, čo v danom prípade nepochybne sú. Dodala, že vznik škody, hrozbu vzniku škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a využívania miestnej komunikácie na ťažkú nákladnú dopravu pritom boli doložené aj znaleckým posudkom statika. V danom prípade došlo a dochádza nielen k poškodzovaniu rodinného domu navrhovateľky, ale aj k významnému poškodzovaniu vozovky, po ktorej ťažká nákladná doprava prechádza, k čomu v prílohe doložila fotodokumentáciu. V tomto smere podala žalobu proti konkrétnemu subjektu , ktorého prevádzkovou činnosťou vzniká hrozba vzniku škody na majetku navrhovateľky, resp. ktorého prevádzkovou činnosťou už škoda na majetku navrhovateľky vznikla. Aj preto, že podala žalobu proti konkrétnemu subjektu, nie je potrebné, aby súd riešil všeobecné užívanie predmetnej miestnej komunikácie vo vzťahu k neurčenému okruhu subjektov. Na riešenie tohto vzájomného právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorého základom je inštitút občianskeho práva, má právomoc práve a jedine všeobecný súd. Daná situácia by sa podľa navrhovateľky dala vyriešiť aj vhodnou úpravou možností všeobecného užívania predmetnej miestnej komunikácie prostredníctvom osadenia dopravných značiek. Na uvedené však nemá nikto, ani navrhovateľka právny nárok a na osadenie dopravných značiek sa navyše nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Okrem toho uviedla, že sa môže domáhať aj náhrady škody, ale inštitút náhrady škody rieši len reparáciu už vzniknutej ujmy, nerieši však odvrátenie hroziacej ujmy. Navyše poukázala na to, že sa obrátila s riešením danej veci na Mesto Nitra, ktoré neurobilo nič, ďalej na Okresnú prokuratúru Nitra, ktorá podnet navrhovateľky odložila s poukazom na to, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že je v dôsledku využívania miestnej komunikácie na ťažkú nákladnú dopravu poškodzovaná na svojich vlastníckych právach, je potrebné sa obrátiť na vecne a miestne príslušný súd titulom náhrady škody. Záverom dodala, že súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do jeho právomoci, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutiu inému orgánu verejnej moci. Zároveň uviedla, že ak súd veci nemôže rozhodovať a konať pre nedostatok právomoci, musí tu byť iní orgán verejnej moci, na ktorom možno daný a opodstatnený nárok s existujúcim právnym titulom uplatňovať s tým, že ak takýto iný orgán nie je, čo je aj tento prípad, vo veci musí konať a rozhodovať súd. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolanou navrhovateľky uviedol, že odvolanie navrhovateľky je neopodstatnené jednak vzhľadom k požadovanému petitu - uloženiu povinnosti, ako aj odôvodneniu samotného návrhu. Odporca bol toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s Občianskym súdnom poriadkom preskúmal ex offo, či je splnená podmienka pre konanie, ktorou je existencia súdnej právomoci. Následne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom nemohol súd prvého stupňa postupovať inak, než konanie zastaviť, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Podľa názoru odporcu v situácii, kedy je predmetom odvolania len spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu o nedostatku jeho právomoci, nepovažoval odporca za potrebné vyjadrovať sa k meritu návrhu. Takisto podľa názoru odporcu nie je povinnosťou súdu poučovať navrhovateľku o tom, ktorý orgán by bol príslušný rozhodovať o oprávnenosti, resp. neoprávnenosti jej požiadaviek na úpravu všeobecného užívania pozemnej komunikácie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a po prejednaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom , doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.12.2012, domáhala, aby súd rozhodol o obmedzení ťažkej nákladnej dopravy z E. ulice v Nitre. Keďže podanie nespĺňalo náležitosti riadneho návrhu, súd prvého stupňa uznesením č. k. 18C/416/2012-21 zo dňa 10.1.2013 vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania. Navrhovateľa dňa 15.2.2013 doplnila podanie a žiadala, aby súd rozhodol o návrhu na zámenu účastníka konania na strane odporcu a zároveň žiadala, aby súd vo veci nariadil predbežné opatrenie s tým, že by odporca bol povinný pri užívaní prevádzky a odbere tovaru z prevádzky nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. X. zdržať sa využívania miestnej komunikácie na ulici E. v X., a to prejazd a parkovanie cestných motorových vozidiel kategórie N3, ako aj nakladanie a vykladanie tovaru z týchto vozidiel. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 18C/416/2012-54 zo dňa 15.05.2013 pripustil zámenu účastníka konania na strane odporcu tak, že namiesto odporcu Mesto Nitra, Mestský úrad Nitra, vstúpila do konania spoločnosť Agromont Nitra spol. s.r.o., so sídlom Nitra, Južná 7. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013. Uznesením č.k. 18C/416/2012-65 zo dňa 31.07.2013 súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, na základe čoho rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 25Co/331/2013-83 zo dňa 30.10.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil z dôvodu, že nie je daná právomoc všeobecného súdu na prejednanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Podľa § 7 ods. 1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov, t.j. zákonom vymedzený rozsah otázok, ktorý je súd oprávnený riešiť, v ustanovení § 7. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok. Súd musí jej splnenie skúmať vždy ex offo, v každom štádiu konania a na každom stupni rozhodovania (§ 103 OSP). Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania (§ 104 ods. 1 OSP). Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie danej veci, uznesením zastaví konanie a vec po právoplatnosti uznesenia postúpi príslušnému orgánu. Ustanovenie § 104 ods. 1 OSP vylučuje, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci a zároveň nerozhodol o postúpení veci inému orgánu z dôvodu, že nie je daná právomoc ani žiadneho iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie. V uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je preto súd povinný vždy rozhodnúť, ktorému orgánu vec postupuje. Ak dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, nemôže pre tento nedostatok konanie zastaviť, ale vec musí prejednať sám, lebo inak by došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom právnom vzťahu závisí od obsahu (materiálnoprávneho aspektu) daného právneho vzťahu a nie od okolností, či právny predpis upravujúci tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia (formálny aspekt). Z uvedeného kritéria sa potom vyvodzuje záver o tom, či je daná právomoc súdu, pričom pri úvahe o povahe konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné vychádzať z obsahu tohto vzťahu a zo vzájomného postavenia účastníkov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať a rozhodovať z dôvodu, že predmetom konania je všeobecné užívanie pozemných komunikácií, ktoré nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, pričom toto užívanie sa neopiera o občianskoprávne predpisy, ale o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. V tomto smere súd prvého stupňa pochybil, keď rozhodol o zastavení konania o pre nedostatok právomoci bez toho, aby rozhodol, ktorému orgánu vec postupuje. Odvolací súd dodáva, že v rozhodnutí o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný vždy rozhodnúť, ktorému orgánu vec postupuje. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi, do právomoci ktorého orgánu patrí rozhodovanie v danej veci a v uznesení o zastavení konania rozhodne o tom, že sa príslušnému orgánu vec postupuje. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.