Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/70/2012

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému ANAD, s.r.o., Smilno 165, 086 33 Zborov, IČO: 36 454 958, o vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 110,98 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi, Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorsky úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 46,38 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Na návrh oprávneného a exekučných titulov - rozhodnutia č.k. 700-2810723911-GC04/11 zo dňa 15.11.2011 vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov, sa dňa 12.1.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie č. 5701 047441* zo dňa 3.2.2012.

Podaním zo dňa 16.4.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko v priebehu exekúcie nebol zistený žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností (elektronická súčinnosť s katastrom nehnuteľnosti) ani motorových vozidiel (súčinnosť s OR PZ, ODI). V konaní exekútor nevykonal v súlade so zásadou hospodárnosti exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko v iných exekučných konaniach s povinným (EX 411/2011, EX 778/2011, EX 3266/2011) tento spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný, keďže povinný nemal žiadne prostriedky na účtoch.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na výsledky šetrení súdneho exekútora a na skutočnosti zistené exekútorom, má súd za to, že povinný nie je vlastníkom ani takého majetku, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Z dôvodu nemajetnosti povinného má súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne a prispelo by len k zvyšovaniu nákladov.

Súd poukazuje zároveň na to, že pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia (§ 154 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 168 ods. 2 OSP) a nie v budúcnosti. Ak povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok, je táto skutočnosť právne významná len v tom, že oprávnený môže podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodov nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci (§ 159 ods. 2 OSP). Exekučný poriadok nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia čakať na zlepšenie majetkových pomerov povinného.

Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. paušálnu sumu vo výške 33,19 €.

Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 6,55 €. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie 7-mich zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (žiadosť o udelenie poverenia - 0,09 €; upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený - 1,40 €, povinný - 0,85 €; žiadosť o poskytnutie súčinnosti - OR PZ - 0,01 €; návrh na zastavenie - 1,40 €; vrátenie poverenia - 1,40 €; žiadosť o vyznačenie doložky právopl. a vykonateľnosti - 1,40 €). Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a žiadosti o poskytnutie súčinnosti priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,09 € pri žiadosti o udelenie poverenia (1/15 požadovanej náhrady), 0,85 € pri upovedomení o začatí exekúcie povinnému (1/2 požadovanej náhrady) a 0,01 € pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti - OR PZ, ODI (1/79 požadovanej náhrady), keďže z exekučného spisu vyplýva, že doručované boli jednou zásielkou 15 žiadostí o udelenie poverenia, 2 upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, 79 žiadostí o poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny, čo predstavuje 6,64 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov vo výške 46,38 €.

Súd do náhrady trov exekúcie nezahrnul DPH (20%) z hotových výdavkov na poštovné vo výške 1,31 €, nakoľko podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú od dane oslobodené univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za úkon - odblokovanie vozidiel, nakoľko povinný nie je majiteľom ani držiteľom motorových vozidiel.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis. obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25

autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. , v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone

administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. -28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. -16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo veci sp. značky súdu ), kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške 10,-€, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne

vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súd, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.