Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-173-2014.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/173/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa W.. P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., S. XX, zast. JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 4, proti odporkyni G. W., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Revúca, Dukelských hrdinov 22, zast. splnomocneným zástupcom U.. F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., N. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa W.. P. W., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne G. W., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane 139, pod por. č. 43 r o z v á d z a .
Súd maloletého P. W., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. W., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 04. 06. 2014 doplneným dňa 24. 06. 2014 a 11. 08. 2014 sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou, pretože tak ako odporkyňa k nemu, tak aj on k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Na ďalšom zotrvaní v manželstve, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené, nemá záujem. Zároveň na čas po rozvode žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému P. W., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletý sa zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v 2-týždňových intervaloch s tým, že výživné na maloletého sa neurčí.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 07. 2014 s rozvodom manželstva súhlasila. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že prvé problémy v ich manželstve začali vznikať po
narodení maloletého. Odporca sa nevedel stotožniť s úlohou otca a celá zodpovednosť za maloletého spadala na ňu. Od narodenia ich syna sa odporca presťahoval do detskej izby s argumentom, že sa nevie pri nich poriadne vyspať. Už odvtedy nefungovali ako usporiadané rodina. Napriek tomu hlavnou a tou závažnou príčinou rozvratu ich manželstva a jej následným odchodom od navrhovateľa bola jeho opakovaná nevera. K odporcovi stratila akýkoľvek citový vzťah. Po 6 mesiacoch odporcovi skúsila dať ešte jednu šancu kvôli maloletému, ale odporca po krátkej dobe urobil bezdôvodne žiarlivostnú scénu, čím sa len presvedčila, že k navrhovateľovi už neprechováva akékoľvek city a že dôvera ich vzťahu nie je už žiadna. S navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P. W., nar. XX. XX. XXXX nesúhlasila, navrhla súdu maloletého na čas po rozvode zveriť do jej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, určenia výživného na maloletého vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca k jej rukám a zároveň úpravy styku otca s maloletým na každý párny týždeň od štvrtku 16.00 h do nedele 18.00 h, počas letných prázdnin podľa dohody rodičov.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú do značnej miery poznačené vzájomnou nedôverou, nerešpektovaním sa ako partnerov, citovým odcudzením, v dôsledku čoho sa stalo plne nefunkčným a len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd poznamená, že neuniklo jeho pozornosti, že manželstvo účastníkov konania od jeho uzavretia nebolo usporiadané, harmonické. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zák. o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za hlavnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje neschopnosť viesť spoločnú domácnosť, nesúlad v rozdelení úloh v domácnosti, v rodine, vyplývajúci z rozdielnosti ich pováh a názorov. Navrhovateľ svoju nespokojnosť v manželstve riešil dopustením sa virtuálnej nevery, čo malo za následok narušenie vzájomnej dôvery a úcty.
V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia s tým, že styk otca sa s maloletý neupraví.
Kolízny opatrovník doporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode s odôvodnením, že neodporuje zákonu, záujmom maloletého. Zároveň uviedol, že v správe zo sociálneho zisťovania doporučoval pojednávanie odročiť a nariadiť rodičom absolvovanie poradensko-psychologického procesu. Od vypracovania správy však medzi rodičmi došlo k posunu, začali spolu komunikovať, aj keď v ich komunikácii sú ešte rezervy.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletého zvláda, výchovné problémy s maloletým nemá. Pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Potvrdil, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý má k nim obom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Podľa vyjadrenia matky otec je s maloletým v kontakte 1× do mesiaca na dlhšie obdobie a to týždeň. Z domácnosti otca sa maloletý vracia v poriadku. V tejto súvislosti otec uviedol, že jeho stretávanie sa s maloletým bolo v poslednej dobe poslabšie, hlavne v auguste, kedy s maloletým vôbec nebol a to z dôvodu zlej komunikácie s matkou. Potvrdil však, že s maloletým sa stretáva ale nepravidelne napr. celý týždeň zabezpečoval starostlivosť o maloletého. Počas tohto obdobia je s maloletým v domácnosti svojich rodičov v Ž. z dôvodu, že keď je v práci, má možnosť zabezpečiť starostlivosť o maloletého prostredníctvom súrodencov alebo rodičov. Matka na rozdiel od otca uviedla, že vo veciach týkajúcich sa maloletého vedia s otcom komunikovať. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zveril maloletého na čas po rozvode v zmysle dohody rodičov, t.j. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky prihliadol na jej doterajšiu riadnu starostlivosť o maloletého, jeho vek a tým aj prirodzenú naviazanosť na matku.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý dňa XX. XX. XXXX dovŕši 3 roky. V septembri 2014 nastúpil do materskej školy, do ktorej matka uhrádzala stravné vo výške 26,66 Eur, poplatok materskej škole vo výške 40 Eur a polročný poplatok do ZRPŠ vo výške 12 Eur. Maloletý má záujmy primerané veku, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, býva však často chorý. Otec maloletého je riadne zamestnaný, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 760,14 Eur, inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Matka odo dňa 01. 09. 2014 je zamestnaná a podľa pracovnej zmluvy má dohodnutú mzdu vo výške 580 Eur brutto. Rovnako ako otec inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Súd na základe preukázaného príjmu otca, odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 80 Eur nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto rodičovskú dohodu neschválil, ale zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne. Súd má zato, že takto určená výška výživného zodpovedá právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2, posledná veta Zák. o rodine) a ani nijako nebudú ohrozené vlastné potreby otca. Pri určovaní výšky výživného súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému, ale nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala tak osobnú dennú starostlivosť o maloletého,
ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu ako otec. Je preto povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu. Záverom súd dáva do pozornosti najmä otca, že výživné je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky pravidelné mesačné potreby maloletého spojené s jeho ošatením, obutím, zabezpečením bývania, úhradou poplatkov do predškolského zariadenia, osobnostným rozvojom, zdravotným stavom, ako aj mimoriadne nepredvídateľné, jednorazové výdavky.
Rodičia maloletého žiadali, aby súd styk otca s maloletým neupravoval, ponechal ho na ich dohodu. V tejto súvislosti matka poukázala na nemožnosť striktnej úpravy styku otca s maloletým z dôvodu jeho plnenia pracovných povinností. K svojej pracovnej dobe otec uviedol, že 1 deň má dennú službu, následne nočnú a potom 3 dni voľno. Súd preto pri rozhodovaní o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine a styk otca s maloletým neupravil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.