Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. S. L. nar. XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Ú. Z., S. K. W. X. v X. dieťaťa rodičov A.. S. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. na B. XX zast. advokátom JUDr. Ladislavom Törökom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Šafárikovej 8 a W. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. XXX zast. advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Čučmianskej dlhej 26 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 10.12.2013 č.k. -76 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. S. nar. XX.XX.XXXX od 1.8.2013 do 30.11.2013 a vo výroku o dlžnom výživnom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre mal. S. od 1.12.2013 do budúcna a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 10.12.2013 č.k. -76 zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo 17.1.2012 č.k. -47 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre mal. S. L. nar. XX.XX.XXXX od otca W. L. nar. XX.X.XXXX na 150,- € mesačne od 1.8.2013, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky A.. S. L. nar. XX.X.XXXX. Zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2013 v úhrnnej sume 200,- € v mesačných splátkach po 30,- € splatných s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do rúk matky pod následkami straty výhody splátok. Návrh matky na zaplatenie sumy 100,- € zo strany otca zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ). Vyjadril názor, že v priebehu konania na súde prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že jeho možnosti a schopnosti neodôvodňujú zvýšenie výživného v navrhovanom rozsahu. Podľa jeho názoru potreby maloletej sa od času vydania rozsudku 17.1.2012 nemohli podstatne zvýšiť, naopak, znížili sa z dôvodu jej presťahovania sa s matkou do miesta návštevy školy. Potrebu maloletej navštevovať cvičenie Y. v J. taxíkom považuje za prehnanú, nakoľko aj v Z. využíva dvakrát týždenne túto cvičebnú možnosť. Poukázal na to, že v spoločnosti S.-I. S. S..X..F.. bol zamestnaný len jeden rok a nemal možnosť vytvárať si nejaké rezervy, pretože svoje mesačné zárobky použil na vyplatenie matky dieťaťa v rámci vyporiadania BSM 8.000,- €, na rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu z dôvodu očakávania narodenia jeho druhej dcéry P., na opätovné zariadenia rodinného domu, pretože matka dieťaťa si vzala vnútorné

zariadenie domu, na vrátenie finančných prostriedkov jeho matke minimálne vo výške 1.500,- € a svojej družke minimálne 600,- €, ktoré si zapožičal na náklady súvisiace s jeho prvým vycestovaním. Podľa neho súd nesprávne interpretoval skutočnosť, že jeho súčasný príjem bude aspoň v takej výške, ako jeho podpora v nezamestnanosti. K takémuto záveru súd nevykonal žiadne dôkazy a napriek tomu, že ešte neobdŕžal svoj prvý zárobok od súčasného zamestnávateľa, je preukázané, že jeho základná hrubá mzda činí len 2,0704 € za jednu odpracovanú hodinu, čo ani s možnými príplatkami nemôže očakávať príjem vo výške 780,- €, preto z tohto hľadiska považuje prvostupňové rozhodnutie sa nepreskúmateľné. Na strane maloletej sa podľa neho potreby nezvýšili tak, aby odôvodňovali zvýšenie výživného, naopak, na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože jeho zárobkové možnosti sú nižšie a pribudla mu vyživovacia povinnosť, kým na strane matky maloletej došlo k zlepšeniu pomerov, čo dal do pozornosti súdu v súvislosti s porovnaním životných úrovní oboch rodičov. Na základe toho žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh matky dieťaťa v celom rozsahu zamietol.

Matka vo vyjadrení konštatovala, že odvolanie otca považuje v plnom rozsahu za účelové, zavádzajúce a nedôvodné za účelom vyhnúť sa požadovanému plneniu. Prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery u mal. S., ako aj u otca dieťaťa. Tvrdenie, že otec nemá možnosť vytvárať finančné rezervy, považuje za zavádzajúce, pretože zo správy bývalého zamestnávateľa S.-I. S. S..X..F.. Z., kde bol zamestnaný do 31.8.2013, jednoznačne vyplýva, že mal čistý mesačný zárobok 3.202,85 €, čiže mal si z čoho vytvoriť finančné rezervy aj napriek tomu, že jej vyplatil 8.000,- € v rámci vyporiadania BSM 3.5.2013. Rozsiahla rekonštrukcia rodinného domu z dôvodu očakávania narodenia jeho druhej dcéry P. určite nebola nutná, pretože v ňom predtým býval s dcérou S. a jej matkou, takže dom bol obývateľný. Z domu si zobrala zariadenie pre dcéru S., vrátane všetkých jej potrieb a zo zvyšku zariadenia domu si zobrala len polovicu, čiže otec nemusel opätovne zariadiť celý dom. Náklady, ktoré mal otec spojené s vycestovaním 2.100,- € počas dokazovania nikdy nespomenul ani nepreukázal. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto odvolanie otca považuje za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava.

Kolízny opatrovník dieťaťa navrhol krajskému súdu potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu o zvýšení výživného pre mal. S.Q. L. v plnom rozsahu.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom pre mal. S. do 30.11.2013 a vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2013 presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. S. do 30.11.2013. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase prechádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 150,- € mesačne pre mal. S. za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2013 je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. S. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca ako aj tú skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. P. L. nar. XX.X.XXXX. Odvolací súd konštatuje, že výživné 150,- € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 5,- € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. S. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej

na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, a ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd k námietkam otca vo vzťahu k deklarovaným potrebám maloletej uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patrí šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná, závisí predovšetkým do veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o výživnom pre mal. S. do 30.11.2013, pretože súd prvého stupňa za toto obdobie postupoval správne, keď v súlade s ust. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného do 30.11.2013. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečinní rozsudok nepreskúmateľným. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá, napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného pre mal. S. za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2013 a vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa potvrdil ako vecne správny a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku ( ).

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti C. S., E. X, I. od 1.12.2013 a na základe pracovnej zmluvy uzavretej 1.12.2013 mu patrí za vykonanú prácu mzda, ktorá pozostáva zo mzdy a nenárokovateľnej mimoriadnej odmeny, o ktorej priznaní (nepriznaní) a výške rozhoduje zamestnávateľ a v čase vzniku dočasného pridelenia je jeho základná hrubá mzda 2,0704 € za jednu odpracovanú hodinu. Súd prvého stupňa rozhodoval o výživnom 10.12.2013, t.j. reálne nemohol mať k dispozícii odpis mzdových listov otca od zamestnávateľa v dôsledku čoho je rozhodnutie o výživnom od 1.12.2013 založené na hypotetickom podklade, pretože sa nedá zistiť, z akého príjmu pri rozhodovaní o výživnom za obdobie od 1.12.2013 vychádzal. Tieto okolnosti tvoria podstatnú zmenu pomerov na strane otca maloletej a sú relevantné pre určenie výšky výživného. Na základe tejto zmeny od 1.12.2013 otec objektívne môže, ale aj nemusí disponovať vyššími, ale aj nižšími

finančnými prostriedkami v porovnaní s priemerným mesačným zárobkom v čase predchádzajúcej úpravy výživného, resp. v čase určenia výživného za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2013. Preto odvolací súd v časti zvýšenia výživného od 1.12.2013 do budúcna rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Bude nevyhnutné, aby súd prvého stupňa po vrátení veci vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od 1.12.2013 do budúcna na základe podstatnej zmeny pomerov u otca a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opäť rozhodol o výživnom pre maloletú za obdobie od 1.12.2013 do budúcna. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa zrušil rozsudok vo výroku o výživnom pre mal. S. od 1.12.2013 do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom za obdobie od 1.12.2013 do budúcna na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s určením výživného bude povinnosťou súdu opätovne rozhodnúť aj o dlžnom výživnom za obdobie od 1.12.2013 ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.