Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-288-2012.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/288/2012
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Bardejov, Ťačevská 43, 085 01 Bardejov proti povinnému M. W. - A., I. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, pre vymoženie 434,54 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom pod č. EX 1069/2012 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie adresovaného súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi sa dňa 23.3.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil výkaz nedoplatkov č.1241058413 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Bardejov dňa 14.2.2012 a výkaz nedoplatkov č.1141237913 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Bardejov dňa 9.11.2011. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 434,54 EUR a trov exekúcie.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 051093* zo dňa 11.4.2012 sp. zn. 6Er/288/2012 poveril súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Podaním zo dňa 19.8.2013 súdny exekútor poukazujúc na ust.§ 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uvedené odôvodnil tým, že po zisťovaní majetkových pomerov povinného zistil nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného, keďže ten nemá ani majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie a nie je tak možné realizovať žiaden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v Exekučnom poriadku. V podnete tiež súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 EUR k náhrade ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods.1 písm.h) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Zisťovanie majetku povinného pri vedení exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora, ktorý má na to nie len špecializáciu ale aj rozsiahle možnosti. V danom prípade súdny exekútor, ktorého si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že ten v priebehu doterajšieho vedenia exekúcie
vykonal opakované šetrenie po majetku povinného avšak lustrácia majetku povinného neviedla k zisteniu majetku či príjmov povinného umožňujúceho exekúciu čo len sčasti úspešne vykonať. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je evidovaný ako poberateľ mzdy či dávok. Povinný bol síce vlastníkom staršieho motorového vozidla, na tomto však už bolo 5 iných, skorších exekútorských blokácií a tak uspokojenie vymáhaného nároku z jeho predaja nemohlo byť realizované. Na tunajšom súde je v súčasnosti okrem tejto exekúcie vedených ďalších 9 exekučných konaní proti povinnému. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie exekúcie nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného ani do budúcna, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru súdu, ďalšie, zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie a teda nebolo by ani v záujme oprávneného, keďže by len navýšilo trovy, ktoré by musel v konečnom dôsledku pri neúspešnej exekúcii znášať oprávnený. Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd mal za to, že nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o zastavení exekúcie rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu a tak súd postupujúc podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 39,83 EUR z ktorej suma 33,19 EUR predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky a suma 6,64 EUR predstavuje DPH.
Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR. Keďže exekučné konanie začalo dňa 23.3.2012, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom od 1.5.2008 patrí exekútorovi odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 EUR, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Po pripočítaní dane z pridanej hodnoty z odmeny 6,64 EUR ktorej je súdny exekútor platiteľom, výška trov exekúcie, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi predstavuje sumu 39,83 EUR.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. ( § 374 ods.4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.