Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/144/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: A. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. č. XXX, právne zastúpená: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., Tvrdošín, Trojičné nám. 122, IČO: 36 851 574, proti žalovaným: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. č. XXX, 2/ O. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. č. XXX, v konaní o ochrane vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zdržať sa zásahov do jej vlastníckeho práva tak, že sú povinní spoločne a nerozdielne urobiť vhodné opatrenia proti ohrozovaniu jej stavby rodinného domu súp. č. XXX postavenom na pozemku C-KN parc. č. XXX, v obci a k.ú. O., zapísanom na LV č. XXX v prospech žalobkyne v celku a za týmto účelom namontovať tri rady tyčových zachytávačov snehu podľa návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom tak, aby nedochádzalo k zosunu snehu zo strechy rodinného domu žalovaných súp. č. XXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, v obci a k.ú. O. zapísaného na LV č. XXX, v súlade s príslušnými technickými normami, aby rozsudok plnil svoj účel, a to všetko do XX dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne odstrániť z obvodovej steny ich rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, v obci a k.ú. O., zapísaného na LV č. XXX, striešku, ktorá je namontovaná na obvodovej stene susediacej s obvodovou stenou rodinného domu žalobkyne súp. č. XXX, a to všetko do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobu odôvodnila tým, že strecha rodinného domu žalovaných 1/ a 2/ súp. č. XXX v O. je približne o 50 cm vyššie ako je strecha jej susediaceho rodinného domu súp. č. XXX. Strechy sú od seba vzdialené len niekoľko centimetrov. Pretože žalovaní nemajú namontované príslušné technické zabezpečenia, dochádza k zosuvu snehu zo strechy žalovaných na jej strechu. Súčasne žalovaní na obvodovú stenu svojho rodinného domu susediacu s jej rodinným domom namontovali po celej dĺžke striešku, ktorá v prípade zosuvu menšieho množstva snehu zosúvajúci sneh odráža na obvodovú stenu jej rodinného domu a tým dochádza k jeho poškodzovaniu vlhnutím obvodového muriva. V prípade zosuvu väčšieho množstva snehu sa kvôli strieške sneh ďalej nezosúva a hromadí sa na spodnej časti jej strechy. I. jej vzniká škoda na majetku, pretože roztápajúci sa sneh presakuje cez spoje plechovej krytiny pod krytinu strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu, ktorý následne poškodzuje a oslabuje jeho stabilitu. Zosúvajúci sa sneh zo strechy žalovaných preto vážne ohrozuje nielen jej majetok, ale tiež životy a zdravie osôb, ktoré sa v prípade zrútenia krovu môžu nachádzať v podkroví.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedli, že žalobkyňa nemala na streche lapače snehu až do roku 2013, kedy ich zrealizovala až po podaní exekučného návrhu na základe rozsudku z konania sp. zn. . Lapače snehu, ktoré si v roku 2013 dala žalobkyňa namontovať sú nedostatočné, pretože sa nachádzajú v polovici strechy, sú medzi nimi veľké odstupy a teda sneh sa pomedzi ne zosúva. Neskôr žalobkyňa namontovala na strechu aj nesúvislú tyč, ktorú následne posunula nižšie. Nemajú vedomosť, že by sneh z ich strechy padal až do stredu strechy žalobkyne a strhával lapače, lebo sneh by musel doslova preskakovať. Pri oprave strechy ju žalobkyňa predĺžila tak, že sa dostala pod úroveň ich strechy a v dôsledku toho padal sneh zo strechy domu žalobkyne na stenu ich domu do uličky medzi domami, tam sa lepil a spôsoboval permanentnú vlhkosť vnútorných miestností. Preto museli v dome zatepliť dve miestnosti a vysušovať ich. Striešku vybudovali kvôli ochrane pred snehom padajúcim zo strechy žalobkyne. Strieška neprekáža, lebo je umiestnená na úrovni ich podstrešnice a preto nie je dôvod na jej odstránenie. Nesúhlasili s tým, že ich vinou je krov domu žalobkyne vlhký a dochádza k otváraniu spojov plechovej krytiny. V podkroví si žalobkyňa vybudovala obytné miestnosti, vrátane kuchyne a tieto sú pod plechovou strechou bez izolácie. V dôsledku toho dochádza k vlhnutiu plechu, čo následne spôsobuje hnilobu krovu. Strešné spoje sú už zrejme staré, opotrebované a vyžadujú si opravu.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, vypočutím žalovaných 1/ a 2/, ohliadkou miesta samého, ako aj pripojeným spisom sp. zn. zistil nasledovné:

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné a vyplýva to aj z príslušných výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXX k.ú. O., že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na C-KN parc. č. XXX a žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX na C- KN parc. č. XXX/X. Rodinné domy účastníkov sú postavené vedľa seba v tesnej blízkosti tak, že medzi ich susediacimi obvodovými múrmi je vzdialenosť cca. 1 m. Oba domy majú sedlovú strechu pokrytú plechom so sklonom približne 45o. Pozdĺžne horizontálne osi oboch striech sú rovnobežné. Spodná (odkvapová) hrana strechy rodinného domu žalovaných je vyššie než spodná hrana strechy na rodinnom dome žalobkyne (podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca H.. E. je výškový rozdiel cca 50 cm), pričom medzi strešnými hranami je pri kolmom priemete do terénu vzdialenosť cca. 20 cm. Z ohliadky, ktorú súd vykonal v zimnom období vyplynulo, že žalovaní majú na svojej streche takmer na jej spodnom okraji umiestnený nástrešný žľab, ktorý okrem odvádzania dažďovej vody má slúžiť aj ako zachytávač snehu. Žalobkyňa má na streche jeden rad tyčových zachytávačov snehu umiestnený tiež skoro pri spodnom okraji strechy. V čase ohliadky sa na okraji striech oboch rodinných domov nachádzalo iba menšie množstvo snehu, preto napriek ročnému obdobiu nebolo možné ohliadkou jednoznačne zistiť, či sa sneh zo strechy žalovaných zosúva na strechu žalobkyne alebo ho zadrží nástrešný žľab. Vzhľadom na situovanie oboch striech možno potom iba teoreticky pripustiť, že ak nástrešný žľab nedostatočne bráni zosuvu snehu zo strechy žalovaných, sneh môže zasiahnuť spodný okraj strechy žalobkyne, je ale technicky vylúčené, aby sneh zo strechy žalovaných zasiahol strechu žalobkyne do vzdialenosti väčšej než jeden meter od jej spodného okraja. Súčasne na obvodovom múre majú pod strechou žalovaní umiestnenú plechovú striešku so sklonom na obvodový múr žalobkyne, ktorú si tam vybudovali podľa svojho tvrdenia z dôvodu, že sa im sneh zo strechy žalobkyne zosúval na múr a spôsoboval jeho poškodzovanie.

Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok zo dňa č. XX/XXXX znalca H.. H. E. z odboru stavebníctvo a pozemné stavby. Znalec vyhotovoval znalecký posudok ešte v čase, kedy žalobkyňa mala na streche jeden rad snehových zachytávačov približne v strede strechy, no v súčasnosti, ako už bolo uvedené, má žalobkyňa tyčové zachytávače snehu v jednom rade skoro pri spodnom okraji strechy. Znalec ohliadku vykonal dňa 22.02.2013 kedy podľa priloženej fotodokumentácie sa na oboch strechách nenachádzal takmer žiadny sneh. V posudku konštatoval, že opatrenia na zachytávanie snehu na obidvoch strechách rodinných domov tak žalobkyne, ako aj žalovaných sú nedostatočné. Vyjadril sa, že na obidvoch strechách by mali byť inštalované zachytávače snehu a to optimálne tri rady tyčových zachytávačov. Vzhľadom na vzájomné výškové a pôdorysné usporiadanie striech rodinných domov pri množstve snehu na obidvoch strechách dochádza k „zahlteniu“ voľného priestoru medzi obidvomi strechami a hromadeniu snehu na spodnej streche rodinného domu súp. č. XXX. Nadstrešný žľab osadený na streche žalovaných čiastočne bráni v pohybe snehu, pri väčšom množstve zosunutého snehu ale snehová masa pretečie ponad nadstrešný žľab. Tento nemôže byť považovaný za zachytávač snehu ani za dostatočnú bariéru proti zosúvaniu snehu zo strechy. Znalec konštatoval, že hromadenie snehu na streche žalobkyne zosunutého zo strechy rodinného domu žalovaných a zo spodnej polovice strechy žalobkyne a hromadiaceho sa v mieste okapových hrán striech zapríčinilo poruchy na streche rodinného domu žalobkyne. Ide hlavne o poškodenie falcovaných spojov stojatých drážok plechovej krytiny vplyvom topenia snehu počas dňa pri intenzívnejšom slnečnom svite a obmedzením odtoku vody z dôvodu nahromadeného snehu v mieste odkvapovej hrany strechy žalobkyne. Tým sa voda dostáva do spojov plechovej krytiny a v nočných hodinách vplyvom mrazu dochádza k rozpínaniu mrznúcej vody a otváraniu falcov na stojatých drážkach. Otvorenie spojov plechovej krytiny má za následok zníženie pevnosti spoja, zníženie vodotesnosti spojov plechovej krytiny a vnikanie zrážkových vôd a vody z topiaceho sa snehu pod krytinu strechy. Zatekanie vody pod krytinu strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu má za následok degeneratívne zmeny drevenej konštrukcie - vznik plesní, hniloby a zníženie pevnosti drevenej konštrukcie krovu a ohrozenie jej stability.

Súd vypočul druha žalobkyne X. Q., ktorý uviedol, že pokiaľ by boli strechy v rovnakej úrovni, k žiadnemu problému by nedochádzalo. Technické riešenie, ktoré majú na streche žalovaní nezabraňuje zosuvu snehu, lebo majú podokapové žľaby a nie nadokapové. Na rodinnom dome žalobkyňa urobila lapače, no zľadovatený sneh zo strechy žalovaných im tieto lapače zničil. Opravili lapače, ani to nepomohlo a tiež to zhadzovalo. Pristúpili potom k ďalšiemu riešeniu, že umiestnili priebežné tyče podľa výrobcu a tieto vydržali, nakoľko minulý rok nebolo veľa snehu.

Žalovaný 1/ odmietol, žeby z ich strechy padal sneh na strechu žalobkyne. Práve naopak, sneh zo strechy žalobkyne padá na striešku na obvodovej stene ich rodinného domu, ktorú urobil okolo roku XXXX z dôvodu, že sneh mu padal na stenu a poškodzoval mu potom aj základy. Rodinný dom žalobkyne bol síce postavený skôr ako ich rodinný dom, no bol postavený blízko hranice pozemkov. Okolo roku XXXX susedia vymenili eternitovú strechu za hliníkovú a predĺžili ju na 70 cm do jeho pozemku a tak je to aj doteraz.

Takisto žalovaná 2/ vo svojej výpovedi odmietla, žeby sneh z ich strechy padal žalobkyni na strechu, pretože majú na streche nástrešný žľab, ktorý je vystužený po celej dĺžke roxorom. Striešku vybudovali preto, že sneh zo strechy žalobkyne padal na ich dom, lepil sa, bola na stene námraza a spôsobovalo im to poškodenie vnútorných priestorov.

Podľa platí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa sa však vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Toto ustanovenie týkajúce sa úpravy susedských vzťahov zároveň demonštratívnym spôsobom vymenúva najčastejšie situácie a spôsoby, ktorými môže dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva iného (napr. hlukom, prachom atď.). Nedovolenosť zásahov do vlastníckeho práva iného nastáva ale až vtedy, ak tieto sú neprimerané daným pomerom. Podľa tohto ustanovenia sa možno úspešne domáhať len uloženia povinnosti vlastníkovi zdržať sa vymedzeného rušenia, nie uloženia povinnosti niečo konať, napr. odstrániť, resp. upraviť predmet vlastníctva (viď R 45/1986, R 3/1988). Ochrana poskytovaná podľa ust. je ochranou špeciálnou vo vzťahu k všeobecnej ochrane vlastníckeho práva podľa , ktorý určuje, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje (najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje). Na druhej strane podľa možno uložiť aj povinnosť niečo konať, ak to možno považovať za opatrenie vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody.

Žalobkyňa prvý navrhovaný rozsudočný výrok síce formulovala v jeho začiatku ako návrh podľa , zároveň však žiadala uložiť žalovaným konkrétne aktívne konanie - povinnosť namontovať na ich strechu tri rady tyčových zachytávačov snehu. Súčasne žiadala uložiť žalovaným povinnosť odstrániť z ich obvodovej steny plechovú striešku. Z vyššie uvedených dôvodov by preto mohol byť jej návrh dôvodný iba podľa , ktorý určuje, že ak ide o vážne ohrozenie (škodou), ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Už z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že sa musí jednať o vážne (nie akékoľvek) ohrozenie možnou škodou a súčasne opatrenia, ktoré by jej mali zabrániť musia byť nielen vhodné ale aj primerané.

Zo znaleckého posudku znalca H.. E. vyplynulo, že poškodzovanie strechy (krytiny a krovu) žalobkyne spôsobuje na nej hromadiaci sa sneh. Znalec ale nekonštatoval, že poškodenie strechy bolo spôsobené hromadením sa snehu iba zo strechy žalovaných, ktorí na rozdiel od žalobkyne mali už v minulosti na streche aspoň nadstrešný žľab, na rozdiel od žalobkyne, ktorá až do roku 2013 nemala na streche žiadne opatrenia proti zosuvu snehu zo svojej strechy. Práve preto, že sneh z jej strechy sa zosúval na obvodový múr žalovaných si títo zhotovili striešku, aby tak zabránili poškodzovaniu svojho domu. Na tom základe potom aj Okresný súd P. S. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. NO-XC/XX/XXXX-XXX uložil žalobkyni, aby si na strechu namontovala lapače snehu alebo nástrešný žľab. Dokonca znalec H.. E. sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril, že optimálne by bolo umiestniť na strechy oboch domov tri rady tyčových zachytávačov snehu, teda nielen na strechu žalovaných ale aj na strechu žalobkyne, ktorá však má len jeden rad lapačov. Na jednej strane teda žalobkyňa požadovala od žalovaných, aby si namontovali tri rady lapačov, no na druhej strane sama nemá na svojej streche vykonané opatrenia proti zosuvu snehu v takom rozsahu, ako to za potrebné považoval znalec. Predovšetkým žalobkyňa musí primárne na predmete svojho vlastníctva vykonať opatrenia, ktoré podľa znalca majú zabrániť škode a až v prípade, ak vyčerpá dostupné spôsoby ako poškodzovaniu svojej strechy zabrániť a nebude už iné riešenie, môže sa domáhať uloženia zodpovedajúcich opatrení aj žalovaným. Inými slovami, žalobkyňa sa za súčasného stavu domáhala vykonania neprimeraných opatrení žalovanými. Súčasne znalec v znaleckom posudku nikde neuviedol, že iba to, že žalovaní budú mať na streche tri rady snehových zachytávačov bude opatrením, ktoré predíde tomu, aby viac k poškodzovaniu strechy žalobkyne nedochádzalo, resp. aby táto možnosť bola minimalizovaná. Treba totiž poukázať aj na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že strecha domu žalobkyne je pôvodná - ako uviedol aj žalovaný 1/ - zhotovená bola okolo roku XXXX a zrejme aj vo veku strešnej krytiny a kvalite prác (ako sa vyjadril svedok Q.) je potrebné hľadať príčinu vnikania vody. V tomto smere aj z dokladu o likvidácii poistnej udalosti ohľadne strechy (ktorý je súčasťou znaleckého posudku znalca H.. E.) je zrejmé, že poisťovňa ČSOB, a.s. krátila poistné plnenie pretože žalobkyňa ako poistená nedbala, aby poistná udalosť nenastala. Čo sa týka vyhlášky č. , podľa ktorého musí mať šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín strmších ako 25° zachytávač zosúvajúceho sa snehu, treba poukázať na fakt, že oba domy boli postavené ešte v 60-rokoch minulého storočia, boli riadne dané príslušnými rozhodnutiami vtedajších stavebných úradov do užívania a nemožno preto stavebnotechnický stav oboch striech hodnotiť podľa súčasnej právnej úpravy a technickej normy. Nedôvodnou bola aj požiadavka žalobkyne, aby žalovaní odstránili plechovú striešku. Táto práveže zabraňuje za súčasného stavu škode na strane žalovaných lebo bráni tomu, aby sneh zo strechy žalobkyne poškodzoval stenu ich rodinného domu. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože žalobkyňa podľa nevykonala na svojom dome zodpovedajúce opatrenia a naopak takéto opatrenia požadovala od žalovaných.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaní 1/ a 2/ boli síce úspešní, avšak náhradu trov konania nežiadali a preto súd vyslovil, že sa im náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.