Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7CoE-101-2014.pdf
PDF · 63.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/101/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, na ul. Mamateyovej č. 17 proti povinnému MIaMI, s.r.o., so sídlom vo Veľkom Krtíši, na ul. Boženy Němcovej č. 875/20, o vymoženie sumy 599,15 Eur s prísl., odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 29.4.2014 č.k. 15Er 80/05-11 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Čo do zvyšku v r a c i a vec súdu prvého na postup podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p..
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,66 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra ku dňu 25.11.2009 z dôvodu zrušenia povinného bez likvidácie. Nakoľko po začatí konania povinný zanikol, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd prvého stupňa podľa § 107 ods. 4 O.s.p. exekúciu zastavil.
Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby exekúcia po vyhlásení za neprípustnú bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku s tým, že náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznaná nebude. Ako dôvod uviedol, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu. Tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania nie je dôvodom k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť ale dôvodom na postup podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie nie je opodstatnené.
Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V prejednávanej veci dôvodom zastavenia exekúcie bol zánik povinného bez právneho nástupcu v priebehu exekučného konania.
Exekučný poriadok v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/ umožňuje exekúciu zastaviť po tom, čo bola vyhlásená za neprípustnú, pretože existoval iný dôvod, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať. Zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na jej zastavenie. Ide pritom o akýkoľvek dôvod taxatívne neuvedený v zákone. Týmto zákonom nemusí byť iba Exekučný poriadok, ale aj iný právny predpis. Je to zrejmé z ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Občiansky súdny poriadok ako osobitný zákon v ustanovení § 107 ods. 4 upravuje povinnosť zastaviť konanie, ak po začatí konania zanikne právnická osoba bez právneho nástupcu. Možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia i na exekučné konanie priamo vyplýva z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Keďže súd prvého stupňa pri zastavení exekúcie správne vychádzal z ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. uznesenie vo výroku zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
Čo do zvyšku týkajúceho sa trov exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na postupom podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p..
Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona , ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ustanovenia § 58 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Exekučný poriadok účinný od 01.11.2013 teda už v ustanovení § 58 nepripúšťa možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57.
V prejednávanej veci ale rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Proti akémukoľvek rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné. Ak však odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 O.s.p.) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Uvedené je zrejmé z ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p..
Keďže v dôsledku odvolania podaného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa rozhodnutie o trovách exekúcie zo zákona zrušilo vo veci mal opätovne rozhodnúť sudca bez toho, aby ju predkladal na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.