Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-150-2023.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/150/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., proti žalovanej: Mestská časť Košice - Sídlisko KVP, Trieda KVP 1, Košice, IČO: 00 691 089, zast.: JUDr. Daniela Sokol, advokátka, so sídlom Kuzmányho 57, Košice, o zaplatenie 2.047,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10. februára 2023 č. k. 41C/27/2021-131
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd; aktuálne Mestský súd Košice) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.047,43 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na základe tvrdenia, že dňa 07.06.2021 mal riadne zaparkované motorové vozidlo zn. D. E. F.: B. XXX D. na Drábovej ulici v Košiciach, ktoré počas výkonu kosenia bolo zašpinené od nalepenej trávy, hliny a iných nečistôt, čím došlo k poškodeniu laku a farby na vozidle. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie, keď súd považoval za sporné splnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu a navyše žalovaná považovala za spornú aj aktívnu legitimáciu žalobcu v spore z dôvodu, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k motorovému vozidlu D. E. EČV: B. XXX D.. V okolnostiach prípadu mal súd namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú, a to správou Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, KDI, oddelenie evidencie vozidiel zo dňa 30.9.2021, ktorou mal preukázané, že žalobca je vedený ako držiteľ alebo vlastník osobného motorového vozidla D. E. červená metalíza, EČV: B. XXX D., v prevádzke od 26.1.2018.
4. Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla vo výške 2.047,73 eur, ktorú skutočnosť (výšku škody) v čase podania žaloby preukazoval Posudkom - kalkuláciou spoločnosti Marco Car s..r.o. zo dňa 11.6.2021. Z predbežného právneho názoru súdu počas konania vyplynulo, že súd považoval za sporné splnenie
základných hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu. Podľa názoru súdu (zhodne s názorom žalovanej), žalobcom predložený Posudok - kalkulácia zo dňa 11.6.2021, od ktorého žalobca odvádza svoj nárok a jeho výšku, nie je spôsobilým titulom preukázania existencie škody a už vôbec nie výšky škody. Žalobcovi totiž na základe posudku škoda nevznikla, ani ujma vo výške 2.047,73 eur, ktorého relevantnosť pre účely tohto konania popiera nielen žalovaná, ale aj spoločnosť Marco Car s.r.o. ktorá mala vyhotoviť predbežnú kalkuláciu súvisiacu s poškodením vozidla. V účastníckej výpovedi žalobca na pojednávaní dňa 15.6.2022 uviedol, že auto nedal opraviť, čakal (str. 6 zápisnice), auto doteraz opravené nie je. V oznámení konateľ spoločnosti Marco Car s.r.o. G. H. H. listom zo dňa 2.11.2021 súdu oznámil, že žalobcovi bola zo strany ich spoločnosti poskytnutá orientačná kalkulácia súvisiaca s poškodením D. E. , nie kalkulácia vystavená z kalkulačného programu Audatex, preto nepovažuje nimi vyhotovenú orientačnú kalkuláciu za relevantnú v danom spore. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že posudok odborníka nie je opodstatnený, ak jeho predmetom sú len úvahy žalujúcej strany o možnom vzniku jej škody a nie reálne existujúce fakty (ale skutočne potrebný rozsah prác na odstránenie vzniknutej škody), keďže predpokladom riadne uplatneného nároku na zaplatenie náhrady skutočnej škody je ujma, ktorá v majetkovej sfére žalobcu už nastala. Vzhľadom na žalobcom predložený dôkaz o vzniku a výške škody (Posudok - kalkulácia) zo dňa 11.7.2021, o ktorý svoj nárok opiera, súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie škody ako skutočnej škody a výške škody.
5. Podľa názoru súdu v danom prípade žalobca nepreukázal, že pri kosení dňa 7.6.2021 mu zanedbaním povinností zo strany žalovanej, vznikla škoda. Súd nemal taktiež preukázané, kde sa motorové vozidlo žalobcu v rozhodnom čase 7.6.2021 v čase kosenia, kedy malo dôjsť ku vzniku škody, nachádzalo, ktorá skutočnosť má nepochybne vplyv na posúdenie možnosti poškodenia vozidla v súvislosti s kosením trávy. Žalobca o tom súdu nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, len z jeho účastníckej výpovede vyplynulo, že auto mal zaparkované oproti škole, niekde v časti, ako je chodník, vedľa školy, doľava smerom k hlavnej ceste, oproti škole, ako je budova školy, nie ako je čelo, ale ako je bok školy. Uvedené označenie, bez relevantného dôkazu, súd považuje za nejasné a neurčité a teda nepreukázané. Ani z fotodokumentácie, ktorú žalobca predložil v rámci žaloby, uvedená skutočnosť nevyplýva. Ďalší rozpor medzi stranami, ktorý ostal neodstránený, súd videl v označení rozsahu poškodenia motorového vozidla. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom a nakoniec aj samotný žalobca na pojednávaní potvrdil, že vozidlo žalobcu malo nejaké poškodenia už pred 7.6.2021 (na kapote asi 3-4 malé poškodenia, ktoré zatieral, ale nie na blatníkoch ani po bokoch) a o poškodených svetlometoch mu povedal špecializovaný odborný technik. Uvedený rozsah poškodenia vozidla žalovaná namieta, ktorú skutočnosť odôvodňuje svojou dokumentáciu zo dňa 7.6.2021. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom nie je možné určiť, ktoré poškodenia mohli byť spôsobené porušením povinnosti žalovanej pri kosení dňa 7.6.2021. Preto súd konštatoval, že žalobca nič nevykonal k tomu, aby na mieste zabezpečil priebeh škodovej udalosti, jej rozsah, čím by odstránil rozpor medzi tvrdením, že motorové vozidlo vykazovalo masívne známky nečistoty od trávy, hliny, že došlo k poškodeniu laku či farby od kamienkov atď. Rozpor v tvrdeniach žalobcu súd videl aj v tvrdeniach žalobcu o časovej nadväznosti úkonov žalobcu po zistení, že pri kosení trávy došlo k poškodeniu jeho vozidla, najmä čo sa týka času, kedy išiel dať umyť auto (či to bolo pred alebo po dostavení sa na mestskú časť) a kedy dal urobiť predbežnú kalkuláciu (napr. žalovaná kosila 7.6.2021, podľa predloženého dôkazu auto dal žalobca umyť až nasledujúceho dňa 8.6.2021). Predbežnú kalkuláciu, o ktorú žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody a výšku škoda dal žalobca vypracovať spoločnosti Marco Car s.r.o. až o niekoľko dní, a to dňa 11.6.2021. Preto mal súd za to, že v danom prípade nie je preukázaná ani existencia škody, nie to výška škody a príčinná súvislosť. Keďže súd nemal preukázanú existenciu škody ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, absentuje aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom poškodenia na motorovom vozidla, ktorá príčinná súvislosť medzi byť jednoznačne preukázaná. Pokiaľ mal žalobca za to, že poškodenie jeho motorového vozidla bolo spôsobené činnosťou žalovanej pri kosení trávy dňa 7.6.2021 (osobami, ktoré na kosenie trávy použila), bolo nevyhnutné, aby žalobca predložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali zavinenie žalovanej, vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť (napr. žalobca by predložil fotodokumentáciu alebo video z miesta, kde bolo vozidlo žalobcu pri kosení trávy dňa 7.6.2021 zaparkované z dôvodu posúdenia možného poškodenia vozidla, dôkazy o rozsahu poškodenia vozidla, minimálne mal žalobca požiadal o súčinnosť políciu atď.). Nakoniec súd uviedol, že dôkazy, ktoré žalobca predložil na pojednávaní - fotodokumentácia z augusta a septembra 2022 (kosenie vykonávané žalovanou) nemá súvislosť s predmetom tohto konania a preto ich súd považoval v danej veci za
irelevantné. Keďže súd v okolnostiach prípadu nemal preukázané splnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu, žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalovaná v konaní bola v celom rozsahu úspešná.
7. Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prvom rade namietal neskúmanie podmienok konania v zmysle § 161 CSP, keď súd nemal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu – konkrétne, či je vlastníkom predmetného motorového vozidla. Súdu vytkol aj nevykonanie navrhovaného dôkazu – výsluchu štatutárneho zástupcu spoločnosti MARCO CAR, s.r.o. a nevyhovenie návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu, aby žalobca mohol predložiť nový posudok kalkulácie nákladov opráv vozidla. Zotrval na tvrdení, že poškodenie vozidla bolo spôsobené osobami vykonávajúcimi kosenie dňa 07.06.2021, pričom zdôraznil, že žalovaná ani súd nevyvrátili to, že by ku koseniu došlo.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Mala za to, že odvolanie pôsobí mätúco, keď sám žalobca spochybňuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú navyše mal súd preukázanú aj zo správy ORPZ v konaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. V prípade, ak si žalobca nie je istý svojím vlastníckym právom k vlastnému motorovému vozidlo, je pravdepodobné, že si nemôže byť istý ani ďalšími – ním tvrdenými skutočnosťami.
9. Žalobca v odvolacej replike zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní a ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania, v rozsahu danom § 379 a § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Súd vo veci náležite zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolacie námietky žalobcu neumožňujú prijať iný záver. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné. 12. Odvolateľ v prvom rade v podanom odvolaní nedôvodne namietal, že súd neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu a že žalobu zamietol bez toho, aby mal za preukázané, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, ktorú odvolaciu námietku spojil s neskúmaním podmienok podľa § 161 CSP.
13. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že odvolateľ odvolaním spochybňuje jednak svoju vlastnú (aktívnu) vecnú legitimáciu, ktorej skúmanie a prípadný nedostatok ani nie je podmienkou konania v zmysle § 161 CSP (Skúmanie procesných podmienok), ako sa mylne domnieva žalobca.
14. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
15. V zmysle vyššie uvedeného, skúmanie vecnej legitimácie nie je procesnou podmienkou konania podľa § 161 CSP a teda nemôže predstavovať ani odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP. Navyše, ide o zavádzajúce tvrdenie odvolateľa o tom, že súd neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaná sa v konaní od začiatku účinne bránila a o.i. namietala nedostatok vecnej legitimácie žalobcu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia (bod 27.), súd sa so vznesenou námietkou náležite vysporiadal so záverom, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, ktorý záver odvolateľ v podanom odvolaní napokon ani nespochybnil.
16. Ako neopodstatnené odvolací súd vyhodnotil tiež odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ namietal nevykonanie dôkazu – výsluchu konateľa spoločnosti MARCO CAR, s.r.o.
17. Ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), ktorý spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a keď navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a musí uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
18. Odvolací súd konštatuje, že žalobca si vystačil s tvrdením o tom, že súd nevyhovel návrhu na výsluch svedka, čo nemožno považovať za dostatočné na úspešné uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie vyčerpávajúco a dostatočne už na pojednávaní (zápisnica z pojednávania na č. l. 125 súdneho spisu) objasnil, prečo nevykoná dôkaz – výsluch svedka, a na uvedené reflektoval aj v odôvodnení rozhodnutia (body 10. a nasl.). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, spoločnosťou MARCO CAR, s.r.o. vypracovaná kalkulácia je v tomto konaní irelevantná, nakoľko šlo len o orientačnú nezáväznú kalkuláciu. Odvolací súd s poukazom na § 185 ods.1 CSP zdôrazňuje, že súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná.
19. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania svojimi odvolacími námietkami smerujúcimi voči neodročeniu pojednávania a nepripusteniu spoločnosti MARCO CAR, s.r.o. do konania na strane žalovaného uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, mal teda zato, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
20. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
21. Žalobca môže navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu alebo na strane žalovaného. Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že je hospodárnejšie vstup ďalšej sporovej strany umožniť, uznesením pripustí tento vstup – v opačnom prípade rovnako uznesením tento návrh zamietne. V oboch prípadoch nie je odvolanie voči uzneseniu prípustné (ŠTEVČEK, Marek. § 79 [Pristúpenie]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 302.). 22. Žalobca návrh na pristúpenie subjektu na strane žalovaného odôvodnil nezrovnalosťou ich vyjadrenia ohľadom irelevantnosti predloženej kalkulácie, ktorej dôsledkom je nemožnosť žalobcu uniesť dôkazné bremeno v konaní. Súd o predmetnom návrhu rozhodol uznesením tak, že návrhu nevyhovel, a to jednak z dôvodu hospodárnosti konania a taktiež preto, že nevzhliadol dôvody na jeho vstup, nakoľko spoločnosť MARCO CAR, s.r.o. nie je v žiadnom vzťahu ku žalovanému, ide len o tretiu osobu, ktorej mala byť uložená povinnosť predložiť nejaký dôkaz.
23. K rozhodnutiu súdu o tom, že tento nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie pojednávania za účelom predloženia posudku (návrh podaný žalobcom na pojednávaní dňa 10.2.2023), odvolací súd poukazuje na to, že uvedený postup súdu je predovšetkým v súlade s čl. 17 CSP (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb), ďalej s § 179 ods. 1 CSP ( pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona) a s § 183 ods.1 vety prvej CSP (pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov) a napokon je výsledkom zásady, podľa ktorej súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán.
24. Navyše, ak odvolateľ mienil predmetnou odvolacou námietkou tiež namietať, že súd nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania, ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, ohľadne ktorého odvolací súd poukazuje na predchádzajúci bod 17. tohto rozsudku.
25. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd predmetnému návrhu nevyhovel a uvedené zdôvodnil hospodárnosťou konania a tiež tým, že vzhľadom na odstup času navrhovaný dôkaz nepreukáže, že došlo ku škode a ani jeho výšku.
26. Z uvedeného vyplýva, že podstatný a relevantný dôvod, pre ktorý súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, spočíval v okolnosti, že tento zo strany žalobcu (jeho zástupcu) nebol uplatnený včas.
27. Uvedené súvisí s inštitútom sudcovskej koncentrácie konania upravenej v § 153 CSP, ktorý znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom stanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia týchto úkonov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach
konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky ( Civilný sporový poriadok, Komentáre, Števček a kol., Nakladatelství C.H.Beck, 2016, strana 578).
28. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 530/2018 vyplýva: Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe sám nenavrhol vykonanie tohto dôkazu a nenavrhol ho ani v replike potom, čo sa k žalobe vyjadrila žalovaná a predmetné vyjadrenie bolo žalobcovi (jeho zástupcovi) doručené, pričom žalovaná v rámci svojho vyjadrenia uplatnila niekoľko námietok, okrem iného spochybnila preukázanie vzniku a výšky škody s bližšou argumentáciou v tomto vyjadrení uvedenou, a napokon, keď žalobca (jeho zástupca) takýto návrh na doplnenie dokazovania realizoval až na pojednávaní konanom dňa 10.2.2023 (a nie už napríklad na predchádzajúcom pojednávaní), hoci podanie tohto návrhu nebolo vynútené žiadnou novou skutočnosťou.
30. Z uvedeného potom vyplýva, že súd v súvislosti s predmetným návrhom uplatneným až na pojednávaní konanom dňa 10.2.2023, v súlade s § 153 CSP nemusel na tento návrh prihliadnuť ako na prostriedok procesného útoku, pretože žalobca a jeho zástupca tento prostriedok procesného útoku nepredložili včas.
31. Z uvedených dôvodov preto ani tieto odvolacie námietky neboli opodstatnené.
32. Napriek tomu, že odvolateľ v podanom odvolaní zotrval na tom, že poškodenie predmetného MV bolo spôsobné konaním žalovanej v súvislosti s vykonávaným kosením dňa 7.6.2021 na ul. Drábovej- sídl. KVP v Košiciach, žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil posúdenie súdu čo do ustálenia predpokladov na priznanie uplatnenej náhrady škody a ich absencie.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, z toho dôvodu jej odvolací súd priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).