Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-102-2022.pdf
PDF · 193.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/102/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom v trestnej veci obž. W. I., nar. XX.XX.XXXX, a obž. T. P. I., s.r.o. na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2023 takto
rozhodol:
1/ obžalovaný W. I. T. V. Q. O. W. X. J., nar. XX.XX.XXXX v R. S., trvale bytom D. XXX/X, H., okres J., Č. republika, štátny občan Č. republiky,
sa podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 28.09.2022 sp. zn. Pv 77/19/5502 na tom skutkovom základe, že:
ako osoba poverená konateľom obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod obchodným menom T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., IČO: XXXXXXXX, okres Č., v úmysle znížiť skutočnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, dal do účtovníctva svojej firmy za mesiac február 2017 zaúčtovať fiktívne faktúry od spoločnosti P., s.r.o., K. I. XXX/X, J. R. K.:
- č. 20170015 zo dňa 02.02.2017 na sumu 31.536,- € s DPH,
- č. 20170016 zo dňa 07.02.2017 na sumu 42.213,60 € s DPH,
- č. 20170017 zo dňa 10.02.2017 na sumu 60.264,- € s DPH,
- č. 20170019 zo dňa 23.02.2017 na sumu 35.772,- € s DPH, následne dňa 27.03.2017 v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal prostredníctvom poverenej osoby elektronickou poštou na Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2017, kde si uplatnil nárok na nadmerný odpočet v sume 6.760,80 €, a to aj napriek tomu, že skutočná daňová povinnosť firmy bola v sume 21.536,80 €, pričom predmetné fiktívne faktúry použil na odpočítanie dane a zníženie základu dane a to aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky na tento postup v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, keďže k uskutočneniu zdaniteľných plnení, vyplývajúcich z uvedených zaúčtovaných fiktívnych faktúr nedošlo, v dôsledku čoho daňovú povinnosť firmy na dani z pridanej hodnoty v zdaňovacom období február 2017 skrátil o 21.536,80 € a zároveň si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 6.760,80 €, kde uvedený nárok mu Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, rozhodnutím pod sp. zn. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2018, nepriznal,
právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona,
lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
2/ obžalovaná právnická osoba T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., IČO: XXXXXXXX, okres Č., v zastúpení opatrovníkom K.. K. K., advokátom, so sídlom Č., ul. N. XXXX, V. Č.,
j e v i n n á , ž e
osoba poverená konateľom obchodnej spoločnosti na zastupovanie a konanie v mene obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod obchodným menom T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., IČO: XXXXXXXX, okres Č., v úmysle znížiť skutočnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, dala do účtovníctva uvedenej firmy za mesiac február 2017 zaúčtovať fiktívne faktúry od spoločnosti P., s.r.o., K. I. XXX/X, J. R. K.:
- č. 20170015 zo dňa 02.02.2017 na sumu 31.536,- € s DPH,
- č. 20170016 zo dňa 07.02.2017 na sumu 42.213,60 € s DPH,
- č. 20170017 zo dňa 10.02.2017 na sumu 60.264,- € s DPH,
- č. 20170019 zo dňa 23.02.2017 na sumu 35.772,- € s DPH, následne dňa 27.03.2017 v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podala prostredníctvom poverenej osoby elektronickou poštou na Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2017, kde si uplatnila nárok na nadmerný odpočet v sume 6.760,80 €, a to aj napriek tomu, že skutočná daňová povinnosť tejto firmy bola v sume 21.536,80 €, pričom predmetné fiktívne faktúry použila na odpočítanie dane a zníženie základu dane a to aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky na tento postup v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, keďže k uskutočneniu zdaniteľných plnení, vyplývajúcich z uvedených zaúčtovaných fiktívnych faktúr nedošlo, v dôsledku čoho daňovú povinnosť firmy na dani z pridanej hodnoty v zdaňovacom období február 2017 skrátila o 21.536,80 € a zároveň si neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 6.760,80 €, kde uvedený nárok obchodnej spoločnosti Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca rozhodnutím pod sp. zn. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2018, nepriznal,
t e d a
- skrátila daň vo väčšom rozsahu,
- neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
t ý m s p á c h a l a
- zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
- prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 12 ods. 1 zákona č. 91/2016 Z.z. na trest z r u š e n i a právnickej osoby T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., okr. Č.O., IČO: XXXXXXXX.
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 91/2016 Z.z. právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 28.09.2022 pod sp. zn. Pv 77/19/5502 obžalobu na obv. W. I. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. a na obv. právnickú osobu T. P. I., s.r.o. IČO: XX XXX XXX pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Súd v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie, pričom v konaní vypočul obžalovaného, svedkov X.. K. Š. O. N. D., so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania a to Bc. W. N., X.. N. H., D. F., X.. H. Č., D. I., S.. S. K., K. L., N. D., opatrovníka obžalovanej právnickej osoby K.. K. K. oboznámil listinné dôkazy.
Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaný W. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nikdy neriadil obchody v spoločnosti T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., rovnako tak nikdy nepredložil do účtovníctva uvedenej firmy fiktívne faktúry od spoločnosti P., I..W..V.., J. R. K. pod č. XXXXXXXX zo dňa 02.02.2017 na sumu 31.536,- € s DPH, č. XXXXXXXX zo dňa 07.02.2017 na sumu 42.213,60 € s DPH, č. XXXXXXXX zo dňa 10.02.2017 na sumu 60.264,- € s DPH a pod č. XXXXXXXX zo dňa 23.02.2017 na sumu 35.772,- € s DPH. C. C. pozná, zoznámil sa s ním niekedy začiatkom roku 2016, bol mu predstavený spoločným priateľom, S. C., ako podnikateľ a konateľ spoločností v Č. republike. Vtedy mu C. C. dodával rôzne tovary od jeho spoločnosti V. W., s.r.o. so sídlom Č. T. do jeho spoločnosti T. X. , s.r.o. v V., ktorej bol v tom čase konateľom. Konateľstvo ukončil niekedy začiatkom roku 2017 zo zdravotných dôvod. Nie je pravdou, ako uviedol C. vo svojej výpovedi dňa 14.09.2021, že on bol len elektrikár, ktorý si občas privyrábal v H. a v V. inštaláciami elektrických vedení. C. C. bol podľa jeho vedomostí v rokoch 2015 až 2016 konateľom a majiteľom spoločností V. W., s.r.o., tiež spol. O., s.r.o. so sídlom v N., tiež spol. V. K., s.r.o. so sídlom Š. a tiež spol. W. P. N., s.r.o. so sídlom v V.. Toto zistil v obchodnom registri v ČR. Taktiež sa C. stal konateľom ďalších spoločností aj po roku 2016, ktorých konateľom bol až do roku 2021. Z tohto všetkého je zrejmé, že C. C. mal vedomosti o riadení viacerých spoločností. Uvedené spoločnosti pod jeho vedením nejaký čas normálne fungovali a C. robil obchody, kde potom C. účelovo dal tie spoločnosti do likvidácie. Má vedomosť, že C. v ČR nepredkladal daňovým orgánom, ani polícii žiadne účtovníctvo. Podľa neho to robil len účelovo, aby sa nezistilo, ako viedol tie spoločnosti. Poprel, žeby komunikoval s účtovníčkou K. Š. o účtovníctve spoločnosti T. P. I., s.r.o., Č., nikdy s uvedenou, ani inou účtovníčkou o firme T. P. I., s.r.o., nekomunikoval. Jediný prípad bol, keď navštívil účtovnú kanceláriu firmy pána C., ktorou bola zrejme táto účtovná kancelária pani Š.. Bol tam len z dôvodu kontroly a ujasnenia si postupu C. pri predaji výherných automatov a ich častí. Jeho spoločnosť V. W. predala spoločnosti T. X. ,s.r.o., ktorej bol vtedy v roku 2016 konateľom, uvedené veci. Ich firma tento tovar potom ďalej predala poľskej firme L. J., s.r.o. Krátko po tomto obchodnom vzťahu sa mu C. ozval, či ešte má na sklade ten tovar, ktorý mu jeho firma predala. Bolo mu to divné. On mu odpovedal, že ten tovar už ďalej predal do Poľska uvedenej firme. On ho poprosil, aby u tej poľskej firme zistil, či ten tovar ešte má. To aj urobil a overil si, že tá poľská firma ten tovar ešte má skladom. To oznámil C. O. ten ho požiadal, či by s ním nešiel do Poľska kúpiť ten tovar späť pre jeho firmu. Nevie, prečo to tak chcel. Po celý čas si myslel, že ten tovar chce odkúpiť späť pre českú spoločnosť V. W., s.r.o. Až v Poľsku, keď tam boli pri tom jednaní s tou poľskou firmou, C. povedal, že ten tovar sa nevráti jeho českej firme, avšak nejakej slovenskej firme. V tej dobe mu C. tvrdil, že túto slovenskú spoločnosť C. kúpil a čaká len na jej zápis do OR SR. On mu i so zástupcom tej poľskej spoločnosti povedal, že pokiaľ nebude mať výpis z OR SR, že je konateľom v Slovenskej republike, nik mu ten tovar späť nepredá. C. potom prišiel s tým, že si vybaví plnú moc na zastupovanie tej slovenskej spoločnosti, vtedy sa volala I., s.r.o. so sídlom v Č.. To sa potom aj stalo a to potom bola aj jeho prvá návšteva, kedy bol v Č. aj s C. u jeho nejakej účtovníčky. On mu vtedy ukázal plnú moc na zastupovanie I., s.r.o. On tam bol vtedy v Č. s ním si len overiť, či tá jeho firma tam existuje, či má účtovnú kanceláriu a či teda aj tá jeho plná moc je aj reálna. Už vtedy mal pochybnosti, prečo C. kupuje ten istý tovar, ktorý v Č. predával. Menovaný tým robil taký uvedený kolobeh obehu tovaru, preto začal mať obavy, aby sa konaním p. C. nedostal do problémov s karuselovými obchodmi a odvodmi, nakoľko to konanie pána C. bolo neštandardné. Následne v Č. už nebol. Negatívne sa postavil k tvrdeniam Ing. K. Š., ktorá tvrdila, že sa jej predstavoval ako konateľ C. C. a tiež mal za ňou chodiť do jej kancelárie v Č., kde jej predkladal faktúry, ktoré po dohode tiež predkladal aj mailom a dodatočne poštou. On nikdy pred uvedenou účtovníčkou nevystupoval ako C.. Nemohol tak robiť, keďže ona C. dobre poznala. Účtovníčku Ing. K. Š. nepozná, nevie prečo ho opoznala podľa fotografii tvárí, keď v jej výpovediach bol iný popis, než ktorý by sa zhodoval s jeho osobou. Osoby pod menom N. D., O. D., D. F. z Č. v spojitosti s C. C. nepozná, tie mená mu nič nehovoria, nepozná ich, nikdy ich nevidel, nikdy s nimi o ničom nejednal. Pokiaľ ide o spoločnosť P., s.r.o., ktorá mala obchodovať so spoločnosťou T. P. I., s.r.o., tak nikdy s touto spoločnosťou nejednal, nikdy za túto spoločnosť nevystupoval, nepozná túto firmu, ani jej konateľa O. D.. Nikdy nevystavoval za spoločnosť T. P., s.r.o. účtovné doklady, žiadne
nedával podpisovať C. a žiadne nedoručoval účtovníčke K. Š. na zaúčtovanie, tobôž nie fiktívne, rovnako tak nedoručoval faktúry účtovníčke emailom. Taktiež nežiadal C. C., aby na svoju osobu tento kúpil obchodnú spoločnosť s tým, že by on túto následne riadil a obchodoval s ňou, ako s vlastnou. Má tiež vedomosť o tom, že svedok I., jednal vždy len s C., nie s ním, pričom tento ho ani nepozná. I. mal len problémy s obchodmi s C. a jeho firma musela za C. platiť DPH. Napokon uviedol, že jeho firma T. X., s.r.o. bola v súvislosti s obchodovaním s C. a jeho firmou V. W., s.r.o. viac krát preverovaná finančnými orgánmi v Čechách i na Slovensku. Všetky tieto preverovania sa týkali jedného obchodu s výhernými automatmi a ich súčasťami. Jeho firma T. X. s kúpou a predajom tohto druhu tovaru začala už skôr, ešte pred tým, ako sa spoznal s C.. Táto činnosť prebiehala tak, že nakupovali od colného úradu v Poľsku tento tovar, ktorý ďalej predávali avšak len v Poľsku. Takto to fungovalo do konca roku 2016. Len jeden krát urobil ten obchod s C., kde problémy s tou jeho firmou V. W., s.r.o. riešia dodnes. Dôvod, prečo C. C. a tiež účtovníčka pani Š. tvrdia, že práve on mal riadiť podnikanie v spoločnosti T. P. s.r.o., hoci nebol jej konateľom, bol ten, že sa mu C. zdôveril, že mal intímny pomer s účtovníčkou Š., teda zrejme mohli mať spolu dôverný vzťah a takto ho on mohol za pomoci účtovníčky zatiahnuť do jeho problémov.
Nesúhlasí s obžalobou. Je založená na výmysloch a fabuláciách C., ktorý takých skutkov v ČR vykonal viac. Nikdy sa nepodieľal na obchodných aktivitách C., ani spoločnosti T. P. I. s.r.o., za spoločnosť nikdy nevystupoval, nepodpisoval žiadne dokumenty a ani neprijímal finančnú hotovosť. Jediný obchod, ktorý s C. urobil, išlo o tom, že ho poľský dodávateľ požiadal, aby dohliadol na obchod, ktorý prebiehal s C.. Bola to jediná skúsenosť s C.. Vykydala spoznal v ČR cez kamaráta, ktorý s ním robil obchody. C. mal v ČR jedenásť firiem. Od C. kúpili tovar, ktorý riadne previezli do ČR. Prebiehalo aj vyšetrovanie, nič sa nezistilo, žeby prebehlo nejaké protiprávne konanie. Predal tovar do Poľska, C. ho chcel kúpiť, on ho vyhľadal, oslovil ho, či poľský dodávateľ má záujem predať tento tovar. Poľský dodávateľ si pridal svoju maržu a tovar predal C.. Kde tovar skončil, nevie, ani ho to nezaujímalo. V Č. bol jedenkrát, dohliadal na to, či C. dodal účtovníčke doklady. S odstupom času nevie, či ide, meno zistil až pri konfrontácii. Nevie, či ide o osobu, ktorá prijímala doklady. Mala ho spoznať podľa očí, stotožnila ho zhruba na 40 %. C. odovzdal všetky doklady viac sa o to nezajímal. S ďalšími aktivitami Vykydala nemal nič spoločné. V každej firme, kde C. bol konateľom a boli problémy s týmito firmami, tvrdil to, čo v jeho prípade, že bol iba bielym koňom. Má zato, že takto konal, že sa stal svedkom vo svoje trestnej veci, v ktorej pašoval a distribuoval drogy. V každej veci hádzal vinu na iného, nie na seba. Bol svedčiť vo viacerých prípadoch firiem, kde bol C. konateľom. S jeho podnikaním nemal nič spoločné. N. D. nepozná, nestretol sa s ním. Na otázku obhajcu: poznáte meno N. D., ak áno v akej súvislosti, odpovedal: tohto poznám, zoznámili sme sa cez rovnakého kamaráta ako s C.. Povedal mi, že Vykydal zvalil celú vinu na mňa, aby sa zbavil trestnej zodpovednosti. D. mi tiež povedal, že C. jazdí často na Slovensko, pretože má mať milostný pomer so sekretárkou alebo účtovníčkou. Taktiež mu C. mal ukazovať účtovníctvo, ktoré mal v kufri svojho auta, vrátane pečiatok. Taktiež mám vedomosť, keď ho polícia zatkla, mal mať v aute účtovníctvo týchto všetkých firiem.
Na otázku obhajcu, poznáte osobu menom K. L., odpovedal: tohto poznám obdobne ako D.. Mal byť jeden z prvých, ktorý bol vypočutý na Slovensku, mal aj čítať výpoveď C.. Taktiež mu mal C. hovoriť o svojej milenke.
Svedkyňa Ing. K. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že za ňou prišli p. I. s p. C., prišli spolu, dohodli sa na spolupráci s ňou. Následne jej faktúry a doklady posielali emailom. Robila daňové priznanie, vznikol tam problém, nakoľko tá firma bola predaná, alebo zlúčená, alebo zmenila názov. Zatelefonovala na tel. číslo, ktoré jej dali, povedali jej , že to dajú do poriadku. Nevie, s kým som komunikovala. Spolupráca začala tak, že najskôr jej zavolal p. D., potom prišiel p. I. I. N.. C.. Plnú moc jej dal konateľ, teda p. C.. Táto bola notársky overená. Nepamätá si, či sa predstavili, mohla si ich aj zameniť. Doklady jej posielali poštou, emailom, pár krát ich doniesol aj p. D.. Potom ju ešte jeden krát niekto z nich navštívil, nevie, kto to bol, prišiel autom, dal jej doklady alebo pečiatku, toto jej podal z auta a odišiel. Komunikovali telefonicky alebo emailom, podľa hlasu nevie, s kým komunikovala, nikdy sa jej neprestavil. Keď vnikol problém, ostal prekvapený, povedal, že to dá do poriadku, potom sa prestal ozývať. Spoluprácu ukončila s firmou, nakoľko nedal do poriadku tie faktúry, nemala doklady k daňovému priznaniu a prestali sa jej ozývať. Pri rekognícii v tom čase sa jej zdal , žeby to mohol byť p. I., je to už viac rokov, presne si to nepamätá. Pán C. bol u nej dvakrát, raz v kancelárii a raz jej podal doklady z auta. Je možné, že si pri konfrontácii poplietla osoby, nepamätá si, či jej z auta podával doklady p. I., či p. C..
Na otázku obhajcu, máte dobrú pamäť na tváre, odpovedala: nie nemám. Neviem, či to bol obžalovaný, ktorý mi podával z auta doklady. Účtovné doklady som odoslala poštou na adresu, ktorú mi uviedli. Nemám žiadne účtovné doklady uvedenej spoločnosti. Nepamätám si, koho som uviedla ako adresáta. Podací lístok nemám. Neviem, či bol medzi nimi výškový rozdiel. Neviem uviesť popis osoby p. C.. Nepamätám si, či mal p. C. bradu, či bol oholený. Nie je pravda, žeby som mala pomer s Q.K. C.. Ja som uviedla telefónne číslo, cez ktoré som komunikovala, neviem, či je kontaktné. Viem, že spoločnosť nemala zamestnancov, sídlo mala na H., ale neviem, či tam mala nejaké kancelárske priestory. Ja si nepamätám ako vyzeral obžalovaný, keď za mnou prišli.
Svedok N. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom období predával firmu, oslovil ho nejaký človek z V.. Išlo o veselého chlapíka. Bol nahladko oholený. Pravdepodobne našiel inzerát na Bazoši. Bol za ním viackrát, niekedy bol sám, niekedy s niekým iným. Svedkyňu K. Š. pozná, tomu, čo kupoval s.r.o. ukázal, kde má kanceláriu. Pokiaľ ide o doklady spoločnosti, jedenkrát im doniesol poštu, mohlo ísť o výpis z OR, alebo o účtovníctvo starej firmy. Keď s ním išiel za účtovníčkou, bol tam iba ten p. z V., nebol to obžalovaný. Prvý krát tam nebola, potom za ňou išiel p. z V. sám, iba mu to vybavil a nasmeroval ho. Do účtovníctva nezasahoval. 500,- € za predaj s.r.o. mu vyplácal ten pán z V.. Myslí, že sa volal Q.. Nie je pravda, žeby bol zainteresovaný do biznisu firmy T. P.. Obžalovaného nepozná.
Súd so súhlasom prokurátora a obhajcu prečítal výpovede svedkov:
- opatrovníka obžalovanej právnickej osoby K.. K. K.,
- D.. W. N.Í.,
- X.. N. H.,
- Bohdana Fidyka,
- Ing. Hany Časnochovej,
- Bohumila Schwarza,
- JUDr. Janky Minárikovej,
- Michala Wowru,
- Pavla Božoňa.
Mgr. K. K. súdom ustanovený opatrovník právnickej osoby T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., X.: XXXXXXXX, k veci uviedol, že ku skutku sa nevie bližšie vyjadriť, nakoľko nebolo v spise zabezpečené účtovníctvo uvedenej právnickej osoby a s konateľom sa súčasnej dobe tiež nie je možné skontaktovať, nakoľko zomrel. Bol uzrozumený s vykonanými dôkazmi i s výsluchmi obvinených i svedkov. O uvedenej spoločnosti nič nevie.
Svedok C. C. k veci uviedol, že bol konateľom spoločnosti T. P. I., s.r.o., so sídlom H.V. XXX, Č. zhruba od roku 2016 a reálne konal za spoločnosť do doby, kým vznikli problémy s uplatnením si zdaniteľného plnenia zo 4 vyšetrovaných faktúr na daňovom úrade. Bol predvolaný na daňový úrad na daňovú kontrolu, kde sa ho pýtali na tieto faktúry i na to, kto podával za ich firmu daňové priznanie a tak ďalej. On bol vo firme len formálne konateľom, podpisoval len faktúry, rôzne papiere a uskutočňoval výbery hotovosti v Unicredit banke na pobočke v F. vždy konal podľa inštrukcií W. I., ktorý sa reálne staral o firmu, vybavoval obchody. Tento komunikoval s účtovníčkou, mal bankomatovú kartu od účtu a tiež formou internetbankingu robil platby bezhotovostnou formou. Jeho občas prizval, keď potreboval v banke vybrať peniaze, respektíve vložiť finančnú hotovosť. Na základe inštrukcií W. I. vybral peniaze jedenkrát v banke vo výške 3.200 € v Čadci a raz v Bratislave vkladal na nejaký účet peniaze, nepamätá si o aký účet išlo. Konateľom T. P. I., s.r.o., Č. sa stal tak, že ho o to požiadal W. I. a nejaký jeho kamarát menom N. z Č.O., ktorého bližšie nepozná Na rekognícii podľa fotografií pred vyšetrovateľom ho však opoznal. So I. sa spoznal niekedy v roku 2014 v meste H.. Vtedy robil v V. ako elektrikár a privyrábal si v H., v V. O. C. F.. Raz sa tam náhodne s W. stretli v istej kaviarni a dali sa do reči. Bol po rozvode a mal finančné problémy. W. I. mu navrhol, že by naňho napísal firmu na Slovensku, že on by robil obchody v Česku. I. mu povedal, že v Česku robí v oblasti stavebníctva a na Slovensku chcel pre neho, aby vzal nejakú firmu, ktorá by robila repas a opravy výherných automatov, že by sa na tom dalo dobre zarábať. Keď I. nejakú dobu poznal, došiel k záveru, že by mohol na takomto biznise zarobiť a súhlasil, že sa stane konateľom firmy I.. Vtedy mala firma tento názov, no po prevedení firmy na jeho osobu sa spoločnosť premenovala na T. P. I., s.r.o., Č.. W. I. a ten jeho kamarát N. U. Č. všetko za neho vybavili. Keď sa stal konateľom tejto firmy, on s podnikaním nemal žiadne skúsenosti v Českej republike, kde dovtedy bol elektrikár a robil ako zamestnanec. Takto sa preto v podnikaní riadil len podľa ich inštrukcií,
teda W. I. O. N. U. Č., takýmto spôsobom firma fungovala. W. I.W. vybavoval rôzne zákazky spojené s opravou výherných automatov. Vždy mu hovoril, ktoré zákazky dopadli dobre a ktoré zle. Jemu dával W. občas podpisovať nejaké faktúry z tých zákaziek. Razítko firmy mal však on. Občas si tie faktúry podpísal zrejme sám, nakoľko tie faktúry, ktoré mu dala k nahliadnutiu vyšetrovateľka a boli na firmu T. P. I., s.r.o., F. nepodpisoval. Pokiaľ ide o prevod firmy I. na jeho osobu, tak vtedy došiel do Čadce len na podpis papierov o prevzatí firmy. Účtovníctvo sa mu do rúk nedostalo, nikdy nebol vo firme, v jej sídle v Č. H., A. Č. chodil len jednať za firmu vždy po tom, keď mu volal W. I., aby došiel do Čadce. V Čadci mu len uviedol, čo potrebuje podpísať. Okrajovo ho oboznámil, aké zákazky vybavoval. Čo sa týka spracovania účtovníctva spoločnosti, toto riešil vždy W. I.W. s jeho kamarátom N., ktorý riešili veci sami s účtovníčkou, on bol len jedenkrát u účtovníčky, keď overovali podpisy, keď jej dával plnú moc, aby robila účtovníctvo, s účtovníčkou reálne inak neprichádzal do styku v podnikaní. Boli mu predložené sporné 4 faktúry, na základe ktorých došlo k skráteniu dane, pričom poprel, žeby uvedené faktúry vystavil, žeby tieto podpísal, nikdy tieto obchody neriešil, nič mu tieto obchody nehovorili. Asi dané obchody riešil W. I. T. N., ktorí sa starali o podnikanie. On nevie kto uvedené sporné faktúry dal do účtovníctva spoločnosti. Nikto ho neupozornil na to, že sa jedná o fiktívne faktúry, o tom, že vznikli nejaké problémy vo firme sa dozvedel až na daňovom úrade v Čadci, kde bol predvolaný kvôli uvedeným faktúram a nezrovnalostiam s tým spojenými. Uvedenými faktúrami došlo k uplatneniu si nadmerného odpočtu, pričom faktúry mala vystaviť firma P., s.r.o. On sa k faktúram nevedel vôbec vyjadriť. Pokiaľ ide o účtovníčku, tak s touto bol v po celú dobu v kontakte asi dvakrát, raz, keď tam bol zo I.W., ktorý ho účtovníčke predstavil a raz tam bol kvôli udeleniu plnej moci. Účtovníčka podávala daňové priznania zrejme elektronicky, no nevie to isto. Konateľov firmy P., s.r.o., ktorá mala vystaviť sporné faktúry, nepozná. Nepozná D. F., O. D.. N. D. taktiež nepoznal. Jedná sa o kamaráta W. I., s ktorým ho tento zoznámil. Tohto vôbec nekontaktoval za účelom kúpenia firmy v Slovenskej republike, ktorá by mala byť platcom DPH. On ho vôbec nepoznal, ani ho nekontaktoval. Pokiaľ ide o samotnú firmu I., do tejto firmy ho zaviezol I.. Táto firma sídlila v nejakej väčšej presklenej budove. A on sa stal konateľom firmy. Sám s N. D. sa stretol raz, keď prevzal účtovníctvo od starej účtovníčky a tento ho potom nasmeroval k novej účtovníčke, ktorá mala sídlo niekde pri gymnáziu v Č., túto účtovníčku nepoznal. Poprel, že by poznal poľskú spoločnosť L. J., spoločnosť s ručením obmedzeným, nič mu tento názov nehovorí. Taktiež nevie, aké bolo prepojenie medzi uvedenou poľskou firmou a českou firmou T. X., spoločnosť s ručením obmedzeným. Taktiež nevie, akou formou sa uhrádzal tovar, ktorý bol predmetom obchodu vo firme, v ktorej bol konateľom. Pokiaľ ide o to, že mal byť konateľom viacerých firiem, tak na Slovensku bol konateľom len vo firme T. P. I., s.r.o., Č. a v Čechách mal na seba napísaných asi 11 firiem, pričom toto sa udialo tak, že konatelia firiem ho presvedčili, aby sa za odplatu stal konateľom a tieto firmy vzal na seba, nakoľko si chcel zarobiť. Reálne však v týchto firmách nekonal, ani žiadnu takúto firmu nezakladal. Obdobne to bolo aj s jeho postavením konateľa vo firme T. P. I., s.r.o., Č.. Za to že sa stal konateľom uvedenej firmy nedostal od W. I. nič. Tomuto taktiež nedlhuje žiadne peniaze. Po tom, čo nastali problémy so spornými faktúrami, už s W. I. nespolupracoval, ani nekomunikoval. Taktiež poprel, že by bol W. I. osobne s ním pri účtovníčke ich firmy za účelom kontroly zúčtovania faktúr týkajúcich sa poľskej spoločnosti L. J.. Pokiaľ ide o používanie telefónneho čísla firmou, tak raz boli s W. O. I. N. vybaviť na firmu telefónne číslo v spoločnosti Orange v Č. a taktiež založiť firemný účet v banke Unicredit. Potvrdil, že má na seba 13 exekúcií a to od doby jeho rozvodu, od roku 2007. Pokiaľ ide o firmu T. P. I., s.r.o., Č., všetky obchody riešil W. I., on sa nevyzná v podnikaní s týmito automatmi. Nevie, či bola na neho spísaná nejaká plná moc na zastupovanie vo firme I., ktorej sa stal neskôr konateľom.
Svedkyňa - poškodená D.. W. N. uviedla, že pracuje na DÚ Žilina, pobočka Č. ako kontrolór daní. Čo sa týka uvedeného skutku, tak DÚ, Žilina, pobočka Č. poveril ju a X.. H. Č. vykonaním daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v zmysle zákona o DPH. Uvedený daňový subjekt dňa 27.03.2017 podal elektronicky daňové priznanie k DPH za február 2017. Uvedené daňové priznanie bolo elektronicky podané zrejme účtovníčkou X.. K. Š. na základe udelenej plnej moci spol. T. P. I., s.r.o. Správca dane teda vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2017. Z predložených účtovných a daňových dokladov od spol. T. P. I., s.r.o., ktoré predložila X.. K. Š. bolo zistené, že si uvedený daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane z došlých faktúr od spoločnosti P., I..W..V.., J. R. K. za nákup tovaru, vyradených výherných automatov, elektroniky, základných dosiek a monitorov. Uvedenú kontrolu viedla X.. H. Č.. Daňovou kontrolou bolo z uvedených došlých faktúr zistené, že na doložených faktúrach od spol. P., s.r.o. bolo nesprávne uvedené číslo IČ DPH, ktoré bolo 9-miestné a to posledné číslo na faktúrach, ktoré malo byť 10-miestné, nebolo uvedené. Správca dane následne overoval informácie o uvedenej dodávateľskej spol. P., s.r.o., pričom zistil, že táto spoločnosť mala sídlo na adrese K. I. XXX/X, J. R.É. K. iba do obdobia 24.11.2016. Od
tohto dátumu v OR zistili, že tá spoločnosť má nové sídlo na adrese J. R. XXA, D., W.. Ďalej zistili, že 08.12.2016 došlo k zmluve o zlúčení a spoločnosť P., s.r.o. sa tým vymazala z OR k dňu 04.01.2017. Táto spoločnosť bola zrušená od 08.12.2016, zanikla v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť S. P. X., s.r.o. so sídlom v D.. Tiež zistili, že spoločnosť P., s.r.o. bola registrovaná ako platiteľ DPH len do 04.01.2017, pričom kontrola bola za február 2017 a vtedy už tá spoločnosť P. nebola platiteľom DPH a v čase vystavenie faktúr za mesiac február 2017, už táto spoločnosť neexistovala. Na základe týchto zistených skutočností došlo k vyrubeniu dane na DPH podľa zákona o DPH. Čiže z vystavených faktúr nebolo uznané DPH a nebol uznaný ani nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane určil daňovému subjektu rozdiel DPH v sume 28.297,60 € z uvedených faktúr a nadmerný odpočet v sume 6.760,80 € z toho daňového priznania nepriznal a vyrubil subjektu daň v sume 21.536,80 €. Správca dane o tom vyhotovil rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré kontrolovaný subjekt neprevzal v odbernej lehote, pričom to rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 03.04.2018 a vykonateľným 19.04.2018. Daňová kontrola sa robila od 22.05.2017 do 02.01.2018, kedy bol vystavený protokol. K dnešnému dňu ten rozdiel dane v sume 21.536,80 € zo strany spol. T. P. I. nebol uhradený. Táto škoda vznikla DÚ, Žilina, pobočka Č.O.. Ako poškodená súčasť sa DÚ pripája k trestnému konaniu, pričom náhradu škody v trestnom konaní si neuplatňuje.
Svedkyňa X.. H. Č.O. uviedla vo výpovedi v podstate tie isté okolnosti ako svedkyňa D.. W. N., pričom potvrdila, že dňa 15.11.2017 sa na daňový úrad dostavil na výzvu C. C., ktorý uviedol, že bol dlhší čas chorý a potvrdil, že s účtovníčkou ukončil spoluprácu, nakoľko zistil, že v účtovníctve firmy sa nachádzajú faktúry, o ktorých nemal vedomosť. Potvrdil, že keď bol chorý, tak pečiatku firmy a splnomocnenie na vedenie firmy dal kamarátovi, ktorého meno neuviedol.
Svedok K. L. vypovedal, pričom uviedol, že C. C. pozná asi od roku 2015. Zoznámil ho s ním kamarát a kolega S. C. U. H. a to v tej súvislosti, že potreboval elektrikára. C. robil elektriku na dome pri rekonštrukcii domu vo F., robil to ako podnikateľ, nakoľko bolo potrebné aj urobiť revíziu tých prác a jeho firma to všetko zabezpečovala. Mal aj razítko ako revízny technik, teda preto ho aj na tie práce bral. Neskôr, keď ho prepustili z väzby, prišiel ku nemu pred dom sa informovať, čím nemá pre neho nejaké práce. Vtedy sa mu zmienil, že bol za drogy vo väzbe asi tri mesiace. Hovoril mu vtedy, že sa akurát vrátil z výsluchu zo Slovenska. Bolo to asi niekedy na jeseň 2019. Zmienil sa mu, že bol na Slovensku na polícii vypovedať ohľadne nejakých jeho aktivít na Slovensku. Presne mu neuvádzal, prečo. Len mu hovoril, že musel vypovedať na W. I.. Hovoril, že musel na neho hodiť nejakú vinu, aby sa on vyvinil, lebo mal v Českej republike status spolupracujúceho obvineného ohľadne vyšetrovania drog v Čechách a mal mať tam tiež nejaké majetkové problémy, čo sa riešilo na polícii v Čechách. Nevie konkrétne, o čo na Slovensku šlo, pochopil to tak, že ak by mal problémy na polícii na Slovensku, zrejmé by nemohol ďalej požívať výsady spolupracujúceho obvineného v ČR. Tiež uviedol, že keď C. W.obil elektriku na stavbe, pri ich komunikácii, keď sa bavili ako chlapi, mu uviedol, že mal nejakú babu na Slovensku, nevie uviesť jej meno, hovoril mu, že ona s ním na niečom spolupracuje, nepýtal sa ho ďalej na to. Keď si o ňom na internete hľadal informácie, či je jeho firma platca DPH, tak takto na nete zistil, že mal asi 20 spoločností. Bolo mu to divné, ale sa ho na to nepýtal. Hovoril mu len, že je rozbehaný, robí rôzne, po Slovensku, v Rakúsku, v Chorvátsku. Jemu raz ponúkal, či nechce vystaviť nejaké fiktívne faktúry na jeho činnosti pri stavbách, ktoré by si mohol dať do nákladov, čo on odmietol. K osobe obvineného W. I. uviedol, že ho pozná cca 15 rokov. Je to jeho známy. Často sa spolu stretávajú v V., občas tam riešia spolu obchodné vzťahy. Čo sa týka činnosti p. I., nevie, koľko má firiem, môže len uviesť, že medzi nimi bola vždy korektná spolupráca a nevie o tom, že by on resp. jeho firmy mali mať nejaké problémy s políciou v ČR resp. niekde inde.
Svedok N. D. uviedol, že obv. I. pozná asi od roku 2012, kedy mu robil stavebné práce na jeho dome. Poznajú sa z H., kde obaja bývajú. Nevie sa však vyjadriť bližšie k jeho podnikaniu, nikdy sa nebavili o tom, v čom podniká. C. C. bol jeho dobrý kamarát asi od roku 2016. Spoznali sa v H. v kaviarni zv. „W. S.“. Začali tam popíjať kávy a stretávali sa tam občas. Raz mu pri ich komunikácii ponúkal, či by si nechcel privyrobiť, že má na Slovensku nejaký biznis. Nepovedal mu, o čo sa jedná. Tiež sa mu ponúkol, že by mu vedel dať nejaké fiktívne faktúry do účtovníctva do nákladov. On túto ponuku odmietol. On ho upozornil, že aby ani on, nech také vecí nerobí, že mu raz na to prídu, a bude mať s tým len problémy. On mu na to len uviedol, že on si vie s tým poradiť, že on to na niekoho zvalí, aby sa vyvinil. Keď sa raz bavili v tom V. s tým C., tam sa ho pýtal, ako to doriešil na tom Slovensku. Tam mu len uviedol, že to je dobre, že to hodil na W. I.. Keď sa ho opýtal, prečo to zvalil na neho, na to mu uviedol, že sa do toho nemá starať. Tiež sa mu C. C. zmienil, že na Slovensku má nejaký milostný pomer.
Svedok D. I. uviedol, že je konateľom spoločnosti O.-U. T., s.r.o. so sídlom T. X, D., X.: XX XXX XXX od roku 2015 doposiaľ. Predmetom podnikania tejto spoločnosti je predovšetkým nákup a predaj minerálneho oleja, tiež nákup a predaj počítačových dielov. K spol. T. P. I., s.r.o. so sídlom v Čadci uviedol, že nakupoval od tejto spoločnosti počítačové diely do výherných automatov. Obchodovali spolu len krátku dobu cca rok a to asi počas rokov cca 2016, 2017. Platil tovar v menších množstvách a platil zaň v hotovosti. Neskôr prestal spolupracovať z uvedenou spoločnosťou kvôli neserióznosti uvedenej firmy. To zistil tak, že od spoločnosť T. P. I., s.r.o. mu chodili na email ich daňové podklady o tom, že priznáva riadne daň z obchodov. Takto boli dohodnutí vzájomne. Neskôr zistil, že spol. T. P. I., s.r.o., si z tých ich obchodov neplní daňové povinnosti. Vtedy zistil, že p. C., ktorý sa mu predstavoval ako konateľ firmy, ho v tom zavádzal, teda v tom, že si ich firma neplnila daňové povinnosti, ktoré on dodatočne musel z tých ich obchodov zaplatiť. Obchody so spol. T. P. I., s.r.o. dohadoval s p. C., tak sa mu predstavoval a bolo to vždy v Č.. Pána C. označil aj pri rekognícii. Osoby W. I. U. H. a N. D. U. Č., nepozná. Pokiaľ ide o platbu na účet spol. T. P. I., s.r.o. vo výške 4.300 € z dňa 23.03.2017, tak išlo o nákup tých dielov do hracích automatov, nakoľko v inom s tou firmou neobchodoval. C. mu účtovné doklady zasielal mailom. Platby šli cez účet i v hotovosti, nepamätá si to. Stretávali sa za Č., kde sa stretávali autami a tam mu C. odovzdal tovar i faktúry a niekedy mu tam dával za tovar peniaze. C. mu pripadal, že nejaké skúsenosti s podnikaním mal a vedel, o čom hovorí.
Svedok X.. N. H. vypovedal, že bol v minulosti konateľom spoločnosti spol. P., s.r.o. so sídlom K. I. XXX/ X, J. R. K., a to v rokoch 2007 až do marca 2016. Spoločnosť sa zaoberala predajom kobercov. Predajňu mali na prevádzkach najskôr v Ž., neskôr v Č., H. XX v priestoroch budovy majiteľa D. F., ktorý bol s ním tiež konateľ spol. CORD, s.r.o. v danom období. I. P., s.r.o. potom predali v roku 2016 z dôvodu, že sa im v podnikaní prestalo dariť z dôvodu konkurencie v oblasti predaja kobercov. Spoločnosť P., s.r.o. s F., ako konatelia dali odpredať cez advokátsku kanceláriu K. A. U. Č.. Táto advokátska kancelária sprostredkovala predaj spoločnosti a zrejme sprostredkovala prevod spoločnosti na nového konateľa. Majetok v uvedenej spoločnosti nebol pri prevode podielu žiadny. Účtovníctvo im viedla p. J.. Teraz si už nespomína, kde skončilo to účtovníctvo, či sa odovzdalo tej advokátskej kancelárii. Môže len prehlásiť, že ich spoločnosť v tom čase sa zaoberala výhradne len predajom kobercov, teda nie nejakým dielmi z výherných automatov, s elektronikou a podobne. Nevie ani, kto sa stal novým konateľom spoločnosti P., s.r.o. Pečiatku spoločnosti P., s.r.o. si nechal a nikomu ju nedával. Potom, čo mu boli dané k nahliadnutiu vyšetrované 4 ks faktúry, uviedol, že také faktúry nikdy nevystavoval, nakoľko ani firmu už vtedy nevlastnili, ani také veci a služby uvedené v nich nikdy nedodávali, ani neposkytovali. Na faktúrach je iná pečiatka i podpis. Čo sa týka pečiatky spol. P., s.r.o. na tých faktúrach, takú pečiatku nikdy nepoužíval a ani sa nepodpisoval tak, ako sú uvedené podpisy na tých vyšetrovaných faktúrach. Nič mu nehovorí spoločnosť T. P. I., s.r.o. Osoby O. D. z Č., C. C. U. V., W. I. U. H., nepozná. Pozná len N. D. U. Č. z videnia, s jeho otcom vyrastal resp. hrával futbal C. Č..
Svedkyňa S.. S. K.Á. uviedla, že v minulosti pracovala v advokátskej kancelárii K.. K. A. v Č. do augusta 2016. Advokátska kancelária K.. K. A. sa bežne zaoberala zápisom obchodných spoločností, prípadne zápisom ich zmien do obchodného registra, pričom pri takto poskytovaných službách zabezpečovala advokátska kancelária len administratívne úkony a s tým súvisiace právne poradenstvo t. j. najmä komunikáciu s príslušným okresným úradom, odborom živnostenského podnikania, daňovým úradom (v prípade potreby vyžiadania súhlasu daňového úradu so zápisom zmeny) a následne obchodným registrom. Zmeny sa realizovali v zmysle požiadaviek klienta, avšak iné, ďalšie úkony, mimo právnych úkonov potrebných pre zápis obchodných spoločností, prípadne zápis ich zmien do obchodného registra, si zabezpečovali klienti sami. Vo veci prevodu spoločnosti P., s.r.o. neriešila účtovné doklady, ani pečiatky spol. P., s.r.o. a taká činnosť ani nebola náplňou služieb poskytovaných advokátskou kanceláriou. Prevod obchodného podielu v spoločnosti P., s.r.o. realizovala v zmysle uvedených všeobecných postupov. Nevie uviesť, ako došlo prevzatiu účtovníctva a pečiatok uvedenej firmy na nového konateľa. Už si ani nepamätá na žiadne listiny, ktoré v súvislosti s prevodom obchodného podielu pripravovala. Už si nespomína, za akých okolností bola spoločnosť prevedená na nového spoločníka O. D..
Svedok D. F. potvrdil, že bol v minulosti konateľom spoločnosti P., s.r.o. so sídlom K. I. XXX/X, J. R. K., a to v rokoch 2007 až do marca 2016 spoločne s konateľom N. H. U. Č. a s p. J.. Spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom kobercov. Spoločnosť P., s.r.o. spolu s pánom X.. H. predal cez advokátsku kanceláriu K. A.. Táto kancelária bola splnomocnená na predaj spoločnosti. Nevie, kto sa stal novým majiteľom spoločnosti P., s.r.o. Už si nepamätá, čo sa stalo s účtovníctvom spoločnosti. Nemá
vedomosť, kto vystavil 4 ks faktúry, ktoré mu boli pri výsluchu predložené, pričom ide o sporné faktúry. Ich firma vôbec nepodnikala s elektronikou a podobnými vecami, výhradne len s nákupom a predajom kobercov. Uvedené faktúry mu nič nehovoria. On tie faktúry nevystavoval, ani nepodpisoval. V čase, keď boli tie faktúry vystavené, už nebol konateľom spol. P., s.r.o. Osoby O. D. z Č., C. C. U. V., W. I. U. H., nepozná. Pozná len N. D. U. Č., ktorý je jeho susedom.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné.
Podľa Protokolu daňovej úradu (č.l.3 - 8) spoločnosť T. P. I., s.r.o. si uplatnila neoprávnený nárok na odpočítania dane vo výške 28.297,60 €. Preverením dodávateľa bolo zistené, že spoločnosť v čase vystavených faktúr už neexistovala a spoločnosť už nebola platiteľom DPH.
Rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.02.2018 (č.l. 9) Daňový úrad určil daňovému subjektu T. P. I., s.r.o. rozdiel v sume 28.297,60 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017, nadmerný odpočet v sume 6.760,80 € a vyrubuje daň v sume 21.536,80 €.
Dňa 16.06.2017 X.. K. Š. vypovedala splnomocnenie pre doručovanie a zástupcu na elektronické doručovanie na firmu T. P. I., s.r.o. (č.l. 22)
Dňa 20.07.2016 T. P. I., s.r.o. v zastúpení konateľom C. C. splnomocnila X.. K. Š. na autorizáciu prístupu pre autorizované elektronické služby formou elektronickej komunikácie bez elektronického podpisu, posielanie dokumentov elektronickou formou, preberanie doporučených zásielok, listových zásielok do vlastných rúk.
Dňa 24.03.2017 spoločnosť T. P. I., s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac február 2017, ktoré bolo na Daňový úrad Žilina, pobočka Č. podané elektronicky dňa 27.03.2017, z ktorého vyplýva, že spoločnosť T. P. I., s.r.o., Č. si uplatnila nárok na nadmerný odpočet v sume 6.760,80 €, a to aj napriek tomu, že skutočná daňová povinnosť firmy bola v sume 21.536,80 €. (č.l. 44)
Na č.l. 45 až 48 spisu sa nachádzajú faktúry vystavené spoločnosťou CORD, s.r.o. pre odberateľa T. P. I., s.r.o. v celkovej sume 169, 785,60 € vrátane DPH.
Zo zoznamu spoločností (č.l. 158) vyplýva, že C. C. bol konateľom a spoločníkom v 18 spoločnostiach s ručením obmedzeným v Č. republike.
Z novinového článku iDnes.cz (č.l. 160) vyplýva, že C. C. bol ako spolupracujúci obvinený odsúdený na trest odňatia slobody v o výmere 4 roky pre drogovú trestnú činnosť.
Podľa zápisnice o rekognícii (č.l. 212) svedkyňa X.. K. Š. opoznala osobu, ktorá vystupovala u nej v kancelárii ako C. C., ktorý jej nosil podklady k účtovníctvu na 80%, tohto spoznala podľa očí.
Podľa zápisnice o rekognícii osoby (č.l. 233) C. C. opoznal osobu, ktorá zabezpečovala prevod firmy T. P. I., s.r.o. Ide o svedka N. D..
Zo zápisnice o rekognícii (č.l. 261) vyplýva, že svedok N. D. opoznal na fotografiách C. C., ktorý chodieval do Č.. Zároveň N. D. neopoznal W. I., a nestotožnil ho s osobou, ktorá mala chodievať s C. C. A. Č..
Podľa zápisnice o rekognícii (č.l. 281) svedok D. I. opoznal C. C. a označil ho ako osobu, ktorá vystupovala za firmu T. P. I., s.r.o., Č.. Pozná ho podľa tváre a vlasov.
Zmluvou zo dňa 18.01.2016 prevodcovia X.. N. H., D. F., X.. K. J. previedli obchodný podiel v spoločnosti P., s.r.o. na O. D..
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkyňou X.. K. Š. (č.l. 345) vyplýva, že svedkyňa na 40% spoznala obžalovaného ako osobu, ktorá jej nosila účtovné doklady spoločnosti T. P. I., s.r.o., nie je si istá, či to je ten muž, ktorý tam bol s C..
Podľa odpisu z registra trestov EIS (č.l.708) obžalovaný na území Slovenskej republiky nemá záznam v registri trestov. V Českej republike bol odsúdený štyrikrát, z toho dvakrát pre skrátenie dane, pričom posledné odsúdenie pre skrátenie dane podľa § 148 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona bolo v roku 2006, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý vykonal v roku 2011.
Podľa oznámenia Krajského riaditeľstva polície S. J. (č.l. 729) v prípade telefónneho čísla XXX XXX XXX ide o anonymnú predplatenú službu bez konkrétneho užívateľa alebo majiteľa ktorá je prevádzkovaná v sieti T-Mobile Czech republik.
Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že faktúry boli posielané svedkyni X.. K. Š. z adresy T..P.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol:
Vážený súd, pán obhajca. Na obžalovaného W. I. ako aj na právnickú osobu bola podaná obžaloba pre v podstate totožný trestný čin skrátenia dane vo väčšom rozsahu a neoprávnenom uplatnení si nároku na vrátenie DPH, taktiež vo väčšom rozsahu. Pokiaľ ide o samotnú podstatu skutku, ten spočíva v tom, že účtovníčka uvedenej firmy T. P. I. s.r.o. podávala daňové priznanie na základe splnomocnenia od konateľa uvedenej firmy. Problém nebol až do februára 2017, kedy účtovníčka v podstate obdŕžala emailovou formou, teda elektronickou formou obdŕžala štyri faktúry, ktoré pochádzali od firmy, ktorá už na trhu nebola, jej činnosť bola ukončená, tzn. že faktúry nevystavila, boli fiktívne, tieto faktúry teda neskontrolovala, zahrnula ich do účtovníctva a zaslala na daňový úrad daňové priznanie za daný mesiac február 2017, na základe po jeho kontrole daňovým úradom bolo zistené, že došlo k skráteniu dane v sume 21.536, 80 € a neoprávnenému uplatneniu si nároku na vrátenie DPH v sume 6.760,80 €, tzn. že páchateľ konal prostredníctvom nepriameho páchateľa, teda účtovníčky, ktorej zaslal fiktívne doklady s vedomím, že tieto samozrejme účtovníčka zaúčtuje do účtovníctva firmy a podané daňové priznanie tak, ako to robila doteraz a dôjde k tomu, že mohol byť firme vyplatený nadmerný odpočet v tej sume, ktorú som tu uviedol. Pokiaľ ide o spáchanie skutku v danej veci bol pôvodne stíhaný konateľ firmy C. C.. Bolo mu vznesené obvinenie na základe výpovedí účtovníčky, ktorá povedala, že komunikovala s osobou C. C., ktorý ju navštívil, poveril ju vedením účtovníctva, podávaním daňových priznaní. Následne prebehla konfrontácia medzi C. C. a účtovníčkou firmy K. Š., ktorá v podstate pri tej konfrontácii poprela, žeby daná osoba, ktorá tam s ňou sedela, bola osobou, ktorá dané fiktívne faktúry, resp. aj iné faktúry zasielala, ktorá s ňou komunikovala. Z výpovede účtovníčky je zrejmé, že dve cudzie osoby prišli za ňou ako zástupcovia firmy T. P. I. so žiadosťou, aby menovaná robila účtovníčku danej firmy. Osoba C. C. dala plnú moc na základe overenej plnej moci, aby teda zastupovala firmu v účtovných veciach a podávala daňové priznania. Ku danej osobe pri vzájomnej konfrontácii uviedla, že daná osoba je osoba, ktorá ho navštívila iba jedenkrát, keď jej udelila plnú moc. Potom už komunikovala s druhou osobou, ktorá bola v tom čase tiež prítomná u nej pri podávaní tej žiadosti, alebo komunikácii ohľadom toho vedenia účtovníctva. Je zjavné z vykonaného dokazovania, že u danej svedkyne mohli, alebo teda boli len dve osoby, tzn. W. I. a C. C.. Tým, že účtovníčka - svedkyňa K. Š. jednoznačne vylúčila C. C. ako osobu, ktorá s ňou komunikovala následne, ktorá jej minimálne dvakrát doniesla účtovné doklady, ktorá s ňou komunikovala telefonicky na mesačnej báze odsúhlasovania podávania daňových priznaní, je zjavné, že inou osobu, ktorá mohla s ňou komunikovať a iná osoba to nemohla byť iba obvinený W. I.. Menovaný popiera spáchanie skutku, tvrdí, že u účtovníčky sa mal raz nachádzať, dôvod jeho prítomnosti bol len to, že chránil záujmy určitej poľskej firmy a snažil sa, aby C. C. odovzdal účtovníčke potrebné účtovné doklady. Jeho výpoveď v tomto smere bola vyvrátená výpoveďou K. Š., ktorá vypovedala, že tie osoby tam prišli ako zástupcovia tejto firmy a ich tak aj vnímala aj do budúcna s tým, že nevedela v danej chvíli alebo aj neskoršie pri tej komunikácii jednoznačne identifikovať, ktorá osoba je ktorá, v podstate to mala zafixované tú osobu, ktorá s ňou viac komunikovala, čo bol W. I. podľa jej vyjadrenia, ju mala zafixovanú ako osobu C. C.. Svedok C. C., ktorý je toho času nebohý, vo svojej výpovedi uviedol, že mal nejaké finančné problémy, bol oslovený prostredníctvom osoby S. C., ktorý ho vlastne nakontaktoval na osobu W. I., ktorý mu ponúkol funkciu byť konateľom spoločnosti, že bude na tom v podstate nejakým spôsobom zarábať a možno na základe jeho výpovede možno skonštatovať, že jeho postavenie bolo nazvime to ako postavenie bieleho koňa, ktorý vlastne bol len na zastupovanie nejakej firmy, na podpisovanie možno nejakých faktúr a v podstate poza jeho chrbát, v jeho mene za firmu uskutočňovala obchody iná osoba v tomto prípade, na základe jeho výpovede, mal to byť teda obvinený W. I.. To, že svedkyňa K. Š. pri tej konfrontácii nebola si istá na 100 %, ale pri opoznaní na základe fotografií označila obvineného ako osobu, ktorá mala byť tou osobu, ktorá za firmu vystupovala a tých 40%, ako tu už uviedla, ako som už povedal, tiež jednu osobu jednoznačne vylúčila na základe tých dôvodov, ktoré tam uviedla a
pri druhej osobe si nie je 100 % istá, a sú len dve podozrivé osoby, tak je logické, že vylúčením jednej osoby to podozrenie padá na tú druhú osobu, ale z jej výpovede vyplýva, že v podstate v tom čase, kedy to bol krátky časový odstup od spáchania skutku, tvrdila, že na základe hlasového prejavu, na základe vizáže by to mala byť tá istá osoba. Je zjavné, že keď na dnešné HP prišiel obvinený, ktorého vizáž je diametrálne odlišná od vizáže, ktorá je na fotografiách v čase, keď sa skutok stal, tak je logické, že svedkyňa už po piatich rokoch si už nemusí presne pamätať, ako daná osoba vyzerala a nemôže si byť už 100 % istá, či sa jedná o tú osobu. Takže existujú proti sebe stojace tvrdenia, ale na základe výpovedi, teda už nebohého C., svedkyne Š., možno sa prikloniť k tomu záveru, že je možné skonštatovať, že vykonané dôkazy naznačujú, alebo poukazujú na to, že páchateľom skutku, ktorý vlastne dané faktúry poslal len emailovou formou, ale na základe výpovede Š. bolo potvrdené, že ho táto oslovila, tvrdil teda, že to poslal, že to dá do poriadku, že je tam nejaká nezrovnalosť, tzn. nepoprel, že tie faktúry poslal, tzn. že pri vzájomnej komunikácii s účtovníčkou sa priznal, že tie faktúry boli poslané ním. Možno teda skonštatovať, že daný skutok spáchal. Pokiaľ ide o tú okolnosť na svedka C. bolo poukazované, že bol členom alebo mal vo vlastníctve možno niekoľko 18, či koľko spoločností, že bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť, tak ako tu bolo oboznámené, tak bol odsúdený v podstate za majetkovú trestnú činnosť v štýle podvodov, v prípade obvineného sú tam dve odsúdenia, dokonca až na 5 rokov, ak sa nemýlim, za dva trestné činy skrátenia daní. Na základe týchto skutočností je možné navrhnúť súdu, aby bol W. I. uznaný na vinného v zmysle podanej obžaloby a bol mu uložený podmienečný trest vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov s probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti podrobiť sa daňovému poradenstvu. Pokiaľ ide o právnickú osobu, tak v danom prípade, ak si zoberieme samotný zákon, tak vlastne počíta aj so situáciami, keď nie je možné jednoznačne pričítať zodpovednosť konkrétnej osobe, čo by som mohol povedať, že tu je učebnicový príklad, keď na základe výpovedi nejako nemusí byť jednoznačne zrejmé, že ktorá osoba konala za firmu, alebo sú nejaké pochybností, tak za danej situácie je zjavné, že samotná firma alebo osoba konajúca za ňu, daný trestný čin spáchala, takže navrhujem, aby bola uznaná za vinu aj právnická osoba T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., X.: XXXXXXXX, v jej prípade bol uložený peňažný trest vo výmere 2.000,- €.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči uviedol:
Vážený pán prokurátor, vážený súd, vážený obžalovaný, my naopak oproti názoru a vyjadreniam prokurátora máme zato, že obžalovaný sa nedopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu obžalobou, tieto skutočnosti, ktoré aj sám prokurátor uvádzal, a to okrem iného sa ani 100 % tú vinu nepotvrdil so svojom vyjadrením, vyvrátili dôkazy, ktoré boli vykonané v samotnom prípravnom konaní a v podstate aj na HP. Máme zato, že pokiaľ to samotné obvinenie obžalovaného v prvej fáze vychádzalo z rekognície svedkyne Š., tak samotná svedkyňa Š. svoje tvrdenia nezopakovala, resp. nepotvrdila, že sa jednalo o osobu obž. W. I.. Naopak nebola si istá a proste svoju výpoveď menila. Stavať na výpovedi svedkyne Š. obžalobu je podľa nášho názoru, alebo podľa názoru obhajoby v podstate neprípustné, nakoľko v samotnom prípravnom konaní boli vykonané dôkazy či už výsluchy svedkov, ktorí svedkovia potvrdili, že nepoznajú obžalovaného osobne, či už dnes na HP túto skutočnosť potvrdil sám N. D., túto skutočnosť potvrdil niekoľkokrát vo svojich výsluchoch v rámci prípravného konania svedok N. D., svedok I., ktorý vypovedal v prípravnom konaní dva krát, jednoznačne potvrdil, že za spoločnosť T. P. I. vystupoval jedine C. C., osobu W. I., tak isto nepozná. Máme zato, že už len samotnou skutočnosťou, ktorá bola preukázaná, že bol v prvej fáze obvinený C. C., neskôr už svedok C. C., konateľom alebo spoločníkom minimálne v 16 obchodných spoločnostiach, svedčí o tom, že o podnikaní niečo vedel, musel vedieť a iba tvrdenia o tom, že bol bielym koňom, sú tvrdenia, ktoré neboli žiadnym spôsobom ani ničím preukázané. Mám zato, že naopak jednalo sa o človeka, ktorý veľmi sofistikovane jednal a v situácii, kedy už vedel, že má problémy s políciou na území ČR, kde bol svojho času aj vo väzbe a bol aj odsúdený za drogovú trestnú činnosť, vedel a mal pokyny, že si nemôže dovoliť ďalšie obvinenie, nakoľko v rámci tej spolupráce by už asi tie výhody, ktoré mu boli poskytnuté, nemohli byť dodržané. To sú reálne skutočnosti, to nie sú výmysly, aj vzhľadom na to obvinenie môjho klienta, z dôvodu akého sme sa absolútne nedozvedeli počas tohto konania, akurát chcem potvrdiť, že bolo správne stíhať C. C. v prvej fáze, nie však obžalovaného, ktorý s týmto skutkom nemá nič spoločné. Môj klient nespáchal túto trestnú činnosť, žiadnym spôsobom na sa nej nepodieľal, nijakým spôsobom jej nenapomáhal a skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal on sám. Máme zato, že C. C. neprávom obvinil obžalovaného z tejto trestnej činnosti, o tom sa dokonca nahlas vyjadril pred svedkami, ktorí boli vypočutí v konaní, a to K. L. O. N. D., ktorí tieto skutočnosti potvrdili v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom OR PZ Čadca. Nakoľko poznali títo svedkovia C. C., vyjadrili sa k jeho osobe vo svojom výsluchu, tak isto dôkladne a podľa mňa svedčiac o tom, že nejedná sa o osobu, ktorá by bola obeťou, naopak jedná sa o osobu, ktorá jednoznačne či
už hazardovala so svojou slobodu, alebo z iného dôvodu, robila to pre peniaze a nejakým spôsobom takto prala špinavé peniaze prostredníctvom faktúr a DPH. Tieto skutočnosti vychádzajú so spisu a neboli ničím vyvrátené. Preto máme zato, keďže svedkyňa Š., ekonómka, ani pred súdom nepotvrdila skutočnosť, žeby obžalovaný bol osobou, ktorá vystupovala za spoločnosť T. P. I. s.r.o. a keďže jej obvinenia ako aj samotný p. prokurátor uviedol, alebo resp. obvinenie môjho klienta vychádzalo alebo bolo postavené na podklade výpovede svedkyne Š., samotná svedkyňa bola sama sebou spochybnená a nepotvrdila skutočnosti a vo svojom výsluchu sa okrem iného vyjadrovala o osobe C. C. a W. I. aj konkrétnejšie, čo už na dnešnom HP nevedela zopakovať, kde jednoznačne tie tvrdenia, že sa jednalo o nižšieho a zavalitejšieho človeka boli ňou samou vyvrátené a aj skutočnosťou, že obžalovaný W. I. pri tej konfrontácii sám uviedol na otázku , že koľko meria, že 183 cm, je to proste výška, ktorá nesedí s jej opisom a samotná svedkyňa Š. svoje tvrdenia bola schopná uviesť iba v percentuálnej rovine 40 % na 60 %, to nie je ani 50/50 ani 60/40, proste je to dosť málo nato, aby obžalovaný mohol byť uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu. Máme zato, že sú tu dôvodné pochybnosti o jeho vine a naopak sú tu dôkazy, ktoré svedčia o jeho nevine, ktoré treba vyhodnocovať tak, ako boli vykonané, nakoľko nevidíme pochybnosti o tom, žeby tvrdenia, ktoré v tých dôkazoch boli odprezentované, boli fikcia, alebo boli vymyslené. Máme zato, že obžalovaný skutok nespáchal, vzhľadom k uvedenému navrhujem oslobodiť obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel, k jednoznačnému záveru, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom. Súd preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že skutky, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný nie sú trestným činom, a ďalšie dôkazy, ktoré by snáď mohli priniesť iný záver súdu o vine obžalovaného už neprichádzajú do úvahy.
Objektom týchto trestných činov je záujem štátu na správnom vymeraní dane, poistného na sociálne alebo zdravotné poistenie, či príspevku na starobné dôchodkové sporenie. V zásade je potrebné uviesť, že tento trestný čin predstavuje osobitný druh podvodu spočívajúci v tom, že páchateľovi (resp. inej osobe) je na základe konania, prípadne opomenutia konania vymeraná nižšia daň ako by mu podľa zákona mala byť vymeraná.
Skrátením dane sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu zo strany príslušného orgánu bude vyrubená nižšia daň ako je suma určená zákonom, alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Skrátením dane je aj vylákanie daňovej výhody.
Vo všeobecnosti možno povedať, že základ dane sa zisťuje tak, že jednotlivé čiastkové základy dane sa zrátajú, pričom od tejto sumy sa odrátajú zákonom stanovené výdavky. V praxi zrejme najčastejšou formou skrátenia dane z príjmu bude situácia keď subjekt dane neprizná určité príjmy, ktoré dosiahol, a znižuje si týmto spôsobom základ dane, a teda v konečnom dôsledku aj samotnú daňovú povinnosť. Ďalšou možnosťou skrátenia dane je nezákonné zvyšovanie výdavkov, a teda znižovanie základu dane. Najtypickejším príkladom je zaradenie fiktívneho výdavku do účtovníctva, teda výdavku, ktorý reálne nebol vynaložený.
Pre účely trestného konania a najmä pre vyvodenie trestnej zodpovednosti je neprípustné strohé preberanie záverov daňovej kontroly ohľadom oprávnenosti, resp. neoprávnenosti určitého daňového výdavku. Dokazovanie v daňovom konaní je omnoho voľnejším najmä v smere preukazovania objektívnej zodpovednosti daňového subjektu, kým dokazovanie v trestnom konaní sa musí riadiť napr. aj zásadou prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcimi pravidlami, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju vinu, že nedokázaná vina znamená dokázanú nevinu, ako aj pravidlom in dubio pro reo.
K skráteniu dane môže dôjsť aj v prípade DPH. Predmetom tejto dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytuje služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, dovoz tovaru do tuzemska. Aj v tomto prípade platí, že skrátenie dane je akékoľvek konanie, ktorého cieľom je to, aby určitý subjekt zaplatil nižšiu ako zákonom stanovenú daň.
Skrátenie dane v prípade DPH môže predstavovať napr. konanie, keď páchateľ určité plnenie nezdaní daňou z pridanej hodnoty, a to aj napriek tomu, že sa na toto plnenie DPH vzťahuje. V súvislosti s DPH je potrebné v stručnosti načrtnúť, ako vlastne systém odvádzania tejto dane do štátneho rozpočtu funguje. DPH je nepriamou daňou, a teda do štátneho rozpočtu ju odvádza platiteľ DPH. Platitelia DPH v príslušnom zdaňovacom období prijímajú zdaniteľné plnenia, čiže nakupujú určité tovary a služby a z týchto si uplatňujú odpočet DPH (tzv. daň na vstupe). Tieto tovary a služby, z ktorých si platitelia DPH uplatňujú odpočet DPH, sú využívané na výrobu tovarov a služieb, ktoré platitelia predávajú ďalším subjektom ako svoje výrobky, resp. služby rovnako zaťažené daňou z pridanej hodnoty. Cena výrobkov platiteľa teda tiež obsahuje DPH a platiteľovi tak jeho odberatelia zaplatia cenu tovaru vrátane DPH - daň na výstupe. Je logické, že platiteľ by mal mať určitý zisk na svojich výrobkoch (tovaroch a službách), a teda by malo platiť, že daň na výstupe je vyššia ako daň na vstupe. Rozdiel medzi daňou na výstupe a daňou na vstupe potom predstavuje samotnú daňovú povinnosť platiteľa dane. V praxi zrejme najčastejším spôsobom krátenia DPH bude predstavovať uplatňovanie odpočtu DPH na základe fiktívnych zdaniteľných plnení. Inými slovami povedané, páchateľ zaradí do svojho účtovníctva daňový doklad od iného subjektu - platiteľa DPH, a na základe takejto fiktívne zaplatenej DPH znižuje svoju daňovú povinnosť.
Podstata skrátenia dane teda spočíva v takom konaní páchateľa, ktorým chce dosiahnuť pre seba alebo pre iného, aby príslušný štátny orgán určil (vyrubil) daň v nižšej než zákonom určenej sume, alebo vôbec chce zmariť určenie (vyrubenie) dane.
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Navyše nakoľko ide o blanketárnu normu, omyl páchateľa ohľadne daňových či odvodových predpisov je potrebné posudzovať ako skutkový omyl, čo vylučuje úmyselné zavinenie páchateľa, pričom jeho úmysel musí byť spoľahlivo preukázaný tak ako každý iný znak tejto skutkovej podstaty.
Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti je potrebné bez akýchkoľvek pochybností dokázať aj subjektívnu stránku tohto trestného činu aspoň vo forme nepriameho úmyslu, a to aj pri zohľadnení už vyššie spomínaného posudzovania omylu ohľadom noriem daňového práva. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti je teda povinnosťou príslušného orgánu preukázať obvinenému, že tento vedel, že určitým jeho konaním dochádza k skráteniu jeho zákonnej povinnosti vo vzťahu k daniam a bol s takýmto následkom minimálne uzrozumený.
K oslobodzujúcej časti rozsudku
Obžalobou je kladené obžalovanému za vinu že, ako osoba poverená konateľom obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod obchodným menom T. P. I., s.r.o., so sídlom H. XXX, Č., X.: XXXXXXXX, okres Č., v úmysle znížiť skutočnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, dal do účtovníctva svojej firmy za mesiac február 2017 zaúčtovať fiktívne faktúry od spoločnosti P., I..W..V.., K. I. XXX/X, J. R. K.:
- č. 20170015 zo dňa 02.02.2017 na sumu 31.536,- € s DPH,
- č. 20170016 zo dňa 07.02.2017 na sumu 42.213,60 € s DPH,
- č. 20170017 zo dňa 10.02.2017 na sumu 60.264,- € s DPH,
- č. 20170019 zo dňa 23.02.2017 na sumu 35.772,- € s DPH, následne dňa 27.03.2017 v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal prostredníctvom poverenej osoby elektronickou poštou na Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2017, kde si uplatnil nárok na nadmerný odpočet v sume 6.760,80 €, a to aj napriek tomu, že skutočná daňová povinnosť firmy bola v sume 21.536,80 €, pričom predmetné fiktívne faktúry použil na odpočítanie dane a zníženie základu dane a to aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky na tento postup v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, keďže k uskutočneniu zdaniteľných plnení, vyplývajúcich z uvedených zaúčtovaných fiktívnych faktúr nedošlo, v dôsledku čoho daňovú povinnosť firmy na dani z pridanej hodnoty v zdaňovacom období február 2017 skrátil o 21.536,80 € a zároveň si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 6.760,80 €, kde uvedený nárok mu Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, rozhodnutím pod sp. zn. č. 100356212/2018 zo dňa 13.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2018, nepriznal.
Obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry vychádza z premisy, že obžalovaný bol poverený konateľom obchodnej spoločnosti T. P. I., s.r.o. Takáto skutočnosť však z vykonaného dokazovania nevyplynula. Pokiaľ aj svedkyňa X.. K. Š. v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaného opoznáva na 80%, resp. 40% ako osobu, ktorá bola s konateľom C. C. pri podpísaní generálnej plnej moci, na základe ktorej svedkyňa vykonávala účtovníctvo predmetnej obchodnej spoločnosti, domnienky, že v prípade nebohého C. C. išlo o tzv. bieleho koňa je potrebné preukázať. V prospech obžalovaného svedčia nielen listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, ale výpoveď svedka D. I., ktorý jednoznačne uviedol, že pri uzatváraní obchodu jednal s C. C.. Z vykonaného dokazovanie nie je zrejmé, kto poslal sporné faktúry svedkyni vykonávajúcej účtovníctvo predmetnej obchodnej spoločnosti, je však zrejmé, že jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti T. P. I., s.r.o. bol C. C., ktorý aj preložil generálnu plnú moc svedkyni K. Š..
Súd teda konštatuje, že v danom prípade dôkazná situácia neposkytovala dostatočný podklad na rozhodnutie o vine. Rozhodnutie súdu nemôže byť založené len na predpokladoch a domnienkach (C. C. bol tzv. bielym koňom), musí zodpovedať reálne vykonaným a objektívne zabezpečeným dôkazom. Preto je súd obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil, pretože konštatoval, že nebolo preukázané, že sa skutok spáchal obžalovaný. V konaní nebolo preukázané, či mal obžalovaný nejaký vzťah k spoločnosti T. P. I., s.r.o., naopak jediným konateľom a spoločníkom predmetnej spoločnosti bol nebohý C. C., ktorý aj komunikoval so svedkyňou X.. K. Š., osobou zodpovednou za vedenie účtovníctva. Obžalovaný konanie kladené mu za vinu jednoznačne poprel a v konaní pred súdom jeho obhajoba nebola vyvrátená, naopak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný mal akýkoľvek vplyv na spoločnosť T. P. I., s.r.o. a vôbec nebolo preukázané, že by obžalovaný konal tak, ako mu je kladené za vinu, preto súd nemal inú možnosť ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
K odsudzujúcej časti rozsudku
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 91/2016 Z.Z., o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na trestnú zodpovednosť právnickej a tresty ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákona na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok. Podľa odseku 3 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa trestnými činmi rozumejú trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona, a to, o.i. aj zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konala štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, páchateľom trestného činu je právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, z ktorých aspoň jeden je právnickou osobou, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení najmä z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z.z. v znení zmien a doplnkov je daná aj trestná zodpovednosť právnickej osoby, teda spoločnosti T. P. I., s.r.o. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 11 zákona č. 91/2016 Z.z., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne tiež na: a) aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby, b) právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod v trestnej činnosti alebo nesúvisia s trestným činom spáchaným právnickou osobou, c) pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu, d) očakávaný výsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť právnickej osoby, e) pomer, v akom na právnickú osobu prešli výhody z
trestného činu. V prípade právnickej bola uzavretá dňa 31.08.2016 zmluva o prevode obchodného podielu, kde jediným nadobúdateľom sa stal C. C.. Podľa oznámenia Obchodného registru Okresného súdu Žilina, spoločnosť T. P. I., s.r.o., doposiaľ nebola vymazaná z Obchodného registra a takisto nebol podaný návrh na jej zrušenie. Jednoznačným motívom trestnej činnosti obžalovanej právnickej osoby bola snaha získať majetkový prospech, prostredníctvom ktorého by uhradili predtým splatné záväzky. Obžalovaná právnická osoba porušila záujem spoločnosti na riadnom plnení daňových a iných odvodových povinností. Poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti pri právnickej osobe T. P. I., s.r.o. súdom zistené neboli. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností majúc na zreteli príslušné ustanovenie o druhu trestu a o účele trestu, súd dospel k záveru, že v prípade právnickej osoby súd vychádzal z ustanovenia § 10 a 11 zákona č. 91/2016 Z.z. a dospel k záveru, že trest zrušenia právnickej osoby je v súdenej veci nevyhnutný. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 91/2016 Z.z., súd uloží trest zrušenia právnickej osoby , ktorá má sídlo v Slovenskej republike, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Aktuálne konateľom právnickej osoby T. P. I., s.r.o. je občan iného štátu, naviac mŕtvy ale v zásade možno konštatovať. Spoločnosť aktuálne nevykonáva žiadnu činnosť, prípadne záväzky tejto spoločnosti sú vymáhané v iných konaniach. Ide viac - menej len o formálne pôsobiacu spoločnosť .Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný. Takýto trest naplňuje účinok generálnej prevencie, aby sa zabránilo ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
- skrátila daň vo väčšom rozsahu,
- neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.