Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-207-2014.pdf
PDF · 88.97 KB
No categories available
8C/207/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci navrhovateľa: X. O., A.. XX.X.XXXX, W. XXX XX Š. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 71, Žilina, proti odporkyni: P. O., H.. W., A.. X.X.XXXX, W. XXX XX Š. Č.. XXX, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzatvorené dňa 16.1.1992, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Š. vo zväzku 3, ročník 1992, na str. 131, pod por. č. 1, r o z v á d z a .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.6.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.6.2014 domáhal rozvodu manželstva podľa výrokovej časti tohto rozsudku. Návrh odôvodnil tak, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku bežné. Po uplynutí niekoľkých mesiacov po sobáši sa ich vzťah začal negatívne meniť. Postupne sa prejavila rozdielnosť pováh, názorov i postojov v základných otázkach a spôsobe života. Odporkyňa sa k nemu začala správať nie ako životná partnerka, do manželstva negatívne zasahovala matka odporkyne. Citový pomer s odporkyňou postupom času ochladol. Navrhovateľ začal pracovať v zahraničí. Na Slovensko chodí iba niekoľkokrát do roka. S odporkyňou sa úplne odcudzili. Prakticky niekoľko rokov sa nestretávajú. Ich kontakty sú iba náhodné a sporadické. Manželstvo už roky neplní žiadnu funkciu. V podstate ich nespája nič. S odporkyňou niekoľko rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Keď on - navrhovateľ príde do SR, odporkyňa žije u jej matky a spoločná domácnosť je opustená.
Odporkyňa sa k veci samej vyjadrila dňa 28.07.2014 tak, že sa nejedná o bezdetné manželstvo, ale z manželstva pochádza syn X., A.. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom dennej formy Masarykovej univerzity v W.. Po niekoľkých mesiacoch od uzavretia manželstva dochádzalo medzi navrhovateľom a odporkyňou k výmene názorov, čo manželstvo prináša. Postupom času sa správanie manžela zhoršilo a tým boli ovplyvnené ich vzájomné vzťahy. Napriek všetkému sa odporkyňa snažila, aby bola zachovaná úplná rodina. Rodina, v ktorej vyrastal navrhovateľ, bola problémová. Nedostatočná rodinná výchova mala vplyv na správanie navrhovateľa. Rodičia odporkyne im všemožne pomáhali. Matka odporkyne odovzdala odporkyni rodičovský dom na adrese Š. Č.. XXX s pozemkom, kde účastníci robili prístavku a rekonštrukciu. Na stavbe pracoval navrhovateľ a odporkyňa finančne prispievala. Prácou a peniazmi pomáhali aj členovia rodiny odporkyne. Odporkyňa nesúhlasí, že jej matka negatívne zasahovala do spolužitia účastníkov, ale robila všetko pre to, aby im pomáhala. Navrhovateľ má agresívnu povahu, ktorú začal prejavovať voči odporkyni. Niekoľko rokov ju psychicky zastrašoval. Dňa 27.08.2013 dva týždne po pohrebe otca odporkyne fyzicky napadol 78-ročnú matku odporkyne, vyháňal ju z pozemku pri dome,
vyhrážal sa jej a spôsobil jej ublíženie na zdraví - zlomenie ľavej ruky. Trestný rozkaz v predmetnej veci č. 22T/68/2014 bol vydaný dňa 30.05.2014. Navrhovateľ pracuje niekoľko mesiacov v roku v zahraničí. Starostlivosť o dieťa je na odporkyni a pomáhajú jej rodičia. Odporkyňa nesúhlasí, že by účastníkov nič nespájalo, lebo ich spája syn. Trvalé bydlisko majú účastníci u rodičov odporkyne. Odporkyňa sa v minulosti starala o chorého nevládneho otca a po jeho smrti, keď navrhovateľ fyzicky napadol matku odporkyne, tak sa odporkyňa starala o túto matku. Keď bol manžel doma a zdržiaval sa v dome č. XXX, odporkyňa prišla za ním a on ju často vyháňal. Domácnosť na č. XXX nie je opustená. Odporkyňa sa stará o ňu a o záhradu pri dome. Za tie roky si veľa vytrpela odporkyňa, aj celá jej rodina a odporkyňa nepodala návrh na rozvod manželstva hlavne kvôli synovi a kvôli tomu, že bola vychovaná v kresťanskej viere. Rozhodnutie v predmetnej záležitosti necháva na súd.
Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2014 osobne vypovedal navrhovateľ tak, že nie je pravda, že by bol alkoholikom jeho otec, naopak, on považoval za alkoholika svokra. Jemu bolo vytýkané, čo všetko dostal pri uzavretí manželstva, ale to nie je pravda. V tomto manželstve vznikali konflikty. Čo sa týka prerábania domu, išlo o dom, ktorý odporkyňa dostala od svojej rodiny a bol postavený v r. 1936. On - navrhovateľ ho opravoval a tvrdí, že ho aj financoval na 90%. Asi od začiatku tohto kalendárneho roka je to tak, že odporkyňa býva u svojich rodičov a navrhovateľ býva u kamaráta. On býval v spoločnej domácnosti s odporkyňou u jej rodičov do času, kým neprerobil ten prerábaný dom, okolo r. 2004. Väčšinou sa zdržiaval tam. Je pravdou, že býval naďalej aj u svokrovcov, ale vtedy boli hádky. Nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 29.09.2014 osobne vypovedala tak, že naďalej poukazuje na svoju kresťanskú výchovu a na to, že z manželstva pochádza plnoletý syn, a preto sa nevyjadrila tak, že s rozvodom manželstva súhlasí. Naďalej uvádza, že v tomto manželstve vznikali konflikty, ktoré boli dané povahou navrhovateľa a tým, z akej rodiny pochádzal. Navrhovateľ napádal nielen odporkyňu, ale aj jej otca a jej mamu, ktorej spôsobil ťažké ublíženie na zdraví. Starostlivosť o spoločného syna účastníkov bola na odporkyni a jej rodine. Čo sa týka osobnej výpovede navrhovateľa, tak nie je pravda, že by bol alkoholikom otec odporkyne. Aj keď navrhovateľ prerábal spomínaný dom, tak chodieval prespávať do domácnosti s odporkyňou k jej rodičom a to trvalo asi do obdobia 3-4 roky dozadu. Pritom je navrhovateľ poväčšine času v zahraničí a na odporkyni zostala starostlivosť o domácnosť, rodičov, aj o rekonštruovaný dom.
Na pojednávaní dňa 29.9.2014 vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 16.1.1992 v Štiavniku a je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Š. vo zväzku 3, ročník 1992, na str. 131, pod por. č. 1. Z manželstva pochádza už plnoleté dieťa X., A.. X.XX.XXXX.
Zo zhodných častí tvrdení účastníkov na pojednávaní súd zistil, že manželstvo účastníkov je konfliktné, a to dlhodobo, pričom sporné zostali iba príčiny konfliktov, pri ktorých odporkyňa poukazovala na agresivitu a zlú východu navrhovateľa a navrhovateľ na povahu odporkyne a na zasahovanie jej matky. V manželstve na základe skutkového hodnotenia výpovedí účastníkov fakticky dominovala hospodárska stránka, keď navrhovateľ svojou prácou sa podieľal na rekonštrukcii domu, ktorý dostala do vlastníctva odporkyňa od členov jej rodiny a spornou zostala iba miera tohto vkladu nad rámec práce prípadne aj v podobe financovania. Obidvaja účastníci majú zapísaný trvalý pobyt na adrese rodičov odporkyne. Odporkyňa sa na tejto adrese aj trvalo zdržiava, pričom ale dochádza do zrekonštruovaného domu za účelom starostlivosti oň. Navrhovateľ sa prevažne zdržiaval v rekonštruovanom dome, a to od času určitého stavu rekonštrukcie v r. 2004, pričom podľa vlastného udania sa na začiatku kalendárneho r. 2014 odsťahoval ku kamarátovi. Napokon podľa zhodného údaja účastníkov na pojednávaní si manželstvo plnilo aj intímnu stránku fungovania cca rok pred rozhodnutím súdu v r. 2013, pričom účastníci nemali spoločný akýkoľvek ďalší záujem, či už v podobe kultúrneho podujatia alebo dovolenky.
Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine): Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 23 zákona o rodine: 1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona o rodine: Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1/, 2/ zákona o rodine: 1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že k rozvodu manželstva účastníkov môže dôjsť vtedy, keď si manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý vyplýva z jeho funkcií uvedených v § 18 až 19 zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd skutkovo za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní si spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní harmonického rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. V tomto zmysle konkrétna charakteristika tohto manželstva, aká vyplynula z vyššie oboznámených osobných výpovedí účastníkov, či už jednotlivo alebo aj vo vzájomnej súvislosti, nebola spochybňovaná ani odporkyňou, ktorá v reakcii na procesné výzvy pri písomnom vyjadrení a na súdnom pojednávaní poukazovala na svoju kresťanskú výchovu a na záujem plnoletého syna. Napokon teda vysoká miera konfliktnosti tohto manželstva vyplynula výhradne zo skutkového hodnotenia súdu, ktorý pri tom osobitne zohľadnil aj konkrétne tvrdenia odporkyne, ktorá navrhovateľovi vyčítala agresivitu jednak bez preukázania konkrétnym prípadom voči nej samotnej a jednak voči jej matke, za čo mal byť navrhovateľ odsúdený súdom vo forme trestného rozkazu. Aj napriek tejto vysokej miere konfliktnosti manželstva účastníci čiastočne žili spolu, a to tým, že sa čiastočne zdržiavali v rekonštruovanom dome vo vlastníctve odporkyne. Odporkyňa sa popri tom zdržiavala v domácnosti u svojich rodičov, o ktorých sa osobne starala a navrhovateľ popri tom dlhodobo dochádzal za prácou do zahraničia. Manželstvo do obdobia cca 1 rok pred rozhodnutím súdu plnilo aj intímnu funkciu, pričom účastníci nemali osobne nič ďalšie spoločné, pričom by spoločne trávili čas. Za týchto okolností napokon rozhodnutie navrhovateľa odsťahovať sa, bolo pre súd skutkovo definitívnym prejavom rozvratu v manželstve týchto účastníkov. Odporkyňou namietaný záujem plnoletého dieťaťa nie je právom chráneným záujmom v zmysle § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Je príznačné, že obidvaja účastníci zostanú rodičmi svojho syna, pochádzajúceho z manželstva, takže z hľadiska jeho práv sa rozvodom tohto manželstva nič nemení. Meritórne tak súd vyhodnotil, že v manželstve už nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to
prednostne vzhľadom na dôsledný postoj navrhovateľa, ktorý trval na rozvode tohto manželstva v situácii, keď manželstvo bolo nesporne veľmi konfliktné a sám navrhovateľ sa odsťahoval.
Ako príčinu rozvratu manželstva súd nesporne zistil vysokú konfliktnosť tohto manželstva, pričom na základe vyššej miery konkrétnosti vo vzájomných osobných výpovediach súd verí odporkyni, že agresívny bol konkrétne navrhovateľ. Na druhú stranu bolo nesporné, že navrhovateľ rekonštruoval dom, ktorý bol vo vlastníctve odporkyne, a to minimálne svojou vlastnou prácou. Táto miera dôrazu na hospodársku stránku manželstva, ktorá bola počas jeho trvania dlhodobo dominantná, sa však ukázala ako nedostatočná pre to, aby manželia vytvorili harmonické spoločenstvo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, keď navyše náhrada trov konania nebola v tomto konaní uplatnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko /§ 27 ods. 1 Zákona o rodine/.