Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-114-2013.pdf
PDF · 111.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F. XXX, O., štátne občianstvo SR, o zaplatenie 312,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15,92 eur od 17.06.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 40,48 eur od 17.06.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.01.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 312,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 17.06.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 56,40 a nárok na náhradu škody vo výške 256,44 eur predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporkyni odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou, dôvodiac, že škoda mu bola spôsobená tým, že odporkyňa získala od navrhovateľa mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušila.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 18.12.2008, zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 17.07.2009 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 17.07.2009, zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 17.03.2009 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 17.03.2009, zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 16.03.2010 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 16.03.2010, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, predloženými faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa 02.06.2011, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe každej zo zmlúv o pripojení č. F. zo dňa 18.12.2008, č. F. zo dňa 17.07.2009, č. F. zo dňa 17.03.2009 a č. F. zo dňa 16.03.2010, uzatvorených medzi navrhovateľom a odporkyňou, poskytol navrhovateľ odporkyni SIM kartu s prideleným účastníckym číslom, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatkov k týmto zmluvám odpredal odporkyni mobilné telefóny, konkrétne na základe dodatku zo dňa 17.07.2009 k zmluve č. F. mobilný telefón značky Samsung C3050 za kúpnu cenu 1,00 eur, na základe dodatku zo dňa 17.03.2009 k zmluve č. F. mobilný telefón značky Samsung SGH-J700 za kúpnu cenu 1,00 eur, na základe dodatku zo dňa 16.03.2010 k zmluve č. F. mobilný telefón značky Huawei E1752 USB modem za kúpnu cenu 19,00 eur.
Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k zmluvám o pripojení v rovnakom znení sa odporkyňa zaviazala, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby užívať, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku. Odporkyňa sa zaviazala nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany odporkyne.
Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (v prípade dodatkov zo dňa 17.07.2009 a zo dňa 17.03.2009), resp. vo výške 100,00 eur (v prípade dodatku zo dňa 16.03.2010), a to v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
Odporkyni boli za obdobie 02/2011 - 04/2011 vyúčtované mesačné poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované navrhovateľom na základe vyššie uvedených zmlúv o pripojení, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 3,32 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 3,32 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 7,00 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 7,86 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 7,00 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 3,32 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 3,00 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 3,00 eur a napokon faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur. Odporkyňa sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradila.
Navrhovateľ listom zo dňa 02.06.2011 vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 56,40 eur a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v celkovej sume 763,88 eur v lehote do 16.06.2011. Odporkyňa na pokus o zmier nereagovala a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatila. Navrhovateľ si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 17.06.2011 do zaplatenia.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku predmetných zmluvných vzťahov (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení predpisov účinných ku dňu omeškania odporkyne, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom boli uzatvorené zmluvy o pripojení v zmysle § 43 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktoré sú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvami spotrebiteľskými. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ zriadil odporkyni prístupu k verejnej telefónnej sieti a poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvami o pripojení, ich dodatkami a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnými súčasťami zmluvy. Hlavným záväzkom odporkyne vyplývajúcim zo zmlúv o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo súčasne k uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni mobilné telefóny za zľavnené ceny. Podľa dodatkov k zmluvám o pripojení sa odporkyňa zaviazala, že v prípade porušenia jej zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, resp. 100,00 eur. V období od 02/2011 do 04/2011 si odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 56,40 eur.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha od odporkyne zaplatenia sumy 56,40 eur ako neuhradenej ceny poskytnutých elektronických telekomunikačných služieb na základe zmlúv o pripojení a tiež je oprávnený aj jeho nárok na úrok z omeškania, keďže odporkyňa sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne a včas, dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom však nebola uplatnená v zmysle zákona, keďže navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 9,25 % ročne zo všetkých fakturovaných súm, a to aj napriek tomu, že základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania odporkyne (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený navrhovateľom na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého vychádzal navrhovateľ) bola rôzna. Súd tak v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15,92 eur (súčet súm účtovaných faktúrami so splatnosťou k 25.04.2011, kedy základná sadzba ECB bola 1,25%) a vo výške 9 % zo sumy 40,48 eur (súčet súm účtovaných faktúrami so splatnosťou k 21.02.2011 a 25.03.2011, kedy základná sadzba ECB bola 1 %), a to odo dňa 17.06.2011 tak ako navrhovateľ žiadal, keďže v tomto čase už bola odporkyňa v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať navrhovateľovi viac ako sa žalobou domáhal.
Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 256,44 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, boli vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle § 53a povinný zdržať sa používania takýchto podmienok, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel vo vzťahu k všetkých predaným mobilným telefónom predstavuje spolu sumu 256,44 eur.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatkov k zmluvám o pripojení (článok 3 bod 3.7), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporkyňou, znamená to, že odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení ani fakt, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy).
Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede? nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 256,44 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 312,84 eur s príslušenstvom, pričom mu bola priznaná suma 56,40 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 256,44 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola pomerne úspešnejším účastníkom odporkyňa ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania odporkyne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.