Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Cpr-6-2013.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cpr/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. G. XX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Plzenská 2, proti odporcovi O.D.C. s.r.o., IČO:45 551 413, so sídlom v Ľuboticiach, Tekeľova 2, právne zastúpený h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 6, v konaní o určenie, že pracovný pomer vznikol a o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 2.10.2013 domáhala, aby súd určil, že jej pracovnoprávny vzťah je pracovným pomerom a skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.8.2013 je neplatné a pracovný pomer trvá. Zároveň navrhovala, aby bol odporca zaviazaný k náhrade mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 350,36 Eur a to od 1.9.2013.
Po vykonanom dokazovaní právna zástupkyňa navrhovateľky navrhovala, aby súd pripustil zmenu pôvodného návrhu s tým, že čiastočne zobrala návrh späť.
Súd svojim uznesením na pojednávaní dňa 29.9.2014 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobný návrh znel: „súd určuje, že pracovnoprávny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 17.5.2013 je pracovným pomerom, skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 1.8.2013 je neplatné, pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou trval do dňa 31.12.2013, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 1.9.2013 do 31.12.2013 v celkovej sume 1.401,44 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“
Odporca navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka vypovedala, že si našla prácu skrze svoju mamu, ktorá pracovala v obchodnom dome X., vedela, že sa tam otvára nová pobočka. Jednala pritom s konateľom, dohodli sa, že tam bude pracovať.
Podpísala dohodu o vykonaní práce. Bol tam rozsah 350 hodín ročne a čas od 16.5. do 31.12.2013. Začala pracovať 16.5., ale bola tam už skôr, keď bolo treba tovar ukladať a upratovať. Myslí si, že ten pracovný pomer mal trvať do 31.12.2013 a to napriek tomu, že dohodnutých bolo len 350 hodín. Čo sa týka pracovnej doby, pracovali tam dve a písalo sa do zošita, že kto koľko hodín odpracoval. Na prestávky mali slovník, kde sa určoval presný čas a miesto, kde cez tú prestávku idú. V tom čase už bola tehotná, takže chodila častejšie na toaletu, ale bolo to len na nevyhnutný čas. Výplatnú pásku mala len májovú. Výplata jej bola vyplatená kolegyňou alebo ekonómkou. Posledný deň v práci bola 31.7., dva dni predtým bola telefonicky vyhodená, ale bola tam ešte urobiť inventúru. Čo sa týka argumentov odporcu, že si zobrala tovar, za ktorý nezaplatila, tak uviedla, že mzda jej bola vyplatená po stiahnutí tých peňazí, ktoré za tovar dlhovala. Podľa navrhovateľky odpracovala v máji 180 hodín, dostala 396 Eur. Navrhovateľka potvrdila, že zmluva mala byť na dohodu ako brigádnická, avšak nebolo povedané, že dokedy to bude.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi 30.6.2014 uviedla, že si nemyslí, že pracovný pomer trvá, ale že mal skončiť koncom roka 2013 tak, ako bola dohoda o vykonaní práce a nemyslí si, že by to bol pracovný pomer na dobu určitú, ale bola to dohoda o výkone práce do 31.12.2013. Navrhovateľka začala pracovať v októbri v led štúdiu.
Odporca - konateľ spoločnosti poukázal, že navrhovateľka bola zamestnaná na dohodu na 350 hodín. Dochádzkové listy sa vypisovali na základe toho, čo zamestnankyňa alebo dohodárky predložili ekonómke napísané na lístku. Bol tam taký systém, koľko hodín za jednotlivý deň odpracovali, dali to ekonómke, lístky už neexistujú, nebol dôvod ich uchovávať. Všetko sa to nahadzovalo do programu. Tie hodiny si písali samé dievčatá, prevzala ich ekonómka. Ak to sedelo, tak nebol problém. Hodiny, ktoré sa majú odpracovať v prevádzke sú jasné, je to 12 hodín a 30 dní v mesiaci. Súčet hodín musel sedieť na prevádzke, to znamená, že ak by si jedna napísala viac ako druhá, tak by sa to prelínalo a bolo by to viditeľné.
Vo veci boli vypočutí aj svedkovia.
Svedkyňa Z. Q. pracuje u odporcu ako vedúca. Predtým bola aj konateľkou spoločnosti. V lete 2013 pracovala len na dohodu, končila školu a chcela to mať voľnejšie. Vedúcou bola pani H.. Pani X. pracovala na prevádzke od mája, v auguste tam už nebola. Stretávala sa s ňou, pretože riešili veci okolo prevádzky, trebalo jej vysvetliť pokladňu, tovar a podobne. Podľa svedkyne navrhovateľka nebola spoľahlivá, neprišla presne na určitú hodinu kedy sa dohodli a problém bol to, že prevádzka bola často zatvorená. Prevádzka je v X. na chodbe, je to stále na očiach a stále to má byť otvorené. Na chodenie na WC alebo na obed sú pravidlá, musí to byť uvedené na hodinkách, ktoré sú vyložené, že dokedy je tá prestávka. Keďže s tým bol problém, zaviedli slovníček, kde mal každý písať, kedy išiel na toaletu alebo na obed, ale navrhovateľka to robiť nechcela. Hovorili im to ľudia z X., že zavrela prevádzku a išla k svojej mame, ktorá pracovala tiež v X., kde sa rozprávala a stánok bol zatvorený. Svedkyňa uviedla, že odporca sa o prevádzku zaujímal, chodil tam dennodenne. Mzdu vyplácal on, ale keď bol mimo Q., tak vyplácala ju pani J. - vedúca z iného stánku, ktorý majú v X.. Po nahliadnutí do dohody navrhovateľky svedkyňa uviedla, že táto dohoda určite nemala byť do decembra, ani na dobu neurčitú. Na začiatku bolo pani X. jasne vysvetlené, že ten pracovný pomer je na dobu určitú. V čase, keď ona mala promócie, tak nemohla robiť v stánku tak ako predtým. Vysvetľovala jej to svedkyňa osobne. Čo sa týka toho prevzatého tovaru, tak neodrátavalo sa to zo mzdy, mzda bola pani X. riadne zaplatená. Tak mala prísť na pokladňu a z pokladne mal byť urobený reálny bloček, aby to sedelo - tovar a pokladňa a tak to mala zaplatiť. Do dnešného dňa však ten tovar nemá uhradený. Plán na august robila svedkyňa ešte v čase, keď nevedela, koľko má pani X. odpracovaných hodín. Keď jej však ekonómka povedala, že je to 350 hodín, tak už s ňou nepočítala.
Svedok F. P. pozná navrhovateľku, robila u neho predavačku. Mal predajný stánok blízko predajného stánku odporcu, ale jeho osobne nepozná. Navrhovateľka u neho pracovala od leta 2013, ale presný mesiac nevedel určiť. Uviedol však, že navrhovateľka mala u neho trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, riadne za ňu platil odvody. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo zrušenie prevádzky a dal jej výpoveď, bolo to 14.1. a predložil súdu k nahliadnutiu výpoveď zo dňa 14.1. s tým, že pracovný pomer bol ukončený 28.2.2014. Výpoveď jej doručil poštou. Pracovala u neho cez víkend, cez týždeň pracovala jej mama. Koľko hodín, tak to nevie uviesť, ale bolo to asi 20 hodín týždenne. S pracovnou morálkou bol viac menej spokojný, aj keď mal zopár sťažností, že volal zákazník, že 15 minút nikto
nebol v stánku. Bolo to raňajšie meškanie. To, že je navrhovateľka tehotná, tak to sa dozvedel až v decembri, keď nenastúpila do práce pre zdravotné problémy. Svedok potvrdil, že vedel, že mala problémy s predchádzajúcim zamestnávateľom pánom M., ale nezaujímal sa o to. Prišla k danému dňu a odvtedy boli za ňu platené odvody. Uviedol, že môže predložiť aj pracovnú zmluvu navrhovateľky u neho, čo aj následne urobil. Zmluva bola uzatvorená 25.10.2013, kde nastúpila navrhovateľka do trvalého pracovného pomeru dňom 25.10.2013 na dobu neurčitú.
Svedok P. predložil súdu aj okamžitú výpoveď z pracovného pomeru vzhľadom na opakované porušenie pracovnej disciplíny (neospravedlnená absencia) v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Svedkyňa C. X. - matka navrhovateľky potvrdila okolnosti ohľadne skutočnosti, že vedela, že pán M. potrebuje predavačku, tak ponúkla svoju dcéru. Boli u neho na pohovore. Aká bude zmluva, tak to neriešili, bola rada, že nejakú prácu má. Pri podpisovaní zmluvy nebola a pracovnú zmluvu nevidela. Pracovný čas bol od 9.00 hod. do 21.00 hod.. Spolu prichádzali aj odchádzali.
Odporca uviedol, že navrhovateľka je síce oslobodená od súdnych poplatkov, avšak predložil to, že má zaregistrovanú chovateľskú stanicu (čl. 106) a predáva šteňatá aj vo výške 1.000 Eur, o čom predložil doklad z e-mailovej komunikácie.
Na záver právna zástupkyňa navrhovateľky trvala na podanom návrhu s tým, že navrhovateľka neuzavrela s odporcom dohodu o vykonaní práce, ale bola to riadna pracovná zmluva. Odporca postupoval v rozpore s dobrými mravmi, pretože dohoda o vykonaní práce nebola viazaná nejakým individuálnym výsledkom. Bolo preukázané, že bola riadená odporcom systematicky k činnosti, preto tá dohoda o vykonaní práce je neplatná a neobstojí. Konkludentne došlo k riadnemu pracovnému pomeru. Na základe vyjadrení navrhovateľky došlo k čiastočnému späťvzatiu z ich strany a pracovný pomer nebol uzatvorený na dobu neurčitú, ale len do konca roku 2013 z tohto časového obdobia si navrhovateľka uplatňuje mzdu. Ak aj navrhovateľka bola od októbra v riadnom pracovnom pomere, je to nerelevantné, pretože úväzok bol zanedbateľný, bolo to len 2 dni v týždni.
Odporca na záver uviedol, že navrhovateľka podpísala dohodu o vykonaní práce po jej prečítaní slobodne a dobrovoľne. V dohode bola jasne formulovaná maximálna doba do konca roku 2013 a počet hodín, ktoré mohla navrhovateľka u odporcu vykonať. Je zrejmé, že muselo byť navrhovateľke jasné, že pracovný pomer skončí dňom odpracovaných hodín. Navrhovateľka bola na to upozornená, pracovný pomer bol po odpracovaní týchto hodín ukončený. Bolo to len na čas, kedy konateľka potrebovala kvôli ukončeniu štúdia viac voľna. Konateľka sa následne vrátila do práce. Ďalej bola preukázaná aj kvalita práce, s ktorou bola zjavná nespokojnosť a po skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu sa navrhovateľka riadne zamestnala na trvalý pracovný pomer, čo bolo preukázané. Súd nemôže odporcu zaviazať k náhrade mzdy z viacerých pracovných pomerov. Bolo by to neprípustné, navrhovali preto žalobu zamietnuť.
Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.
Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Podľa § 226 ods. 3 Zákonníka práce, pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
Podľa § 226 ods. 4 Zákonníka práce, odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
Podľa § 226 ods. 5 Zákonníka práce, ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.
Dohoda o vykonaní práce je popri dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti jednou z troch foriem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Túto dohodu možno uzavrieť za predpokladu splnenia zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Predpokladom na uzavretie dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Výsledkom práce možno rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. Súd sa nestotožňuje s tým, že by dohoda o vykonaní práce nemohla byť uzavretá na predávanie v prevádzke, pretože podľa názoru súdu je možné stotožniť dohodu o vykonaní práce aj s takouto činnosťou. Výsledok práce je v tomto prípade predaj konkrétneho tovaru a nemožno takúto činnosť z dohody o vykonaní práce vylúčiť. Dohoda o vykonaní práce býva často formou krátkodobého zárobku pre krátkodobé obdobie pre rôzne skupiny v rozličných odvetviach a je symbolom pružnosti pracovného trhu. Tento argument zo strany navrhovateľky súd nepovažoval za relevantný.
Ďalšie okolnosti uvedené v zákone súd považuje za splnené. Bolo dohodnutých 350 hodín a čas do 31.12.2013. Základnou formou dohody o vykonaní práce je práve to časové obmedzenie. Práve stanovenie 350 hodín zo strany odporcu bolo dôvodom ukončenia tejto práce. Zo strany navrhovateľky ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by u odporcu pracovala viac ako 350 hodín. Dohoda o vykonaní práce zanikla okamihom splnenia pracovnej úlohy po 350 hodinách práce.
Súd chce zdôrazniť ďalšie okolnosti prípadu a to postoj samotnej navrhovateľky k veci počas celého konania. Hoci žaloba bola pôvodne podaná na to, že pracovný pomer trvá, vo svojej prvej výpovedi uviedla, že pracovný pomer netrvá, ale bol ukončený k 31.12.2013. Navrhovateľka neuviedla, že v tom čase a to od konca októbra 2013 bola v trvalom pracovnom pomere s iným zamestnávateľom, ktorý za ňu riadne platil odvody, a teda že nebola evidovaná na úrade práce, ale bola v trvalom pracovnom pomere. Túto skutočnosť súd považuje taktiež za relevantnú, právna zástupkyňa navrhovateľky následne upravila žalobný petit s tým, že pracovný pomer trval do 31.12.2013.
Argumentácia zo strany navrhovateľky, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o vykonaní práce, ale fakticky k uzavretiu pracovného pomeru neobstojí. Ak by totiž nedošlo k uzavretiu dohody o vykonaní práce, ale k pracovnému pomeru, muselo by sa jednať o pracovný pomer na dobu neurčitú a nie tak, ako znel petit žaloby, pretože to časové ohraničenie by nemalo žiadne opodstatnenie, odvíjalo by sa len od predmetnej dohody, ktorá bola podľa tvrdení navrhovateľky neplatná. Samotný postoj navrhovateľky, že to takto nevnímala (od začiatku tvrdila, že sa malo jednať o dohodu o vykonaní práce, nie pracovný pomer, ale do 31.12.) a to, že sa riadne v októbri zamestnala navodzuje pochybnosti o tom, čo vlastne chcela touto žalobou navrhovateľka dosiahnuť. Absentoval na jej strane naliehavý právny záujem na formulovanom petite žaloby, teda že sa malo jednať o pracovný pomer či už na dobu určitú, alebo neurčitú.
V súhrne týchto argumentov súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.