Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/201/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 proti žalovanému: BRIEŽDENIE, občianske združenie so sídlom Hodžova 12, 036 01 Martin, IČO: 37802763, právne zastúpená Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o. so sídlom Námestie SNP č. 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zástupcu žalovaného vo výške 2505,32 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 12.9.2013 domáhal výroku, aby súd určil neplatnosť Kúpnej zmluvy č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 zo dňa 8.4.2011 uzavretej medzi Slovenskou republikou zastúpenou Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline a žalovaným a ďalej neplatnosť Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi žalovaným a N. G. zo 16.5.201, a aby súd uložil účastníkom konania povinnosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská republika zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žilne uzatvorila v zmysle o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ “) Kúpnu zmluvu č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 dňa 8.4.2011 so žalovaným, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 1095 a špecifikovaných v čl. 2 predmetnej zmluvy. V zmysle čl. 3 zmluvy sa zaviazal žalovaný, v tom čase kupujúci po vykonaní rekonštrukcie, využívať predmetné nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, konkrétne na poskytovanie ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám, prevádzkovaním Domova na pol ceste podľa o sociálnych službách. Žalovaný ako kupujúci sa zaviazal k povinnosti dodržať účel čl. 3 bodu 3.3 zmluvy, najmenej počas 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam., t.j. využívať predmet zmluvy na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, najmenej do 10.1.2007. Napriek uvedenému žalovaný uzatvoril dňa 16.5.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam s fyzickou osobu - N. G., teda žalovaný predal nehnuteľnosti, ktoré mal po dobu najmenej 5 rokov využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb so zápisom do katastra nehnuteľností dňa 10.7.2013. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore so , ako aj v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy - najmenej po dobu 5 rokov využívať tieto nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Právnym následkom je zrušenie kúpnej zmluvy od začiatku, čo znamená, že nastal stav, ako keby nebola nikdy uzatvorená so žalovaným. Uvedená skutočnosť má za následok, že aj kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovaným a N. G. dňa 16.5.2013 je týmto absolútne neplatná. Žiaden účastník zmluvného vzťahu nemôže previesť na iného viac práv, než sám má, teda nevlastník

nemôže previesť vlastnícke práva na inú osobu, čo je aj tento prípad. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Ďalej žalobca poukázal na to, že došlo k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti, ktoré mali byť využívané na zmluvne dohodnutý účel na fyzickú osobu, ktorá nie je poskytovateľom sociálnych služieb, a táto následne požiadala príslušnú obec o povolenie stavby na dva rodinné domy, pričom z architektonickej štúdie doručenej žalobcovi vyplýva, že ide o dva rodinné domy určené výlučne na bývanie, avšak nie na poskytovanie sociálnych služieb s kapacitou 18 osôb, ako aj s poukazom na údaje uvedené vo výpise z registra poskytovateľov sociálnych služieb žalovaného, účelom zmluvy tak, ak bol dohodnutý medzi správcom majetku štátu a žalovaným nebude dodržaný. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobca uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy so žalovaným bol správcom majetku štátu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, ako rozpočtová organizácia, a to rozhodnutím zriaďovateľa č. PSLV-PS-1120/2012 z 12.12.2012, kedy Ministerstvom vnútra SR bolo ku dňu 31.12.2012 zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, ako rozpočtová organizácia. Týmto rozhodnutím stratilo právnu subjektivitu ako právnická osoba a v zmysle ust. o rozpočtových pravidlách verejnej správy práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácii prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR od 1.1.2013, teda vystupuje na mieste Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ako správca majetku štátu Ministerstvo vnútra SR, na ktoré prešli vyššie uvedeným zákonom práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie.

Podaním doručeným súdu 25.11.2013 ( č. l. 50) zaslal žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nemal v úmysle nedodržať účel prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam vyplývajúcich z prvej kúpnej zmluvy. Všetky úkony žalovaného smerovali k tomu, by naplnil všetky deklarované ciele v súlade s podmienkami, ktoré sú účastníci konania v prvej kúpnej zmluve dohodli. Poukázal na to, že samotný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na tretí subjekt ešte nezakladá domnienku o nenaplnení účelu prvej kúpnej zmluvy. Prvá kúpna zmluva, ani zákon nezakazovali žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, vrátane jej prevodu na tretie osoby. Poukázal na to že dňa 30.4.2013 bola podpísaná druhá kúpna zmluva, v rámci ktorej sa kupujúci -N.H. G. zaviazal vybaviť hypotekárny úver na výstavbu domova pre osamelé matky a ženy. Prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam musel nastať z toho dôvodu, aby pán N. G. mohol konať vo veci stavebného konania a vybavovania hypotéky. Z tohto prevodu nehnuteľností nevznikli žiadne finančné úhrady z predaja nehnuteľností v prospech žalovaného. Kúpna cena nehnuteľnosti v celkovej výške 23 000 eur stanovená znaleckým posudkom bola úhradou 10 % zálohovej platby na výstavbu nového domova. Následne na to bola vypracovaná 15.5.2013 zmluva o budúcej zmluve o nájme č. 935/13 aj dodatok č. 1, ktoré potvrdzujú, že žalovaný bude výhradným užívateľom stavby, ktorá bude slúžiť na poskytovanie sociálnych a prospešných služieb podľa V zmluve o budúcej zmluve o nájme je stanovená doba splátok na lízing s právom odkúpenia, ak po piatich rokoch žalovaný získa prostriedky a uhradí celú výšku sumy za vybudovanú nehnuteľnosť na účet investora. Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že neporušil ustanovenia prvej kúpnej zmluvy, jeho aktivity s postupy smerovali a smerujú k tomu, aby vybudoval, zriadil a rozšíril kapacity existujúceho domova pre osamelé ženy a matky, ako je to uvedené v prvej kúpnej zmluve, a aby čo v najkratšom čase otvoril prevádzku Domova na pol ceste. Z tohto dôvodu má za to, že návrh zo strany žalobcu bol podaný predčasne s nedostatkom potrebných informácií a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

Faxovým podaním, doplneným písomným podaním ( č.l. 132 súdneho spisu ) žalobca zmenil petit žaloby a žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností uvedených v Kúpnej zmluve č. KRPZ- ZA-EO2-153-005/2011 zo dňa 8.4.2011 uzavretej medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Žiline a žalovaným, s tým, že ide o nehnuteľnosti v k.ú. Kláštor pod Znievom zapísaných na LV č. 1095, ako parcely registra „C“ pod parc. č. 481- zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parc. č. 482 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parc. č. 483/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. 483/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2. V ostatnom uviedol, že sa pridržiava písomného podania zo dňa 5.9.2013. Poukázal na to, že žiada, aby súd ako predbežnú vyriešil aj otázku neexistencie prvej zmluvy a otázku neplatnosti druhej zmluvy. Súd o zmene žaloby rozhodol Uznesením č. l. - 139 zo dňa 13.3.2014.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 29.9.2014, na ktorom vypočul účastníkov konania, prečítal, alebo oznámil obsah listín, ktoré bolo doložené do súdneho spisu. Žalobca trval na podanom návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX v k. ú. Kláštor pod Znievom. Žalovaný trval na svojom vyjadrení, okrem iného aj uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na

žalobe, so žalobným návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázal na to s tým, že stráca, že nebol dohodnutý účel zmluvy mal podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností, že určenie vlastníckeho práva v danom prípade nie je na mieste, pretože žalobca nepreukázal porušenie dohodnutého účelu, a tak, ako je podaná žaloba nie je daný naliehavý právny záujem v danej veci a zároveň má za to, že nie je ani pasívne legitimovaný v danom spore.

Žalobca sa domáhal určovacou žalobou v zmysle ust. ( ďalej len „ “), že je vlastníkom nehnuteľností uvedených v Kúpnej zmluve č. KPZ-ZA- EO2-153-005/2011 zo dňa 8.4.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným s tým, že išlo o nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade, odbor katastrálny Martin, k. ú. Kláštor pod Znievom na LV č. 1095.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, či tu právny vzťah alebo práve je, alebo nie je sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Podľa účastníkmi konania sú žalobca, žalovaní alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania, aktívna vecná legitimácia a žalovaný je nositeľom tomuto právo zodpovedajúcej povinnosti vecná legitimácia. V každom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aj aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím a význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len „katastrálny zákon“), ako i skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti katastrálneho zákona je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými účastníkmi konania.

Súd z listinných dôkazov zistil, že dňa 8.4.2011 bola uzavretá Kúpna zmluva č. KRPZ-ZA- EO2-153-005/2011 ( č. l. 13), na základe ktorej predávajúci Slovenská republika, v tom čase zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline previedol na žalovaného nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra v Martine, obec Kláštor pod Znievom, k. ú. Kláštor pod Znievom na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ pod parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, ako aj objekt bývalej žandárskej stanice, súp. číslo 14 na pozemku parc. č. XXX/X. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 8.4.2011 rozhodnutím Správy Katastra Martin č. vkladu V XXXX/XX ( č.l. 19 súdneho spisu ). Z listinného dôkazu - Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.5.2013 ( č. l. 10 ) zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako predávajúcim a kupujúcim N. G. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde predmetom prevodu vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti - prerozdelené v zmysle čl. II. bod 2 predmetnej zmluvy geometrickým plánom vyhotoviteľa GEOREX, s. r. o. tak, že boli vytvorené parcely registra „C“ pod parc. č. 481 zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, takto bola aj žiadané povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra v zmysle geometrického plánu, na základe ktorého boli tieto parcely prerozdelené. Vklad predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Martin rozhodnutím č. V XXXX/XX zo dňa 10.7.2013 ( č.l. 18). Súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim SR Krajské riaditeľstvo Policajného zboru a žalovaným, ako kupujúcim bol vyhotovený aj Dodatok č. 1 upravujúci ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán ( č. l. 16).

Z výpisu z LV č. XXXX ( č. l. 43), ktorého aktuálny stav bol rovnaký podľa internetovej stránky v čase rozhodovania súdu, súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva je uvedená len iná stavba - drevený sklad, maštaľ s pivnicou, ktorá leží na parcele č. XXX. Iné nehnuteľnosti na predmetnom liste vlastníctva zapísané nie sú.

Z výpisu z LV č. XXXX ( č.l. 44), ktorého aktuálny stav bol rovnaký podľa internetovej stránky v čase rozhodovania súdu, súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva sú evidované parcely reg. „C“ pod parc. č. XXX-zastavené plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parc. č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. 483/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2 a ako vlastník je evidovaný N. G. na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola odvkladovaní vkladom zo dňa 10.7.2013.

Je nepochybné, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnej dobe zapísané na LV č. XXXX, a ich vlastníkom v súčasnej dobe je N. G., ako fyzická osoba. V prejednávanej veci je v návrhu označený ako žalovaný BRIEŽDENIE občianske združenie, ktorý nie je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností a ku ktorým sa teda domáha žalobca určenia vlastníckeho práva, a z tohto dôvodu podľa názoru súdu nemá žalovaný pasívnu vecnú legitimáciu. V konaní je nesporné, že práv k predmetným nehnuteľnostiam sa v čase rozhodovania súdu alebo v čase podania návrhu žalobcu, ako i v čase rozhodovania súdu dotýkala ďalšia právna zmena, nakoľko v katastri je zapísaný ako vlastník niekto iný, ako účastník tohto konania a vo vzťahu k tejto osobe zapísanej v katastri nehnuteľnosti návrh žalobcu nesmeroval. Je zrejmé, že súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať, či tento právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi v návrhu označenými účastníkmi konania. ( ). Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotno-právny charakter vylučuje poučovaciu povinnosť súdu a procesný postup odstraňovania vád . Riadne označenie účastníkov konania, ako nositeľov práv ( povinností) predmetu konania je hmotno-právnou podmienkou podaného návrhu o určenie vlastníckeho práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania, teda žalobca zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť, prejavujúcu sa napokon v zamietnutí jeho žaloby. S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného k predmetu konania, súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke, vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam prednesenými účastníkmi na pojednávaní. Z tohto dôvodu aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli vznesené na pojednávaní konanom dňa 29.9.2014, a to výsluch štatutárneho zástupcu Krajského riaditeľstva Policajného zboru, znalecké dokazovanie zamietol v celom rozsahu.

Podľa o správe majetku štátu, kde predmetné znenie bolo rovnaké aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, teda k 8.4.2011, ako aj k času podania žaloby - pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa a) ods. 6 písm. c) alebo písm. e) je kupujúci povinný dodržať dohodnutý účel najmenej počas 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa a ods. 6 písm. c) alebo písm. e) kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V tomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti.

Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedených v § 1 ods. 1, ktoré vznikli zmenili sa alebo zanikli z zákona rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním a spracovaním práva k nehnuteľnostiam, osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúcej z nájomných zmlúv, z zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Podľa § 37 katastrálneho zákona okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamov, a to do 15 dní od dňa zápisu práva do katastra.

Pre úplnosť súd uvádza, že zo samotného zákona o správe majetku štátu z § 11 ods. 4 vyplýva, že správca je povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností, ak kupujúci nedodržal dohodnutý účel alebo ak zmenil dohodnutý účel a kúpna zmluva sa od začiatku

zrušuje. Z tohto dôvodu súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žaloba na určenie vlastníckeho práva, ako právny prostriedok, je viazaná predovšetkým na to, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva, t.j., že prichádza do úvahy vtedy, keď sa vlastníckemu právu a vlastníkovi nemôže poskytnúť ochrana iným spôsobom. Tu však zákon dáva vyslovene zákonnú možnosť, že tá zmluva sa od začiatku zrušuje, t.j., že tie práva vlastne zanikli zo zákona a správca majetku štátu je povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností a kataster je povinný postupovať v súlade s a nasledujúce

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech. Podľa ust. vetá prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednanej veci mal žalovaný voči žalobcovi plný úspech, a teda má právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie jeho práv.

Právny zástupca žalovaného si podaním doručeným faxom 3.10.2014, doplneným písomným podaním doručeným súdu 6.10.2014 ( č.l. 178, 182, 188 ) vyčíslil trovy právneho zastúpenia. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za úkony právnej služby v súlade s vyhlášky č. ( „vyhlášky“), kde základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje v zmysle vyhlášky v spojení so Znaleckým posudkom č. 20-45/2009 zo dňa 31.3.2009, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na sumu 8 440,16 eur pre všetky predmetné pozemky, vo vzťahu ku ktorým žiadal navrhovateľ určiť vlastnícke právo pri zmene žaloby, sumu 253,94 eur. Súd vychádzal teda zo znaleckého posudku, na ktorý bolo odkazované v bode 2.5 kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Súd priznal tieto úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 7.11.2013, podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky,

- vyjadrenie k podanému návrhu zo dňa 15.11.2013 ( č. l. 50 ) podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky,

- návrh na mimosúdne riešenie veci adresované žalobcovi zo dňa 19.2.2014 ( č. l. 160 ) podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky,

- rokovanie s klientom dňa 18.2.2014 ( č. l. 189) podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky,

- odpoveď na návrh na mimosúdne riešenie veci zo dňa 2.5.2014 ( č. l. 162) podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky,

- rokovanie s klientom dňa 18.9.2014 ( č. l. 187) podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky,

- účasť na pojednávaní dňa 29.9.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Súd nepriznal úkon právnej služby - žiadosť o osobné stretnutie za účelom urovnania sporu adresované žalobcovi zo dňa 8.1.2014, nakoľko tento úkon nebol zo strany právneho zástupcu preukázaný. Spolu bola priznaná odmena za úkony právnej služby s DPH vo výške 2133,10 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného aj náhradu za stratu času podľa § 17 vyhlášky v súvislosti s cestou do miesta pojednávania a späť dňa 29.9.2014 Trnava - Martin - Trnava 10x 1 hod. á 13,40 eur spolu v sume 160,80 eur s DPH. Ďalej súd priznal aj hotové výdavky podľa § 15 vyhlášky pri použití motorového vozidla zn. Volkswagen Touareg, priemerná spotreba paliva 12 l/100 km, náklady na pohonnú hmotu za cestu Trnava - Martin

- Trnava 350 km na pojednávanie dňa 29.9.2014, 350 km x 0,12 l/km x 1,341 eur/l nafty v sume 56,32 eur, amortizácia vozidla, sadzba základnej náhrady za jeden kilometer je 0,183 eur, dňa 29.9.2014 350 km x 0,183 eur ako náhradu nákladov na pohonné hmoty v sume 56,32 eur, náhradu za amortizáciu vozidla sumu vo výške 64,05 eur, čiže cestovné výdavky spolu predstavujú sumu s DPH 144,44 eur. Ďalej súd priznal aj 2x režijný paušál po 7,81 eur, spolu 15,62 eur a 5x režijný paušál po 8,04 eur, spolu v sume 66,98 eur s DPH. Spolu teda súd priznal trovy právneho zastúpenia, vrátane DPH vo výške 2505,32 eur (2133,10 eur + 160,80 eur + 144,44 eur + 66,98 eur).

Súd nepriznal hotové výdavky žalovanému, ktoré si uplatnil ako cestovné motorovým vozidlo na rokovania dňa 18.2.2014 a dňa 18.9.2014 k jeho právnemu zástupcovi. Podľa názoru súdu musí ísť o trovy účelne a nevyhnutne vynaložené vo vzťahu k súdnemu konaniu, t. j. také, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonaniu dôkazu, na zaplatenie súdnych poplatkov, na použitie opravných prostriedkov, atď. , čo v danom prípade splnené nebolo.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zástupcu žalovaného vo výške 2505,32 eur je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.