Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/119/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. J. S. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa matky A. S. nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Y. na W. ulici č. XX a Q.. X. S. nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v Y. na V. ulici č. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -41 zo 17.1.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 17.1.2014 č.k. -41 zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 24.5.2012 č.k. -55 tak, že zvýšil výživné otca pre maloletú J. S. nar. 5.8.1997 zo 150 eur mesačne na 160 eur mesačne počnúc dňom 1.10.2013, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred matke maloletej. Dlžné výživné 70 eur za obdobie od 1.10.2013 do 15.1.2014 povolil otcovi splácať v 10-eurových mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným matke maloletej pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh o zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne. Vytkol konajúcemu súdu, že za základ pre výpočet výšky výživného vzal nesprávnu výšku priemerného mesačného príjmu, pretože z potvrdenia zamestnávateľa vyplynulo, že jeho mesačný príjem je 831,00 eur, v skutočnosti je jeho čistý priemerný mesačný zárobok 726,61 eur a oproti poslednej úprave výživného mu pracovný úväzok poklesol na 86,36%. Z uvedeného dôvodu stanovil konajúci súd za základ pre svoje rozhodnutie o zvýšenie výživného nesprávnu výšku jeho priemernej čistej mzdy (831,00 eur), pretože nezodpovedá jeho reálnemu priemernému čistému mesačnému príjmu, ktorý činí 726,61 eur.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Vyjadrila presvedčenie, že konajúci súd vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynul odôvodnený záver, že zvýšenie výživného otca pre maloleté dieťa je opodstatnené, a to predovšetkým z dôvodu zásadnej zmeny pomerov vyplývajúcej z prechodu zo základnej školy na gymnázium a s tým spojenými zvýšenými finančnými výdavkami. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Poukázal na správu, ktorú vypracoval na základe šetrenia u maloletého dieťaťa, kedy zistil pomery na strane maloletej a postoj otca k podieľaniu sa na starostlivosti o maloleté dieťa. Konštatoval, že otec dieťaťa nad rámec výživného prispel len minimálne, s dieťaťom

netrávi voľný čas ani žiadne záujmové aktivity. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako rozhodnutie v prospech maloletého dieťaťa potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o zvýšení výživného pre maloleté dieťa na 160 eur mesačne. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre maloletú J. zo 150 eur na 160 eur mesačne počnúc dňom 1.10.2013 do budúcna. Výživné 160 eur mesačne je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa preukázané v rozhodnom období, predovšetkým zmenu pomerov na strane maloletej od posledného rozhodnutia, a to prechod zo základnej školy na strednú školu - gymnázium, čo nepochybne predstavuje zvýšenie finančných nákladov v spojení so zabezpečením štúdia. K odvolacej námietke otca, že konajúci súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z nesprávne vypočítaného priemerného mesačného zárobku odvolací súd dodáva, že konajúci súd pochybil, keď v odôvodnení rozsudku uviedol priemerný mesačný zárobok, z ktorého vychádzal 831,64 eur zložený z platovej tarify 632,16 eur, zvýšenia platu o 123,49 eur a kreditového príplatku o 75,95 eur. Odvolací súd dodáva, že priemerný čistý mesačný zárobok, tak ako to nepochybne z obsahu spisu vyplýva, a to predovšetkým zo správy zamestnávateľa, bol za obdobie od novembra 2012 do októbra 2013 vo výške 739 eur, avšak toto pochybenie súdu prvého stupňa nemalo v zásade vplyv na rozhodnutie o zvýšenie výživného, pretože z obsahu spisu a z porovnania poslednej úpravy výživného je zrejmé, že priemerný čistý mesačný zárobok otca v čase poslednej úpravy bol 696 eur a v súčasnej dobe jeho priemerný mesačný zárobok je 739 eur, čo zodpovedá zvýšeniu výživného o 10 eur mesačne. Preto na túto odvolaciu námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Odvolací súd konštatuje, že za obdobie od poslednej úpravy došlo nepochybne k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjem otca dosahovaný v čase rozhodovania a v porovnaní s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného je vyšší aj napriek tomu, že medzičasom došlo k jeho úprave platu od 1.9.2013 (úväzok na 86,36% z dôvodu nižšieho počtu vyučovacích hodín).

K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec má dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojej maloletej dcére formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd zvýšenie výživného vzhľadom na vykonané dokazovanie a preukázané zmeny od poslednej úpravy výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto považuje za dôvodné. Argumentácia otca k rozsahu nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa pôsobí a javí sa vo faktickej i právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nevyvážene a dovoľuje záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otca mu bráni objektívne posúdiť rozsah

odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvého stupňa. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným. Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.