Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/114/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletých detí N. J. nar. XX.X.XXXX a S. nar. X.X.XXXX obidvoch bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade pracoviskom v Levoči detí rodičov Ž. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. R. T. č. X a S. F. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v J. J. XX/XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.1.2014 č.k. -31 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom zdôraznil, že od poslednej súdnej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.9.2010 sp.zn. sa podstatne zmenili jeho pomery v tom, že sa stal nezamestnaným, čím klesol príjem jeho rodiny. Uviedol, že na základe týchto okolností už dvakrát žiadal Okresný súd Spišská Nová Ves o zníženie výživného, ktorý mu nevyhovel a jeho návrhy opakovane zamietol. Uviedol, že jeho rodina má príjem iba z dávky v hmotnej núdzi a rodičovského príspevku, ktorý poberá jeho manželka a prídavkov na tri deti narodené v jeho súčasnom manželstve, preto náklady na domácnosť, stravu, zdravotnú starostlivosť, splátky za úvery ho podstatne prevyšujú a doposiaľ určené výživné pre mal. J. a S. nie je v jeho schopnostiach plniť. Okrem iných irelevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania zdôraznil, že napriek jeho snahe stretávať sa s mal. J. a S. mu to matka detí neumožňuje. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a znížiť výživné pre každé dieťa na 25 € mesačne.

Kolízny opatrovník doporučil odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine. V súlade s ust. §-u 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa

odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdneho rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného, teda od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.9.2010 sp.zn. nedošlo k podstatným zmenám na strane otca maloletých detí, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v súlade s návrhom otca a jeho argumentácia v konaní na súde prvého stupňa, ako aj v odvolaní vychádza zo skutočností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti, ktorého výsledkom bolo určenie výživného pre mal. J. 40 € mesačne a pre mal. S. 33 € mesačne. V prípade, ak by súd posudzoval uvedené skutočnosti v teraz prebiehajúcom konaní o zníženie výživného, išlo by o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. Relevantnými skutočnosťami pre zmenu rozhodnutia o výživnom sú len okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu v predchádzajúcom konaní o výživnom pre maloleté deti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že posledná súdna úprava výživného pre maloleté deti bola vykonaná pred piatimi rokmi, uplynutím ktorých sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletých detí v každom smere, nielen na stravu, ošatenie, ale aj na kultúrne a športové vyžitie a matka so zreteľom na svoj nízky príjem nie je schopná doplňovať zdroj výživy maloletých detí na hranicu ich odôvodnených potrieb, ale si plní vyživovaciu povinnosť voči nim výkonom osobnej starostlivosti o nich, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje v odvolaní. Odvolací súd poznamenáva, že otec so zreteľom na svojich päť vyživovacích povinností by sa mohol, ale aj mal uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, resp. v zahraničí, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti, ak sa nevie zamestnať v mieste svojho bydliska, pretože je povinný svoje životné a tiež pracovné aktivity usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom nebolo ohrozené. Pretože otec má päť vyživovacích povinností voči maloletým deťom, odvolací súd nehodnotil jeho nezamestnanosť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ale ako nezodpovednosť, pretože takéto správanie sa otca nie je možné hodnotiť inak v zmysle §-u 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine ako tak, že otec sa vlastným zavinením a teda zo subjektívnych dôvodov vzdal výhodnejšieho zamestnania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.