Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoP-17-2014.pdf
PDF · 64 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/17/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci maloletého F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov U. F., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX a E. F., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, zast. JUDr. Alenou Matýsovou, advokátkou, Mierová 4, Humenné, v konaní o zmenu osobnej starostlivosti o maloletého, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 7.4.2014, č. k. 10 P 2/2014-24 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že konanie zastavil a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletého prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne a aby neupravoval styk maloletého s matkou. Podaním doručeným súdu dňa 4.4.2014 zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Prvostupňový súd teda konanie zastavil a o trovách konania rozhodol postupom podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože ide o konanie vo veci maloletého dieťaťa.
Proti výroku uznesenia v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne matka maloletého. Uviedla, že otec maloletého sa v podstate sám osobne nechcel starať o svoje dieťa, pričom chcel, aby sa o maloletého starali jeho rodičia. Návrh otca považuje za zmätočný. Vo vzťahu k trovám mal súd použiť ust. § 143 O.s.p., pretože matka maloletého nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Matke dieťaťa vznikli podaním návrhu trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vo vzťahu k predmetnej veci považuje odvolací za potrebné uviesť nasledovné. Medzi konania, v ktorých účastníci nemajú právo na náhradu trov konania patrí aj konanie o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. Povinnosť štátu na ochranu záujmov detí tkvie aj v skutočnosti, že dieťa je spravidla najslabšia ekonomická zložka spoločenstva, ktorá nie je schopná samo sa živiť a preto potrebuje aj najväčšiu ochranu zo strany štátu. Ochrana záujmov maloletých detí vyplýva z hmotnoprávnej (zákon o rodine) ako aj z procesnoprávnej úpravy (Občiansky súdny poriadok). Štát ochranu týchto subjektov zabezpečuje aj nasledovnými spôsobmi: možnosť začatia konania bez návrhu, zastúpenie dieťaťa kolíznym opatrovníkom, konanie starostlivosti súdu o maloletých sa uskutočňuje s pojednávaním, povinnosť súdu vyhľadať dôkazy na preukázanie skutkových okolností, aj keď účastníci konania to nenavrhli, súčinnosť tretích osôb v konaní (obce, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a pod.), povinnosť súdu rozhodnúť bez zbytočného odkladu a pod.
Pre celé konania je charakteristické, že prvoradým hľadiskom je záujem a dobro dieťaťa a zákonodarca z tejto úvahy ustanovil, že účastníci v takýchto prípadoch nemajú právo na náhradu trov konania kvôli tomu, aby finančné predpoklady rodičov neboli brzdou pre podanie návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že ide o konanie vo veci maloletého dieťaťa, musí mať aj rodič dožadujúci sa svojich práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu možnosť obrátiť sa so svojimi návrhmi na súd bez toho, aby musel znášať potenciálne riziko platenia trov konania v prípade neúspechu v konaní, alebo ako tomu bolo v tejto právnej veci, v prípade späťvzatia svojho návrhu.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v jeho napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.