Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-168-2013.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
D.., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. X a otec: A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., X. XXX/X, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého D. do osobnej starostlivosti otca.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého D. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Súd n e u p r a v u j e styk matky s maloletým D..
Návrh matky na zverenie maloletého D. do jej starostlivosti súd z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 09.04.2014 domáhal, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletému vzhľadom k tomu, že s matkou maloletého nie sú manželia a od 03.04.2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tejto doby je dieťa v jeho starostlivosti. Dôvodom odsťahovania bola tá skutočnosť, že matku našiel v byte pod vplyvom alkoholu s cudzím mužom, v byte bolo nafajčené v prítomnosti mal. dieťaťa. Zároveň otec žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zverí mal. D.o jeho starostlivosti.
Na základe návrhu otca tunajší súd uznesením č. k. XXP/XXX/XXXX - 77 zo dňa 07.05.2013 dočasne zveril mal. D. do starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať mu na výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Matka vo svojom vyjadrení, ktoré doručila Okresnému súdu v Žiline dňa 13.05.2014 uviedla, že dňa 03.04.2014 sa zhovárala s otcom telefonicky. Uviedol jej, že za chvíľu príde domov, aby mu pripravila kávu, čo aj urobila. Krátko po telefonáte prišiel na návštevu pán A. G.. Jedná sa o syna otcovej bývalej manželky, ktorého ponúkla pohárom vína. Keď sa otec vrátil z práce a zbadal, že v byte je A. G., v návale zlosti vulgárnymi výrazmi osočoval ju i G.. Rozbil fľašu od vína, následne jej vzal mal. syna a odišiel. Dôvodom takéhoto správania je jeho neopodstatnená žiarlivosť na ňu.
Zároveň vo svojom vyjadrení navrhla, aby súd zveril maloletého do jej starostlivosti, otca zaviazal prispievať mu na výživu.
Súd návrh otca a návrh matky na úpravu práv a povinností k mal. D. spojil na spoločné konanie.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Matka sa na pojednávanie nedostavila. Telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu zdravotných problémov mal. dieťaťa. Uviedla, že na pojednávanie sa dostaví len otec maloletého a nežiadala odročiť pojednávanie. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti matky.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému. Poukázal na to, že už podával návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, keďže matka sľúbila, že zmení svoje správanie, začali opäť žiť v spoločnej domácnosti a preto požiadal súd o zastavenie konania. Konanie bolo zastavené v marci 2014 a 3 dni po pojednávaní, keď išiel za maloletým, matka mala v domácnosti fľašu vína, bolo nafajčené v prítomnosti maloletého, bol tam cudzí chlap. To ho nahnevalo, keďže matka nesplnila to, čo sľúbila a preto opäť podával návrh na nariadenie predbežného opatrenia a zverenie mal. do jeho starostlivosti. S matkou maloletého očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa, ktoré však v 6. mesiaci tehotenstva matka porodila a dieťatko zomrelo. Vzhľadom na túto udalosť, keďže matka na tom nebola veľmi psychicky dobre, sa asi 2 mesiace dozadu k nej nasťahoval a v súčasnej dobe býva u nej v domácnosti a obidvaja zabezpečujú starostlivosť o maloletého. Otec sa však obáva, že matka sa vráti k svojmu spôsobu života, o maloletého zase nebude postarané, pokiaľ bude s ním sama v domácnosti a zase bude musieť podať nový návrh. Maloletý mal zdravotné problémy. Matka s ním bola aj v nemocnici. Pred pojednávaním sa s matkou rozprával, povedal jej, že bude trvať na tom, aby maloletý bol zverený do jeho starostlivosti, pretože má obavu, že matka sa zase vráti k svojmu spôsobu života a opäť by musel podávať nový návrh. Pokiaľ matka bude starostlivosť riadne zabezpečovať, túto môžu zabezpečovať spoločne. Uviedol, že má byt hneď vedľa v dome, asi 10 metrov od domu, v ktorom býva matka. Nechcel od matky žiadne výživné, ale pokiaľ súd musí upraviť výživné, navrhol minimálne výživné. V súčasnej dobe je mu vyplácaný rodičovský príspevok a platí všetky poplatky súvisiace s bývaním v byte matky maloletého, aj všetky výdavky čo sa týkajú mal. dieťaťa. Ten má výdavky so stravou, ošatením, zakupuje mu plienky. Pokiaľ by bol v práci, o dieťa sa dokážu postarať jeho rodičia. Takisto mu pomáhajú jeho sesternice tak, ako tomu bolo doteraz. S maloletým majú ísť vzhľadom na jeho zdravotné problémy na vyšetrenie v piatok do Martina, kde bude stanovený ďalší liečebný postup. Uviedol, že matka opakovane sa prestala riadne o dieťa starať. Taktiež jej ďalšie dve deti, ktoré má, sú zverené do starostlivosti ich otca. Čo sa týka úpravy styku, nie je potrebné tento upravovať, pretože on nikdy matke nebude brániť v stretávaní s maloletým. V súčasnej dobe žijú v jednom byte, takže to nie je potrebné. Uviedol, že matka výživné na syna neplatila, on toto výživné od matky ani nežiada, preto navrhol určiť výživné od právoplatnosti rozsudku.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že doporučuje vyhovieť návrhu otca. Boli vykonané šetrenia v rodine. Otec dokáže starostlivosť o maloletého zabezpečiť a v prípade, pokiaľ je v práci, pomáha mu so starostlivosťou o dieťa jeho rodina, to znamená rodičia a ostatní príbuzní.
Uviedol, že v minulosti matka riadne starostlivosť o deti nezabezpečovala v prípade dvoch mal. dcér, ktoré boli zverené do starostlivosti otca, pretože matka starostlivosť o ne nezvládala. Matka nedokáže zabezpečiť starostlivosť v tom prípade, pokiaľ nemá nad sebou dozor, pretože je lajdácka, uprednostňuje svoj spôsob života. Pokiaľ na ňu niekto dáva pozor, tak vie starostlivosť o dieťa zabezpečiť. Práve z týchto dôvodov, keďže sa stalo, že matka starostlivosť o dieťa riadne nezabezpečovala, navrhol kolízny opatrovník zveriť D. do starostlivosti otca.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 09.09.2014 súd zistil, že matka nie je v evidencii poberateľov dávky pomoci v hmotnej núdzi.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 03.09.2014 súd zistil, že matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 03.12.2013.
Zo správy zamestnávateľa otca B. podnik mesta Y., s.r.o. D. 2, Y. súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem otca za obdobie 1 - 7/2014 je XXX,XX eur. Zamestnávateľ uviedol, že pracovná morálka je otca je uspokojivá, pracovné úlohy si plní zodpovedne k spokojnosti nadriadených. Pracovné zmeny nevymeškáva a pracovnú disciplínu ani iným spôsobom neporušuje.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva povinnosti k mal. D. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú spolu, hoci v súčasnej dobe bývajú dočasne v jednom byte. Otec uviedol, že sa nasťahoval k matke maloletého, pretože matka mala psychické problémy po tom, ako im zomrelo mal. dieťa. S. poznamenáva, že otec dňa 17.05.2013 podával návrh na zverenie maloletého do jeho starostlivosti. Na základe predbežného opatrenia, uznesením tunajšieho súdu č.k. 30P XXX/XXXX-XX zo dňa 17.6.2013 v spojení s uznesením KS Žilina č.k. XX T. XX/XXXX- XX zo dňa 11.9.2013 bol maloletý D. dočasne zverený do starostlivosti otca. Otec však na pojednávaní dňa 31.03.2014 zobral svoj návrh na zverenie mal. do jeho starostlivosti späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, keďže začal žiť s matkou v spoločnej domácnosti. Otec však 09.04.2014 podal opäť návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, keďže matka nezmenila svoje správanie tak, ako mu naposledy sľúbila a opäť ju našiel v spoločnosti cudzieho muža pod vplyvnom alkoholu v nafajčenej miestnosti spolu s dieťaťom. Na základe návrhu otca tunajší súd uznesením č. k. XXP/XXX/XXXX - 77 zo dňa 07.05.2013 dočasne zveril mal. D. do starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať mu na výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Kolízny opatrovník súdu uviedol, že vykonával šetrenie v rodine a matka riadne nezabezpečovala starostlivosť o maloletého. Matka potrebuje pri starostlivosti o maloletého nad sebou dohľad. Uviedol, že otec má vytvorené lepšie podmienky pre zdravý rast a vývoj mal. dieťaťa ako matka maloletého. Matka maloletého má ešte dve mal. dcéry, ktoré vzhľadom k tomu, že o ne riadne starostlivosť nezabezpečovala, boli zverené ich otcovi. Otec počas doby, pokiaľ mu bol maloletý zverený do starostlivosti predbežným opatrením, túto starostlivosť riadne zabezpečoval. V súčasnej dobe býva v byte u matky spoločne s maloletým vzhľadom k tomu, že chcel matke pomôcť vzhľadom na jej psychické problémy. S poukazom na tieto skutočnosti, súd je toho názoru, že je potrebné maloletého zveriť od osobnej starostlivosti otca, u ktorého sú lepšie predpoklady na riadne zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, otec je väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloletého ako matka. Súd mal preukázané šetrením pomerov, že matka v minulosti starostlivosť o maloletého riadne nezabezpečovala. V byte matky boli cudzie osoby, bolo nafajčené, boli pod vplyvom alkoholu a takáto situácia sa viackrát opakovala. Mal. dieťa potrebuje stabilitu výchovného prostredia, musí mať vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj. Matka, pokiaľ začne starostlivosť o maloletého riadne zabezpečovať, ako uviedol otec, môžu starostlivosť o neho zabezpečovať spolu.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého. Súd zistil, že matka býva v 2-izbovom byte, v súčasnej dobe s otcom a s maloletým. Všetky poplatky čo sa týka spoločnej domácnosti, hradí otec. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Otec je zamestnaný, jeho príjem je okolo XXX,- eur mesačne, poberá aj rodičovský príspevok a prídavok na mal. D. Otec hradí poplatky s bývaním v byte matky maloletého. Otec je vlastníkom bytu v dome vedľa
domu kde býva matka, má výdavky s platením poplatkov aj v tomto byte. Maloletý D. má bežné výdavky so stravou, ošatením. Otec uvádzal, že mu zakupuje plienky a hradí všetky výdavky týkajúce sa mal. D.. Otec uviedol, že matka na výživu neprispieva, nežiada však zaviazať matku na zaplatenie nedoplatku na výživnom, nežiadal ani určiť bežné výživné. Keďže súd má povinnosť zaviazať rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti platiť na jeho výživu, súd matku zaviazal prispievať na výživu D. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výška minimálneho výživného predstavuje od 01.07.2013 sumu 27,13 eur, podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z..
Súd neupravil styk matky s mal. D., pretože v súčasnej dobe býva matka s otcom aj maloletým v jednom byte. Otec uviedol, že nebráni matke v stretávaní s maloletým. Pokiaľ by matke nebolo umožňované stretnutie s maloletým, môže podať návrh na úpravu styku s mal. D..
Návrh matky na zverenie mal. D. do jej starostlivosti súd zamietol vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa otec a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.