Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12P/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX proti odporcovi: C.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. P. XX/ B, B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k malol. L. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto

rozhodol:

Súd manželstvo U.. M. V., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a C.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX X. Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, rozvádza.

Maloletá L. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú L. v sume 220 eur mesačne, a to sumu 170 eur k rukám matky a sumu 50 eur na účet stavebného sporenia maloletej, ktorý má už maloletá založený, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L. každý nepárny víkend od piatka od 15:30 hod, kedy si ju vyzdvihne v školskom zariadení do pondelka rána, kedy maloletú odvedie do školského zariadenia a počas júla a augusta od piatka od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod; každý párny týždeň v stredu od 15:30 hod, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do štvrtka rána, kedy maloletú odvedie do školského zariadenia a počas júla a augusta od 09:00 hod do 19:30 hod, prvý nepárny júlový týždeň od pondelka od 09:00 hod do nedele do 19:30 hod; počas vianočných sviatkov každý párny rok od 21.12. od 10:00 hod do 26.12. do 10:00 hod; a nepárny rok od 02.01. od 10:00 hod do 06.01. do 10:00 hod; počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 10:00 hod do soboty do 18:00 hod a každý párny rok od soboty od 18:00 hod do pondelka do 18:00 hod, pričom matka je povinná maloletú na stretnutie pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska maloletej, resp. si ju otec vyzdvihne zo školského zariadenia a otec je povinný maloletú matke odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletej resp. ju odvedie do školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje.

Matka je povinná informovať otca aspoň 6 hodín vopred, ak sa stretnutie otca s maloletou nebude mať uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, spolu s dôvodmi nerealizovania styku s tým, že náhradné stretnutie sa uskutoční v najbližšom týždni po odpadnutí prekážky mimo určených termínov styku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.03.2013, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva účastníkov a úpravy práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, v rámci ktorého žiadala, aby súd maloletú L. zveril do jej osobnej starostlivosti, upravil styk odporcu s maloletou a zároveň uložil odporcovi platiť výživné na maloletú v sume 330 eur mesačne.

Návrh na rozvod manželstva odôvodnila navrhovateľka tým, že od 01.09.2009, t.j. od jej nástupu na materskú dovolenku účastníci spoločne nehospodária, postupne sa medzi nimi prehlbovali rozpory, dochádzalo k častým hádkam, fyzickým i psychickým útokom. Z týchto dôvodov navrhovateľka dňa 01.06.2012 opustila spoločnú domácnosť, následne do konca augusta 2012 žila s maloletou u svojich rodičov v P. a v súčasnosti s maloletou žije v prenajatom byte v E..

Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, žiadal však, aby bola maloletá Júlia zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. v prípade ak by bola zverená navrhovateľke, žiadal o širšiu úpravu styku s maloletou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. , výsledkami znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené v uvedenom konaní 8P a na závery ktorého súd v tomto konaní, aj so súhlasom účastníkov vyčkal (keďže jeho predmet bol totožný) a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletej uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí občania. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá L. a posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v B..

Z výsluchu navrhovateľky a ňou predložených dokladov súd zistil, že navrhovateľka v súčasnosti býva aj s maloletou L. v prenajatom rodinnom dome v E., kde mesačne platí za nájom spolu s energiami sumu 400 eur mesačne, náklady na auto sú vo výške 100 -120 eur mesačne a maloletej platí stavebné sporenie vo výške 70 eur mesačne.

Navrhovateľka je v súčasnosti zamestnaná ako učiteľka v ZŠ v U., kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 674,65 eur.

Z výsluchu odporcu a ním predložených dokladov súd zistil, že odporca je zamestnancom Národnej kriminálnej agentúry SR, kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 1 274 eur. Býva v 3-izbovom byte v Z., ktorý je v jeho vlastníctve. Za nájom a energie mesačne platí 200 eur, doprava do zamestnania 100 eur mesačne, spláca úver po 120 eur mesačne, použitý pre vlastnú potrebu, platí si poistenie 25 eur mesačne, poistenie maloletej 31 eur, stavebné sporenie 21 eur. Na maloletú L. v platil výživné v sume 150 eur mesačne na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Poprad č.k. -33 zo dňa 04.07.2012. Od vyhlásenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. -400 zo dňa 18.07.2014 platí výživné na maloletú v zmysle tohto rozsudku t.j. vo výške 220 eur, z ktorých suma 50 eur je určená na tvorbu úspor maloletej.

Z vyjadrenia oboch rodičov vyplýva, že odporca kupuje maloletej priebežne rôzne veci, vrátane ošatenia.

Rodičia maloletej iné vyživovacie povinnosti k deťom nemajú.

Navrhovateľka uviedla, že od vydania rozsudku tunajšieho súdu v konaní , predmetom ktorého bola úprava rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, pristúpila na stretávanie otca s maloletou v zmysle uvedeného rozsudku s tým, že za posledných 10 dní maloletá u otca prespala 5x. Žiadala, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať. Stretávanie odporcu s maloletou navrhla upraviť na každý druhý týždeň od piatka od 15:30 hod. do pondelka rána, kedy by ju odviezol do škôlky a následne každý ďalší týždeň od stredy od 15:30 hod., kedy by si odporca maloletú vyzdvihol v škôlke a maloletá by u neho prespala do štvrtka rána, kedy by ju odviezol do škôlky.

Odporca prioritne navrhoval, aby v prípade rozvodu bola nariadená striedavá osobná starostlivosť o maloletú, pokiaľ by však tomu tak nebolo, a maloletá by bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky žiadal, aby bol jeho styk s maloletou upravený minimálne každý druhý týždeň od štvrtka od 15:30 hod, kedy by si ju vyzdvihol v škôlke do pondelka, kedy by ju odviezol do škôlky, ako aj každý ďalší týždeň od stredy od 15:30 hod. do štvrtka rána, kedy by ju opäť odviezol do škôlky. Uvedený návrh odporca považoval z jeho strany za minimálny rozsah styku, s poukazom na závery znaleckého dokazovania.

Rodičia maloletej zároveň zhodne uviedli, že počas letných prázdnin júl a august môže byť stretávanie otca s maloletou upravené tak ako to je v rozsudku tunajšieho súdu - 400 zo dňa 18.07.2014 s tým, že otec (odporca) žiadal, aby bola zmenená úprava pokiaľ ide o vianočné sviatky tak, aby bola maloletá u neho každý párny rok od 21.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 10:00 hod. a potom každý nepárny rok od 02.01. od 10:00 hod. od 06.01. do 10:00 hod

Navrhovateľka následne žiadala, aby si odporca pre maloletú v piatok prišiel o 15:30 hod. k nej domov, nie do škôlky, pretože ona končí v práci na obed, kedy by mohla maloletú vyzdvihnúť zo škôlky a maloletá by nemusela byť v škôlke až do poobedia resp. do 15:30 hod. Odporca s týmto návrhom matky nesúhlasil, s odôvodnením, že škôlka je na pol ceste oboch rodičov, musel by som tak vracať pre maloletú k navrhovateľke domov, čo by bola zbytočná cesta navyše.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. -400 zo dňa 18.07.2014, súd zistil, že uvedeným rozsudkom bola maloletá L. zverená do osobnej starostlivosti matky, a tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi bola zároveň s účinnosťou od 01.06.2012 uložená povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 220 eur mesačne, a to od 01.08.2014 sumu 170 eur k rukám matky a sumu 50 eur na osobitný účet maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci.

Súd zároveň upravil styk otca (odporcu) s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa maloletou L. každý nepárny víkend od piatka od 15:30 hod do nedele do 19:00 hod a počas júla a augusta od piatka od 09.00 hod do nedele do 19.00 hod; každý párny týždeň v stredu od 15:30 do 19:30 hod a počas júla a augusta od 09.00 do 19.30 hod, prvý nepárny júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod do nedele do 19.30 hod a prvý nepárny augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod do nedele do 19.30 hod; počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 21.12 od 10:00 hod do 26.12. do 10:00 hod; a párny rok od 02.01. od 10:00 hod do 06. 01. do 10:00 hod; počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 10:00 do soboty do 18:00 hod, a každý párny rok od soboty od 18:00 do pondelka do 18:00 hod, s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska maloletej, resp. si ju otec vyzdvihne zo školského zariadenia a otec je povinný maloletú matke odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletej.

Zároveň súd v uvedenom rozsudku uložil matke (navrhovateľke) povinnosť informovať otca aspoň 6 hodín vopred, ak sa stretnutie otca s maloletou nebude môcť uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, spolu s dôvodmi nerealizovania styku s tým, že náhradné stretnutie sa uskutoční v najbližšom týždni po odpadnutí prekážky mimo určených termínov styku.

Uvedený rozsudok doposiaľ nie je právoplatný v dôsledku odvolania otca.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného vo vyššie spomenutom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom, so sídlom v Trnave súd zistil, že maloletá L. má vybudovaný dobrý a pozitívny vzťah k obom rodičom a v jej súčasnom veku a vývojovom štádiu je schopná plnej individualizácie, čo znamená, že je schopná znášať primerane dlhú separáciu od vzťahovo významnej osoby matky. Maloletá je v súčasnosti viac fixovaná na matku, čo však znalec zhodnotil ako situačne podmienené, ako následok vyrovnávania sa resp. adaptovania sa na novú situáciu, avšak maloletá si v doterajšom vývine dokázala vytvoriť pevnú citovú väzbu aj k osobe otca, aj na základe toho, že s ním trávila čas vrátane toho, že u neho aj prespávala, čo prispelo k vytvoreniu stabilného citového puta medzi maloletou a otcom.

Maloletá má s otcom vytvorený vzťah, dokáže s ním kooperovať a je pre ňu aj emocionálne významnou a dôvernou osobou. Znalec ďalej skonštatoval, že maloletá je citovo naviazaná na oboch rodičov, aj vzhľadom k veku maloletej, je však možné pozorovať výraznejšiu fixáciu na matku. Najmä v nových situáciách sa viac viaže na matku, čo môže byť spôsobené tým, že v jej doterajšom vývine bola matka tá, s ktorou trávila najviac času.

Vzťah rodičov k maloletej je harmonický, vytvára priestor k napĺňaniu emocionálnych potrieb maloletej. Napĺňanie potreby vzťahu rodičov k maloletej je pre rodičov významné a prioritné, pričom realizácia vzťahu otca a maloletej je aktuálne oslabená v dôsledku kratšieho trvania spoločne stráveného času. Znalec ďalej uviedol, že znaleckým vyšetrením dospel k záveru, že k disharmónii vo vzťahu medzi rodičmi maloletej prispieva vo väčšej miere matka maloletej, čo môže byť spôsobované jej poruchou kontaktu s realitou, čo sa vo vzťahu matky k otcovi prejavuje prehnanou podozrievavosťou a vzťahovačnosťou k vlastnej osobe, s pocitmi ohrozenia, respektíve ublíženia. Znalec ďalej uviedol, že na základe vonkajšieho posúdenia psychického stavu maloletej vzhľadom k jej doterajšiemu vývinu je maloletá z hľadiska psychickej a sociálnej zrelosti schopná striedavej starostlivosti, avšak vzhľadom k fyzickému a mentálnemu veku maloletej nebolo možné v plnej miere zohľadniť potreby maloletej, keďže ich nebola ešte schopná dostatočne verbalizovať. Aj z tohto dôvodu je znalec toho názoru, že otázku striedavej osobnej starostlivosti by bolo vhodné posúdiť vo vyššom veku dieťaťa, t.j. v období prvého ročníka ZŠ resp. vo veku 6 a viac rokov. Maloletá totiž nemá dostatočnú predstavu o striedavej starostlivosti, taktiež aj prebiehajúce rozvodové konanie rodičov a s tým súvisiaca výrazná konfliktogénnosť ich vzťahu negatívne prispieva k výchove a starostlivosti o maloletú, keďže rodičia maloletej sú permanentne zaťažení osobnými invektívami voči sebe navzájom.

Znalec zároveň uviedol, že znaleckým vyšetrením nezistil zásadný úpadok vyšších citov morálnych, estetických, intelektuálnych a etických, ktorý by mal závažný vplyv pri posudzovaní zverenia maloletej do výchovy a opatery jedného z rodičov. Je síce pravdou, že matka maloletej je vo svojom správaní s výraznou tendenciou k emocionálnej impulzivite, ale tohto času, to znalec nevníma ako úpadok vyšších citov a u matky maloletej nebola podstatným spôsobom znížená jej schopnosť zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletú.

Na základe zistení v rámci znaleckého skúmania, znalec navrhol upraviť styk otca s maloletou raz za dva týždne od piatku od 17:00 hod. do pondelka s tým, že v piatok si otec maloletú vyzdvihne od matky v mieste bydliska matky a v pondelok odprevadí resp. odovzdá maloletú v materskej škole, neskôr v ZŠ, ktorú maloletá navštevuje. Ďalej každý párny týždeň (resp. v týždni, kedy nebude súdom upravený styk otca s maloletou cez víkend) vo štvrtok, a to tak že otec si maloletú vyzdvihne v MŠ a odovzdá ju o 19:30 hod matke v mieste bydliska matky. Počas letných prázdnin navrhol znalec upraviť styk otca s maloletou na dva týždne v auguste, počas sviatkov (Vianoce, Veľká noc) podľa párneho a nepárneho roka navrhol však úpravu počas prázdnin a sviatky zahrnúť do rozhodnutia súdu pre predchádzanie konfliktov zo strany oboch rodičov.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, pričom prihliadol najmä na trvanie ich spolužitia, vzájomný vzťah účastníkov, stanovisko oboch účastníkov k perspektíve ďalšieho trvania manželstva a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo rozvrátené a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; manželstvo už neplní svoj účel. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti viac ako dva roky, od uvedeného času spoločne nehospodária a obaja odmietajú možnosť obnovenia manželstva resp. zotrvania v manželstve. Za tohto stavu, aj s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov, súd nevidí možnosť či perspektívu obnovenia manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd vidí v zmene správania účastníkov, ich názorových nezhodách, vrátane nezhôd na spôsob fungovania domácnosti ako i rozdielne predstavy účastníkov o manželstve i rodinnom živote.

Podľa § 24 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo malol. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Podľa § 62 ods. 1- 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka). Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

V danom prípade k dohode rodičov ohľadom stretávania odporcu s maloletým ani ohľadom výšky výživného nedošlo, preto o týchto otázkach rozhodoval súd.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vrátane záverov znaleckého dokazovania, zveril maloletú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, kde sa nachádza aj doposiaľ, navrhovateľka maloletej zabezpečuje riadnu a potrebnú starostlivosť. Súd zároveň určil, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keďže v konaní neboli na strane žiadneho z rodičov zistené skutočnosti, pre ktoré by mu malo byť toto rodičovské právo odopreté resp. obmedzené.

V zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom a právna úprava styku rodičov s deťmi nemá viesť k obmedzovaniu týchto práv, práve naopak je ich garantom. Kontakt rodiča s dieťaťom je takým výrazným činiteľom ovplyvňujúcom zdravý vývoj dieťaťa, že sa ho zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s maloletými deťmi a považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a povinností upravených v Zákone o rodine.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca sa s maloletou stretáva, od júla 2014 (od vydania rozsudku tunajšieho súdu v konaní ), maloletá u neho už viackrát aj prespala a je medzi nimi vytvorený pozitívny citový vzťah, odporca plní vyživovaciu povinnosť na maloletú, a aj nad jej rámec jej zakupuje rôzne veci, vrátane oblečenia.

Súd však v súčasnom vývinovom období a veku maloletej, s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, ako aj doposiaľ značne konfliktný vzťah rodičov maloletej, nevyhovel návrhu odporcu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, keďže samotný znalec uviedol, že ani samotná maloletá L. ešte nedokáže posúdiť, čo by tento model starostlivosti o ňu predstavoval resp. obnášal. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že počas jeho trvania bolo odovzdávanie maloletej medzi rodičmi sprevádzané opakovanými konfliktami a hádkami medzi rodičmi, čo negatívne vplýva predovšetkým na psychický vývin maloletej. Jedným z predpokladov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je totiž aj schopnosť kompromisu rodičov v otázkach týkajúcich sa aj konkrétneho modelu starostlivosti o maloletú, kooperácia rodičov v technických a materiálnych záležitostiach, ako i tolerancia rodičov voči sebe.

Z osobnostného vývinu maloletej je však nesporne dôležité, aby mala naďalej stály a nerušený kontakt s otcom. Súd preto rozsah styku koncipoval tak, aby sa u maloletej budoval pocit stáleho miesta aj v domácnosti otca a stým súvisiaci režim, povinnosti, v budúcnosti aj príprava do školy príp. vykonávanie jednoduchých domácich prác. Obdobne potom súd upravil aj stretávanie odporcu s maloletou aj počas sviatkov a prázdnin, aby ich vždy mohla plnohodnotne tráviť jeden rok s jedným rodičom a druhý rok s druhým rodičom.

Súd zároveň nezohľadnil požiadavku matky, aby si odporca v rámci styku s maloletou v nepárnom týždni, v piatok maloletú vyzdvihol u nej, nakoľko je zrejmé, že maloletá navštevuje materskú školu, ktorá je približne na polceste od bydliska každého z rodičov, matka tak môže veci maloletej (potrebné pre víkendový pobyt u otca) zbaliť už v piatok ráno a nechať ich maloletej v škôlke, aby otec nemusel zbytočne dochádzať až do miesta bydliska matky, a touto cestou sa tak oberať o čas, ktorý môže s maloletou stráviť plnohodnotnejším spôsobom.

V rámci rozhodovania o výživnom na maloletú súd prihliadol na súčasný priemerný zárobok odporcu, ktorý je vo výške 1 274 eur, jeho mesačné výdavky súvisiace s cestovaním do práce, vek maloletej, jej zdravotný stav i odôvodnené potreby a dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletej sú potrebami bežnými a jej veku primeranými. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že odporca na výživu maloletej prispieva i tým, že jej kupuje rôzne veci, vrátane oblečenia a je žiaduce, aby táto forma, v určitom rozsahu zostala zachovaná u odporcu aj naďalej.

V tejto súvislosti treba uviesť, že vyživovacia povinnosť k maloletej je aj na strane navrhovateľky, ktorá je však na jej strane z väčšej časti pokrytá výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Maloletá sa ale podieľa na životnej úrovni oboch jej rodičov, preto súd určil výživné na maloletú v sume 220 eur mesačne, z ktorého suma 50 eur mesačne je určená na tvorbu úspor maloletej. Zároveň súd poznamenáva, že výživné v tejto výške bolo odporcovi určené aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , a od vyhlásenia uvedeného rozhodnutia sa pomery účastníkov, rozhodujúce pre jeho určenie, nezmenili. Uvedenú sumu výživného tak súd považuje za primeranú odôvodneným potrebám maloletej ako aj majetkovým pomerom, zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu.

S poukazom na súhlasné vyjadrenie rodičov maloletej, uložil súd odporcovi povinnosť aby sumu 50 eur (určenú na tvorbu úspor) poukazoval na účet stavebného sporenia maloletej, ktorý má už založený.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe

Vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.