Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-136-2014.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/136/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. W. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa rodičov: Q. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na S. X a V. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v S. na Z. XX zast. advokátom JUDr. Rastislavom Cestickým so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 27 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 30.1.2014 č.k. 7P/291/2013-69 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 30.1.2014 č.k. 7P/291/2013-69 zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 26.4.2007 č.k. 7P/84/2007-37 tak, že zvýšil výživné pre maloletú W. Z. nar. XX.X.XXXX od otca V. B. nar. X.X.XXXX na 90 eur mesačne od 1.10.2013, ktoré ho zaviazal prispievať vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky dieťaťa Q. Z. nar. XX.X.XXXX. Zaviazal otca uhradiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 1.10.2013 do 31.1.2014 v úhrnnej sume 94,50 eur do 15.2.2014 do rúk matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov legislatívne vyjadrených v ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprimerane zvýšil výživné pre maloleté dieťa, a teda nesprávne vyhodnotil kritériá uvedené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že poskytol súdu prvého stupňa podrobné informácie a dôkazy o svojich príjmoch, výdavkoch a majetkových pomeroch, z ktorých nepochybne vyplýva, že hodnota jeho základných a nevyhnutných výdavkov (náklady na bývanie, stravu, ďalšiu vyživovaciu povinnosť a podobne) prevyšuje jeho pravidelný príjem, pričom jeho ťaživú situáciu mu pomáha zvládať jeho družka, ktorá mu finančne a inak vypomáha. Tiež uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zároveň navyše neprimerane zvyšuje riziko jeho trestnej zodpovednosti pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, a preto je nesprávne. Vzhľadom na vyššie vedené okolnosti a skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 220 O.s.p. rozsudok Okresného súdu Rožňava z 31.1.2014 zmenil a návrh matky zamietol.
Matka vo vyjadrení uviedla, že otec nemá predstavu, ako sa vekom finančné nároky na jej maloletú dcéru zvyšujú, v čase dospievania skonzumuje viac, ako dospelý človek, ona ako matka si nemôže dovoliť nezabezpečiť jej primerane túto potrebu. Frekventovaná je obmena odevov, pretože maloletá W. jednoducho v tomto veku, čo je prirodzené, rastie. Je prihlásená na strednú školu a pri jej prospechu je predpoklad, že bude aj prijatá, čím vzrastú nároky, a to aj finančné v tejto oblasti. Jej záujmovú činnosť
(spoločenské tance a šport) taktiež nemožno opomenúť kvôli rozvoju jej osobnosti a zdravému vývinu, s čím sú spojené aj ďalšie nároky. Poukázala aj na rast cien potravín i ostatných tovarov, a to pri rovnakom príjme. Aj keby súd priznal výživné 150 eur tak, ako to navrhla, pri mesačnom príjme 470 eur musí hospodáriť na úkor seba, keď chce zabezpečiť primerané podmienky pre výchovu ich maloletej dcéry. Súd zvýšil výživné o 23,62 eur mesačne, zohľadnil a vyhodnotil všetky kritériá a taktiež možnosti otca pri zabezpečovaní výživného, teda rozhodol správne. Tiež uviedla, že otec okrem súdom priznaného výživného na maloletú W. iným spôsobom neprispieva. Verí, že krajský súd dôjde k rovnakým záverom ako okresný súd a potvrdí jeho rozsudok.
Kolízny opatrovník dieťaťa navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa 90 eur mesačne s poukazom na prevedené dokazovanie vo veci, ako aj na odôvodnené potreby dieťaťa.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú W.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej W.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázané kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 90 eur mesačne pre maloletú W. je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej W. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec má naďalej vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére S., ale zanikla mu vyživovacia povinnosť voči synovi Q. a o bežné výdavky domácnosti sa delí s partnerkou, ktorá má vlastný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby si plnil vyživovaciu povinnosť v súdom určenom rozsahu voči maloletej W.. Odvolací súd poukazuje na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 90 eur mesačne, ktoré predstavuje výživné 3,3 eur na jeden deň, zohľadňuje len minimálnu časť nevyhnutných potrieb maloletej, ktorá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného na 90 eur mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu berúc do úvahy aj časové obdobie (7 rokov), ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného a berúc do úvahy aj tú podstatnú skutočnosť, že otec okrem bežného výživného iným spôsobom nezabezpečoval potreby dieťaťa. Odvolací súd tiež dodáva, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu výživné. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z
ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov v spoločnosti od r. 2007 do r. 2014 dovoľuje záver, že výživné 66 eur pred siedmimi rokmi (rozsudok Okresného súdu Rožňava z 26.4.2007 č.k. 7P/84/2007-37) pokrylo potreby maloletej W. do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb maloletej (spolu s podielom matky na výživnom), kým v súčasnosti toto výživné, ktoré na jeden deň predstavuje 2,2 euro by zabezpečilo potreby dieťaťa už len na hranici prežitia. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec dieťaťa aj vzhľadom na svoj vek a doterajšie pracovné skúsenosti bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojej maloletej dcére formou výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.