Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/152/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: Mgr. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Ul. L. V. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. - 178 z 28.03.2014 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.000 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 0 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca si nemajetkovú ujmu uplatnil z titulu prieťahov v konaní trvajúcich niekoľko rokov. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa , ako aj je naplnenie zákonných predpokladov v podobe nesprávneho úradného postupu, vzniku škody, alebo nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Na základe rozhodnutia Colného úradu Poprad zo 14.08.2002 bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a následne na základe vlastnej žiadosti z 12.06.2003 bol uvoľnený zo služobného pomeru v zmysle

Súd považoval návrh žalobcu za dôvodný. Dostatočne totiž preukázal na základe listinných dôkazov a na základe svojho vyjadrenia, že návrh je dôvodný. Trestné stíhanie jeho osoby, ktoré sa skončilo oslobodením spod obžaloby, trvalo od 31.07.2002 do 10.02.2010, teda v prevažnej miere za účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004. Súd pri uplatňovaní nároku sa zaoberal a postupoval z pohľadu , ktorý nepochybne zahŕňa do pojmu nesprávny úradný postup aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní, čo žalobca preukázal a potvrdil v tomto konaní. Súd považoval návrh, ktorý podal žalobca, ktorý nazval nemajetkovou ujmou a to titulom prieťahov v konaní, žalobu za neopodstatnenú a nedôvodnú, tak ako vyššie uviedol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením , s tým, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si neuplatnil náhradu trov konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu mu iné trovy nevyplývajú.

Súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobca preukázal a súd prihliadol na výšku nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona a túto mu priznal vo výške 4.000 Eur, pričom v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa neuviedol, čo v tomto prípade považuje za preukázaný nesprávny úradný postup, t.j. ktoré obdobia v trestnom konaní posúdil ako prieťah, keďže nie je možné tvrdiť, že prieťahy predstavuje celá doba trvania trestného konania. Takýto záver súdu obmedzujúci sa na konštatovanie existencie nesprávneho úradného postupu bez toho, aby uviedol, čo konkrétne považuje za nesprávny úradný postup, t.j. v tomto prípade ktoré obdobia v trestnom konaní predstavujú zbytočné prieťahy a akými dôkaznými prostriedkami bola existencia nesprávneho úradného postupu tohto typu preukázaná, je zjavne arbitrárny.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené, pričom porušenie práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych prostriedkov.

Preto je potrebné namietnuť nedostatočné odôvodnenie záveru súdu o existencii nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti.

Súd sa nevyporiadal s námietkou žalovaného, že nesprávnym úradným postupom by mohlo byť len vydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia alebo vykonanie úkonu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu výlučne v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vykonanie, či vydanie, pričom postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti, rýchlosti a dôvodnosti vykonaných úkonov, ani postup súdu v trestnom konaní nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody.

Ďalšou vadou rozsudku je nevyporiadanie sa súdu s námietkou žalovanej, že za nesprávny úradný postup je podľa možné považovať i zbytočné prieťahy v konaní, avšak novelizované znenie v ods. 2 vymedzuje, že pri posudzovaní tohto typu nesprávneho úradného postupu je možné vychádzať len z taxatívne vymedzených skutočností, ktoré v tomto prípade neboli preukázané.

Súd sa pri aplikácii práva dopustil omylu a to tým, že na predmetnú vec neaplikoval správne príslušné ustanovenie právneho predpisu. Rozhodnutie v tejto veci postráda riadnu právnu úvahu popisujúcu skúmanie existencie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní v intenciách ustálenej súdnej judikatúry, a to podľa zložitosti veci, správania sa účastníkov konania a správania sa súdu.

Súd žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy podľa , pričom je zrejmé, že žalobcom označený nesprávny úradný postup spadá do obdobia účinnosti oboch zákonov, t.j. , ako aj Pokiaľ na čas obdobia je potrebné aplikovať , je potrebné konštatovať, že tento zákon neumožňuje odškodnenie nemajetkovej ujmy a tento inštitút nepozná.

Súd sa nijakým spôsobom nevyporiadal s námietkou žalovanej ohľadom nemožnosti priznať náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom do 01.07.2004.

Súd na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazných prostriedkov dospel k nesprávnemu záveru, že existuje dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi, pričom postačujúcou satisfakciou v tomto prípade bolo oslobodenie spod obžaloby podľa názoru žalovaného.

Žalobca nepožadoval náhradu škody na zdraví ako takú, ale náhradu nemajetkovej ujmy, pričom je potrebné poukázať na to, že v prípade, ak aj mal súd za to, že žalobcovi boli v súvislosti s ním napadnutým úradným postupom spôsobené zdravotné problémy, od týchto nie je možné odvíjať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ani ju nimi odôvodňovať.

Záver súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou je potrebné pokladať za nepreskúmateľný. Súd odvíja vznik škody od trestného stíhania a väzby, avšak napadnutým rozsudkom v tomto konaní priznáva náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi.

Voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie, pričom je potrebné poukázať na to, že v súvislosti s rozhodnutiami o vznesení obvinenia a o väzbe, si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v inom konaní, a to vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Tieto zistenia však nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k právnemu titulu, od ktorého žalobca odvíja svoj nárok v tomto konaní. Z dôkazov, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní súd, nie je možné dospieť k záveru o existencii zásahu do osobnostných práv žalobcu v súvislosti s napadnutým úradným postupom a nijako nimi nebolo preukázané, že by v súvislosti s prieťahmi v konaní došlo ku konkrétnym negatívnym následkom na osobu žalobcu.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento v konaniach o opravných prostriedkoch nemá možnosť adekvátne reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa

So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť ( veta prvá ).

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutí o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d/ nesprávnym úradným postupom ( ).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb ( ).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 citovaného zákona).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 citovaného zákona).

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na : a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosť, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 citovaného zákona).

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca si uplatňuje svoje nároky na nemajetkovú ujmu podľa citovaných ustanovení , pričom poukazuje na to, že trestné stíhanie jeho osoby, ktoré sa skončilo oslobodením spod obžaloby, trvalo od 31.07.2002 do 10.12.2010, teda v prevažnej miere za účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004. V tomto smere súd prvého stupňa zistil, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia na strane 5), že rozsudok , ktorý ukončil trestné stíhanie žalobcu, bol právoplatný 08.12.2010. Preto je potrebné aplikovať ustanovenia v znení platnom k tomuto obdobiu v zmysle vyššie uvedeného.

Už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci, teda v uznesení č.k. - 133 z 26.09.2013 bolo naznačené, že je v kompetencii všeobecného súdu (teda aj súdu prvého stupňa) posúdiť, či došlo k prieťahom v konaní, ktoré by mohli zakladať existenciu nesprávneho úradného postupu v zmysle V zmysle citovaného zákona (v znení platnom k ukončeniu trestného stíhania žalobcu) je totiž nesprávnym úradným postupom aj existencia prieťahov v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Pokiaľ by bol prijatý názor, že existenciou prieťahov v konaní sa môže zaoberať len Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že by sa tým vlastne zamedzovala aplikácia v smere priznania náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní.

Kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky postupujúceho podľa v konaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sú odlišné od nárokov, ktoré sú zakotvené v citovaných ustanoveniach

V predmetnej veci nie je možné aplikovať ani ustanovenie v aktuálnom znení, ktoré bolo zakotvené do tohto právneho predpisu s účinnosťou od 01.01.2013 a ktoré ustanovuje, že pri posudzovaní prieťahov v konaní je možné vychádzať len z taxatívne vymedzených skutočností a rozhodnutí uvedených v tomto ustanovení, pričom táto aplikácia nie je možné práve so zreteľom na to, že nároky, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní, vznikli skôr, teda pred 01.01.2013, konkrétne k 08.12.2010.

Bolo preto úlohou súdu prvého stupňa so zreteľom na jasne definovaný právny základ žaloby zaoberať sa tým, či v predmetnom trestnom konaní došlo k prieťahom v konaní a posudzovať zložitosť predmetnej veci, správanie sa účastníkov konania (v danom prípade žalobcu ako obvinenej osoby) a správania sa súdu, prípadne iných orgánov zainteresovaných v danom trestnom stíhaní.

Takýmto postupom sa však súd prvého stupňa neriadil a okrem odcitovania priebehu konania vo veci neurobil vo vyššie naznačenom smere žiadne závery, pričom do odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol nelogické a navzájom sa vylučujúce tvrdenia.

Na strane 10 odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že považuje návrh navrhovateľa za dôvodný, ktorý bol dostatočne preukázaný na základe listinných dôkazov a zároveň na tej istej strane súd tvrdí, že považuje návrh, ktorý podal navrhovateľ, ktorý nazval nemajetkovou ujmou, a to titulom prieťahov v konaní, za žalobu neopodstatnenú a nedôvodnú, tak ako vyššie uviedol.

Na strane 12 rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že návrhu navrhovateľa vyhovel, nakoľko navrhovateľ preukázal a súd prihliadol na výšku nemajetkovej ujmy a to v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona a súd priznal výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľovi vo výške 4.000 Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.

Takéto odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle a okolnosti, ktoré sú v tomto rozsudku súdu prvého stupňa uvedené, sú rozporné a nepreskúmateľné.

Preto postupom podľa odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa riadiť sa jednoznačne tým, že predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy uplatňovaný žalobcom v zmysle a to za obdobie od účinnosti tohto zákona do právoplatného skončenia trestného stíhania žalobcu.

Ďalej bude úlohou súdu prvého stupňa po náležitom oboznámení sa so spisom dokumentujúcim trestné stíhanie žalobcu urobiť záver, či so zreteľom na vyhodnotenie zložitosti predmetnej veci, správania sa účastníkov konania a správania sa súdu, je možné v tejto veci urobiť záver o existencii nesprávneho úradného postupu (§ 3 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona spočívajúceho v prieťahoch v konaní v § 9 ods. 1 citovaného zákona).

K tomu je potrebné predovšetkým náležité vypočutie žalobcu ako účastníka konania, ktorý sám by v prvom rade mal poukázať na to, kedy tieto prieťahy vznikli a v čom spočívali. Samotná okolnosť, že trestné stíhanie trvalo dlhší čas, však neznamená, že automaticky treba urobiť záver o tom, že k prieťahom v konaní došlo. Tieto prieťahy musia mať svoj konkrétny materiálny charakter, musia byť dostatočne závažné a musia sa odvíjať od kritérií vyššie uvedených (zložitosť veci, správanie sa účastníkov konania a správanie sa súdu).

Pokiaľ súd prvého stupňa dospeje k záveru a náležite odôvodnenému ustáleniu, že k prieťahom došlo, musí svoje rozhodnutie logickým a presvedčivým spôsobom aj odôvodniť, pričom odôvodnenie musí byť jednoznačné a nemá byť založené na navzájom rozporných tvrdeniach, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku.

Napokon, bude úlohou súdu prvého stupňa po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách zamyslieť sa a rozhodnúť, či žalobcovi patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona.

Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.