Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/81/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. L. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov Ľ. L. rod. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. č. d. XXX zastúpenej Mgr. Miroslavou Pyšniakovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na ul. M. Gorkého č. 1 v Michalovciach a M. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. č. d. XXX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4.10.2013 č.k. -58 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a o dlhu na výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. N. L. do osobnej starostlivosti matky, konanie o úpravu styku zastavil a otca zaviazal prispievať na výživu mal. N. 210 € mesačne od 20.5.2013 do 9.8.2013 jej matke vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 548,70 € za obdobie od 20.5.2013 do 9.8.2013 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 54,87 € až do zaplatenia s tým, že splatnosť prvej splátky určil 25. dňom od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, v ktorom vytkol súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní výhradne akceptoval matkou tvrdené nevyhnutné náklady maloletej vyčíslené sumou 573 € mesačne. V tejto súvislosti uviedol, že za nevyhnutné náklady maloletej nie je možné považovať náklady na doučovanie, účasť na olympiádach, kultúrnych podujatiach, dovolenkové pobyty pri mori a iné záujmové aktivity, tiež vysoké náklady na ošatenie ako je 100 € mesačne, náklady na kozmetiku v rozsahu 50 € mesačne, pretože tieto nie sú bežné a nevyhnutné. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní zohľadnil aj náklady maloletej na cestovné do školy a v tejto súvislosti uviedol, že maloletá je vozená do školy matkou a do skončenia spolužitia s jej matkou ju vozil do školy sám. Matkou vyčíslené náklady maloletej označil za nadsadené a nebežné, nevyskytujúce sa ani v rodinách lepšie finančne situovaných. Konštatoval, že pri rozhodovaní súd nemôže zohľadniť nadštandardnú životnú úroveň dieťaťa, na ktorú si zvyklo v čase, keď jej rodičia spolu žili, najmä po tom, čo sa na jeho strane pomery radikálne zmenili. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní vychádzal z jeho podnikateľských aktivít opierajúc sa o oficiálne účtovné dokumenty vrátane nákladov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou. Vyjadril názor, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil účtovné doklady a priznanie k dani z príjmu a príjem z jeho podnikateľskej činnosti 78.947 € je zavádzajúci, pretože výdaje v tomto období predstavovali takmer sumu totožnú, konkrétne 75.773 €. Zdôraznil, že jeho čistý priemerný mesačný príjem za rok 2012 takýmto výpočtom predstavoval 214,245 €. Konštatoval, že predbežné výsledky hospodárenia za rok 2013 boli obdobné a možno aj horšie. Uviedol, že súd pri

rozhodovaní mal zohľadniť okrem majetkových pomerov aj jeho aktuálne možnosti. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní nezohľadnil jeho náklady na živobytie. K majetkovým pomerom uviedol, že tieto spočívajú vo vlastníctve neproduktívnych vecí a tieto navyšujú jeho životné náklady. Podľa jeho názoru ani vyčíslená hodnota nehnuteľností a hnuteľného majetku nemôže mať vplyv na určenie výšky výživného pre maloletú. Zdôraznil, že konajúci súd nepreveril dôsledne majetkové pomery matky maloletej, neskúmal pasíva na jeho strane a preto je dokazovanie neúplné a neobjektívne vyhodnotené. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť a určiť výživné pre maloletú 50 € mesačne, čo zodpovedá jeho aktuálnym možnostiam.

Kolízny opatrovník maloletej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že aj keď rodičia mal. N. nežijú v spoločnej domácnosti, táto má mať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti jej rodičov a aké by jej patrili, ak by jej rodičia spolu žili. Poukázal na vek blízky plnoletosti maloletej a s tým spojené náklady na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb. Vyjadril názor, že potreby maloletej nespočívajú iba zo zabezpečenia jej základných potrieb, ale tvoria ich aj výdavky spojené na mimoškolské aktivity ako je doučovanie angličtiny, plávanie, lyžovanie, čo je rozhodne v jej záujme.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila nesúhlas s tvrdením otca v odvolaní, že náklady maloletej na doučovanie, účasť na olympiádach, kultúrnych podujatiach, dovolenkové pobyty pri mori a iné záujmové aktivity nemožno považovať za nevyhnutné a v tejto súvislosti uviedla, že práve naopak, tieto náklady a potreby maloletej prispievajú k jej zdravému vývoju, sú nevyhnutné pre jej kultúrny život a je v jej záujme, aby sa naďalej realizovali. Vyjadrila názor, že napadnutým rozsudkom určené výživné od otca pre maloletú je adekvátne jej odôvodneným potrebám vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, prípravu na budúce povolanie a tomu zodpovedajúce uspokojovanie jej všetkých potrieb. V súvislosti s námietkami otca týkajúcimi sa jeho príjmu uviedla, že jeho príjem, ktorý prezentoval pred súdom prvého stupňa, nie je možné považovať za jeho skutočný príjem, pretože ako samostatne zárobkovo činná osoba si vie výšku príjmu ovplyvniť a zisk optimalizovať. Jeho príjem z podnikateľskej činnosti je podstatne vyšší, aký preukazuje v daňovom priznaní. Poukázala aj na hnuteľný a nehnuteľný majetok otca a na výnos z prenájmu poľnohospodárskej pôdy, náklady a výdavky na domácnosť a tiež kúpu nového motorového vozidla KIA Sportage, v dôsledku čoho jeho tvrdenie o príjme 560 € mesačne je zavádzajúce a účelové. Zdôraznila, že maloleté dieťa má mať úmernú životnú úroveň rodičom a preto je možné od otca spravodlivo žiadať, aby formou výživného umožnil maloletej rovnaký štandard ako má on. Tiež uviedla, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Aj v závere vyjadrenia navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Výroky rozsudku o zastavení konania o zverenie mal. N. do osobnej starostlivosti matky a o úpravu styku nadobudli právoplatnosť, pretože neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. N. na čas do rozvodu manželstva jej rodičov, preto rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplýva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že celodennú osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorej príjem vrátane invalidného dôchodku predstavuje 782 €, vlastní nehnuteľnosť, konkrétne 3-izbový byt v G., ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletej je evidovaný ako živnostník s priemerným mesačným príjmom 560 € a jeho príjmy a výdavky, ktoré je povinný usmerňovať tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej v určenom rozsahu, mu umožňujú aj po zohľadnení jeho životných nákladov prispievať na výživu maloletej, tak ako to určil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa neuveril tvrdeniam otca, že jeho čistý priemerný mesačný zárobok v roku 2012 predstavoval 214,245 €, pretože ním deklarované výdaje tento príjem prevyšujú (náklady na prevádzku dvoch motorových vozidiel, dvoch rodinných domov a osobných životných mesačných nákladov). Za daného stavu, je preto nepochybné, že príjem otca mal. N. je v skutočnosti vyšší ako ho sám deklaruje. Rovnako neobstojí argumentácia otca, že súd prvého stupňa mal vychádzať pri rozhodovaní z daňového priznania, pretože toto nie je relevantným dôkazom pre určenie výšky výživného. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie, či už fyzickej alebo právnickej osoby, nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu smerodajné. Príjem otca, teda jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu N. sa odrážajú v jeho majetkových pomeroch (vlastníctvo k ornej pôde, k dvom rodinným domom a k dvom motorovým vozidlám), ako aj životnom štandarde. Odvolací súd poukazuje na odôvodnené potreby mal. N., ktoré sú rozhodne vyššie, ako už stabilizované potreby jej rodičov a výživné v rozsahu 210 € mesačne, predstavujúce denné výživné 7 €, zohľadňuje len základnú mieru jej nevyhnutných potrieb, pretože je vo veku blízkom plnoletosti a intenzívneho duševného dospievania vyžadujúceho zvýšené náklady v každom smere. Námietky otca o nezistených majetkových pomeroch matky maloletej sú bez právneho významu, pretože táto dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. N. na čas do rozvodu, správne určil počiatok plnenia takto určeného výživného od podania návrhu a jeho trvanie do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, správne ustálil dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.