Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-121-2014.pdf
PDF · 78.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/121/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. U., E.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky Y. U.D., E.. X.X.XXXX, J. I. A. - Z., I..I. XXXX/ X, J..Č.. I. E. A. E. K., D.. E. XX/XX a otca P. Z., E.. XX.X.XXXX, I. K., B.. O. J. XXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. Z., E.. XX.XX.XXXX zamieta.
II. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na mal. Z., E.. XX.XX.XXXX zamieta.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého podaným návrhom zo dňa 16.01.2014 žiadal, aby súd zmenil pôvodný rozsudok č.k. 21P/128/2011 zo dňa 10.08.2012 a znížil výživné na maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 50,- eur mesačne. Ako dôvod uviedol, že dňa 11.09.2013 uzavrel manželstvo a z manželstva pochádza mal. P., E.. XX.XX.XXXX. Poukázal, že vyživovacia povinnosť bola určená v čase keď bol slobodný, ale od vtedy sa situácia zmenila. Okrem maloletej sa stará o dve maloleté deti pochádzajúce z predchádzajúce vzťahu jeho manželky.
Matka s návrhom otca nesúhlasila. V písomnom vyjadrení uviedla, že sa presťahovala s maloletým vo februári 2014 do E. A. E. K. a z tohto dôvodu bola prenesená príslušnosť z Okresného súdu v A.C. na Okresný súd v E. A. E. K.. Poukázala na zvýšené náklady súvisiace so zmenou školy, mimoškolskej činnosti maloletého. Uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s priateľom v nájomnom byte. Ďalej matka uviedla, že pracuje akom zdravotná sestra v Z. s mesačným príjmom XXX,- eur a priateľov príjem je vo výške XXX,- eur mesačne. Poukázala, že plodenie detí nekončí tým, že sa narodí dieťa, ale zodpovednosťou, ktorá rodičov sprevádza do dosiahnutia plnoletosti, respektíve zodpovednosťou na celý život. Je povinnosťou rodičov, aby urobili všetko preto, aby syn vyrastal v slušnej rodine a nepotýkal sa s existenčnými problémami z dôvodu nefunkčnosti vzťahu rodičov. Zároveň žiadala zvýšiť výživné na čiastku 150,- eur mesačne, nakoľko v súčasnosti poukazovaná výška výživného zo strany otca je nepostačujúca.
Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, s rodným listom maloletého, oboznámením návrhu, so správou o príjme otca maloletého, s pracovným hodnotením otca maloletého, s pracovnou zmluvou matky, so špecifikáciou nákladov vyčíslených matkou s nájomnou zmluvou, s poistnou zmluvou
na maloletého, s príjmom matky, s rozhodnutím o prijatí maloletého do štvrtého ročníka Základnej školy v E. A. E. K., s prihláškami do záujmových krúžkov, o účasti maloletého organizovanej hromadnej školskej akcii, s Rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 21P/128/2011 zo dňa 10.08.2012, špecifikáciou nákladov otca, ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 10.08.2012 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Z. zo sumy 73,02 eur na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2012.
Z výsluchu matky súd zistil, že býva v prenajatom byte, pričom nájomné je vo výške 350,-eur mesačne. Zároveň uviedla, že otec maloletého nie je s maloletým v kontakte, mimo určeného výživného sa žiadnou finančnou čiastkou nepodieľa na nákladoch spojených s výchovou a výživou maloletého, ktorú výlučne zabezpečuje matka maloletého.
Otec maloletom sa na pojednávanie ospravedlnil, z finančných dôvodov - vzdialenosť miesta bydliska otca a miesta bydliska matky a pridržiava sa podaného návrhu a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd pojednával v neprítomnosti otca na základe predložených dôkazov.
Zo správy od zamestnávateľa otca súd zistil, že príjem otca za obdobie 01/2013 do 01/2014 bol vo výške netto XXX,XX eur mesačne.
Matka uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí a žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo stany otca zo súčasných 100,- eur mesačne na 150,- eur mesačne.
Matka uviedla, že otec maloletého má ku dňu pojednávania riadne uhradené všetky dávky výživného voči maloletému.
Kolízny opatrovník navrhol predmetný návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca zamietnuť, ako aj návrh matky na zvýšenie výživného.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti (zvýšenie, zníženie, zrušenie) nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú, resp. zmenenú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. V čase posledného rozhodnutia o výživnom zo dňa 10.08.2012 súd vychádzal zo skutočností, že obaja rodičia boli zamestnaní. Otcom uvedené dôvody, uzavretie manželstva a narodenie maloletej, nemôže ísť na ťarchu zníženia životnej úrovne maloletého. Otec maloletého by mal zodpovedne pristupovať k rodičovstvu, a ako irelevantné posúdil súd vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom z predchádzajúceho vzťahu manželky otca maloletého Z..
Súd musí prihliadať na potreby maloletých detí, ktorých náklady na výživu a výchovu stúpli od posledného rozhodovania. Taktiež nie je možné, aby ťarcha vyživovacej povinnosti zostala len na matke, ktorá zároveň vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloletého. Súd s poukazom na zistený skutkový stav a situáciu otca, v ktorého schopnostiach a možnostiach je perspektíva nájsť si prípadne lepšie platenú prácu a s poukazom na princíp potencionality príjmu otca počas doby zamestnania dáva možnosť poskytovania výživného na maloletého vo výške uloženej právoplatným rozhodnutím, preto súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Na základe predložených dokladov a výsluchu účastníkov súd zistil, že maloletý Z. je od poslednej úpravy v roku 2012 starší, jeho náklady vzrástli vzhľadom na rast všeobecných životných nákladov, avšak k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého nedošlo, je žiakom štvrtého ročníka základne školy /v čase rozhodovania bol žiakom druhého ročníka základne školy/. Súd uvedené matkou, že zmena pomerov nastala presťahovaním, vyhodnotil ako irelevantné.
Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého požaduje zníženie výživného a matka zvýšenie výživného, súd zistil, že za rozhodné obdobie nedošlo k podstatne zmene pomerov na strane otca, matky, ani na strane maloletého.
Matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľom, s ktorým sa na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti podieľa a nepreukázala zmenu pomerov, ktorá by bola dôvodná ma zmenu právoplatného rozhodnutia, preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
V danom prípade súd postupoval v súlade s citovaným ustanovenia zákona o rodine ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a s poukazom na princíp potencionality príjmu, ktorý má v danom prípade prednosť pred princípom fakticity a dáva možnosť poskytovania výživného na maloleté dieťa, súd návrh otca zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.