Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/74/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J. J., dieťa matky: B. T., rodená T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. J., Ľ. M. XX, toho času bytom: X T. Y., XXX-XXX W. K., Y., C., H. Z., D. T. E. J. S. D. T. a otca: C. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. J., G. XX, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca zo dňa 23.09.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania -16 zo dňa 10.09.2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal matke vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky až do právoplatného skončenia vo veci samej a súčasne (v zmysle neskoršej zmeny- doplnenia petitu návrhu na vydanie predbežného opatrenia) súd zveril maloletú X. G. do osobnej starostlivosti otca a uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 100 eur mesačne. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že vo veci starostlivosti o maloletú rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom číslo konania - 136 zo dňa 29. 6. 2012, na základe ktorého súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd bol toho názoru, že za tohto stavu nie je daná naliehavá a nevyhnutná potreba úpravy pomerov účastníkov do skončenia konania vo veci samej, otec maloletej nepreukázal dôvodnosť nároku, nepreukázal tvrdenia uvedené v návrhu a nepreukázal ani nebezpečenstvo ohrozenia záujmu maloletej. Otec pokiaľ tvrdí v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že matka údajne nepracuje a využíva S. sociálny systém, súd poukázal na skutočnosť, že ani otec v návrhu nepreukázal, či má zabezpečené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, neuviedol v akých bytových podmienkach žije, s kým žije v spoločnej domácnosti, kde pracuje a aké sú jeho schopnosti postarať sa o maloletú. Maloletá sa narodila vo E. J., vyrastala v bilingválnom prostredí a domácnosť vo E. J. jej nie je cudzia. Taktiež súd konštatoval, že maloletá navštevuje vo E. J. predškolské alebo školské zariadenie, kde má vytvorené sociálne väzby s ostatnými žiakmi. Súd podotkol, že vykonateľný rozsudok číslo konania - 136 zo dňa 29. 6. 2012 otec nerešpektuje, pretože v zmysle predmetného vykonateľného rozhodnutia súdu by sa maloletá mala v mesiaci september nachádzať v starostlivosti matky. Prihlásenie na trvalý pobyt na území Slovenska automaticky neznamená, že maloletá môže aj absolvovať povinnú školskú dochádzku len na území Slovenska. Taktiež súd konštatoval, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že maloletá skutočne navštevuje Základnú školu na O. X v J. J., nepreukázal, či je maloletá poistená v zdravotnej poisťovni na území Slovenska, či je evidovaná v sociálnej poisťovni, akých lekárov navštevuje. Otec maloletej tak žiadnym spôsobom nepreukázal, aké podmienky má maloletá vytvorené na území Slovenska a taktiež nepreukázal, aká ujma (nebezpečenstvo) by maloletej hrozilo, ak by súd predbežnému opatreniu nevyhovel. Súčasne s apelovaním na rodičov, aby na riešenie

svojho disharmonického vzťahu nezneužívali maloletú ako nástroj, potom súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa a uviedol, že pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a preto nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by mal súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naďalej má za to, že v konkrétnom prípade je daný naliehavý právny záujem a to z dôvodu, že toho času sa síce maloletá zdržiava v Slovenskej republike u matky, avšak táto plánuje v najbližších dňoch opustiť Slovenskú republiku a vrátiť sa na územie E. J.. Týmto jej konaním mu bude znemožnený styk s maloletou, pričom matka maloletého dieťaťa právoplatné rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti nerešpektuje a maloleté dieťa mu neodovzdáva. Nerešpektovaním rozhodnutia súdu boli absolútne popreté jeho rodičovské práva, bez možnosti realizácie výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu Slovenskej republiky. Súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré maloletú X. matke neodovzdal a to z dôvodu, že by jej tam aj naďalej hrozilo ubližovanie a fyzické týranie. Súd taktiež vôbec nezaujímal názor maloletej, respektíve videonahrávky, ktoré v konaní predložil ako dôkaz o tom, že sa maloletá bojí vrátiť do S., že ju tam fyzicky bije matkin priateľ a podľa vyjadrenia maloletej aj samotnú matku. Tieto závažné vyjadrenia maloletej potvrdzujú aj k odvolaniu pripojené svedectvá sestry odvolateľa, ako aj triednej učiteľky maloletej, pred ktorými sa malo dieťa s plačom vyjadriť, že má rada obidvoch rodičov, ale sa bojí ísť k mame do S., lebo tam ju bije jej priateľ a že zase dostane trest. Otec dieťaťa v odvolaní tiež zdôraznil, že matku maloletého dieťaťa už kontaktovali S. sociálne úrady sa účelom preverenia rodinných pomerov, v akých maloletá X. žije a preto je tu dôvodná obava, že sociálne úrady v B. odoberú matke maloleté dieťa, ktoré môže byť adoptované do S. rodiny. Týmto konaním môže byť obmedzený, respektíve zamedzený styk alebo akákoľvek komunikácia maloletej X. s otcom. Otec zdôraznil, že maloleté dieťa sa nechce vrátiť do S. a neustále rozpráva, že chce zostať doma na Slovensku. Pokiaľ ide o vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa, otec v odvolaní uvádza, že má vytvorené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú, nakoľko ako živnostník má pravidelný mesačný príjem, pracovné povinnosti vykonáva od 8.00 do 16.00 hod. a taktiež má vytvorené bytové podmienky, býva v trojizbovom byte v O., ktorého vlastníkom je jeho sestra. Maloletá je evidovaná u všeobecnej lekárky pre deti a dorast C.. S. X. a navštevuje Základnú školu O. X v J. J.. Nakoľko súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, otec dieťaťa navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu. K svojmu odvolaniu pripojil aj listinné dôkazy na obsah ktorých v odvolaní poukázal.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ox offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do ich rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia , zastaví.

Vzhľadom na účastníkov konania a skutkové okolnosti uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že ide o vec s medzinárodným prvkom a odvolací súd preto bol povinný sa predovšetkým vysporiadať s otázkou danosti právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť v danej veci.

Odvolací súd, vychádzajúc z článku 7 ods. 2 SR, aplikoval na vyriešenie otázky právomoci vo veci úpravy rodičovských práv a povinností Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností

(ďalej Nariadenie Brusel II bis). Predmetný medzinárodný dohovor v článku 8 bodu 1. stanovuje prioritné kritérium pre založenie právomoci súdu vec o rodičovských právach a povinnostiach prejednať a rozhodnúť. Vychádzajúc z predmetného článku upravujúceho všeobecnú právomoc, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa odseku 2 uvedeného článku Nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa článku 12 bodu 3. Nariadenia Brusel II, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak:

a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu;

a

b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Odvolací súd skúmal podmienky svojej právomoci na základe údajov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z písomných podaní obsiahnutých v spise, ako aj z údajov vyplývajúcich z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. . Maloleté dieťa žilo dlhodobo, od svojho narodenia, na území D. T. E. J. S. D. T., kde žili od septembra 2006 do júla 2010 v spoločnej domácnosti rodičia maloletej. Otec v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že medzitým sa dieťa s matkou zdržiavali taktiež na území Slovenskej republiky, kde má maloletá evidovaný trvalý pobyt. Matka dieťaťa sa zdržiava s úmyslom dlhodobého pobytu v B. na adrese X T. Y., XXX-XXX W. K., Y., C. H. Z., kde býva dieťa spolu s matkou a jej priateľom v jednoizbovom prenajatom byte. Právomoc súdu členského štátu podľa článku 8 odseku 1 sa určí podľa kritérií, ktoré tu boli v čase začatia konania na súde. Smerodajným pojmom pre určenie právomoci súdu je „obvyklý pobyt“ dieťaťa, pričom je možné konštatovať, že až do rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. bol obvyklý pobyt maloletej na území E. J.. Rozsudkom č.k. -136 zo dňa 29.06.2012, právoplatným a vykonateľným dňom 20.07.2012, bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť, výchovu, opateru a správu majetku maloletej v bežných veciach každý párny, a matka každý nepárny mesiac v roku. Je tak možné konštatovať, že od vykonateľnosti predmetného rozsudku malo dieťa svoj obvyklý pobyt tak na území Slovenskej republiky (každý párny mesiac v roku), ako aj na území E. J. (každý nepárny mesiac v roku) a to v rovnakom pomere intenzity. Odvolací súd potom pri skúmaní právomoci rozhodnúť o predbežnom opatrení v konkrétnej veci postupoval v súlade s čl. 12 bodu 3. Nariadenia Brusel II. a vyvodil právomoc súdov Slovenskej republiky o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia v danej veci rozhodovať, nakoľko maloletá X. G. má vo vzťahu k Slovenskej republike vytvorenú podstatnú väzbu na základe skutočnosti, že otec dieťaťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a všetci účastníci prijali právomoc súdov Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní, ako aj vzhľadom na všetky predošlé konania vedené súdmi Slovenskej republiky ohľadom tohto maloletého dieťaťa, pričom súčasne má odvolací súd za to, že založenie právomoci súdov Slovenskej republiky je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Právomoc súdov Slovenskej republiky v žiadnom z doterajších konaní (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ani v konaní ) žiadny z účastníkov nenamietali.

Po vyriešení otázky svojej právomoci sa potom odvolací súd zameral na vecné preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a dôvodov odvolania, aplikujúc ustanovenie , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Odvolací súd mal v štádiu odvolacieho konania, v záujme čo najúplnejšieho zistenia aktuálnych pomerov ohľadom maloletej X. G., zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica je súbežne vedené konanie sp. zn. , v ktorom sa matka maloletého dieťaťa domáha zmeny predošlého rozsudku súdu, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a navrhuje zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. V predmetnom konaní súd rozhodol aj o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením č.k. -70 zo dňa 24.09.2014 dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne v sume 40 eur do rúk matky a súčasne udelil matke súhlas na vycestovanie maloletej na územie D. T. E. J. S. D. T., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní sp. zn. . Odvolací súd mal ďalej prostredníctvom dožiadania od kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa zistené, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa už maloleté dieťa na území Slovenskej republiky nenachádzalo, po udelení súdneho súhlasu s vycestovaním dieťa spolu s matkou odcestovali dňa 26. 09. 2014 späť do E. J..

Na základe situácie, v ktorej sa maloleté dieťa v zmysle vykonateľného rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia nachádza, je zrejmé, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu predbežné opatrenia tak, ako sa jeho nariadenia v tomto konaní domáhal otec, už stratilo opodstatnenie. Ohľadom vycestovania maloletej a predbežnej úpravy pomerov a starostlivosti o dieťa už bolo súdom rozhodnuté. Avšak odvolací súd, bez ohľadu na aktuálny právny stav a pobyt dieťaťa, považuje za nutné konštatovať, že ani v čase rozhodovania okresného súdu neboli v danej veci konkrétne okolnosti odôvodňujúce potrebu a naliehavosť nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd dočasne zveril maloletú X. G. do osobnej starostlivosti otca. Súd nemal preukázanú opodstatnenosť a odôvodnenosť vydania predbežného opatrenia, ktorým by bolo maloleté dieťa vytrhnuté z doterajšieho domáceho a sociálneho prostredia vo E. J., kde vzhľadom na skutočnosť, že na jej území býva a žije od svojho narodenia, musí nutne mať vytvorené zázemie a sociálne väzby, pričom skutočnosti doposiaľ súdu známe nenasvedčujú tomu, že by matka dieťaťa nebola schopná riadne a všestranne zabezpečovať a uspokojovať všetky potreby maloletého dieťaťa. Otcovi sa nepodarilo produkovať hodnoverný dôkaz o tom, že by dieťa nemalo dlhodobo vytvorené vhodné podmienky v mieste pobytu na území E. J. a to tak materiálne, ako aj sociálne, na zabezpečenie riadnej a plnohodnotnej starostlivosti. Zo správ kolízneho opatrovníka (napokon aj z podaní otca dieťaťa) vyplýva, že dieťa má vytvorenú silnú citovú väzbu k obom rodičom, navyše, maloletá už od C. roku si plní povinnú školskú dochádzku na území E. J. a je v záujme dieťaťa, aby bola zachovaná kontinuita doterajšieho vzdelávacieho procesu, do ktorého už maloletá nastúpila.

V konaniach, upravujúcich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súdu vyplýva zo zákona, no i z početných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, povinnosť dôsledne rešpektovať, chrániť a v prvom rade prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa. Všetky skutočnosti v konkrétnej veci nasvedčujú potrebe a nutnosti zastabilizovať pomery ohľadom maloletej, nakoľko situácia, kedy ani jeden z rodičov nerešpektuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je pre dieťa zbytočne stresujúca a traumatizujúca. Žiadna okolnosť však nenasvedčuje momentálnej naliehavosti odnímať dieťa z domácnosti a osobnej starostlivosti matky a predbežne umiestniť dieťa do starostlivosti a opatery otca.

Vzhľadom na vykonateľné rozhodnutie okresného súdu č.k. -70 zo dňa 24.09.2014 a na aktuálny pobyt dieťaťa odvolací súd, zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.