Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/180/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého vo veci žalobcu: JUDr. Vladimír Šťastný, so sídlom Cyrila a Metóda 329/6, Námestovo, IČO: 36 141 887, právne zastúpeného Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom A., N. K.. č. XXX, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie sumy 4.240,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -147 zo dňa 13. marca 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť čiastku 986,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 03.12.2012 do zaplatenia, ako aj vo výroku III., ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi čiastku 986,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 03.12.2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 142,- eur.

Prvostupňový súd o nároku navrhovateľa rozhodoval podľa , , , , a v zmysle , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v platnom znení.

Ďalej okresný súd konštatoval, že aplikujúc uvedené ustanovenia na zistený skutkový stav dospel k záveru, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou totiž došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu a za jeho opravu žalobca zaplatil čiastku 3.489,48 eur plus DPH, spolu 4.152,48 eur. Žalovaný vyčíslil škodu na motorovom vozidle na sumu 2.924,52 eur po odpočítaní amortizácie a DPH. Z výpočtu podľa okresného súdu je zrejmé, že aj žalovaný vychádzal z nákladov na opravu vo výške zaplatenej žalobcom, no odpočítal od nej amortizáciu nahradzovaných dielov v sume 564,96 eur a DPH 663,- eur. Podľa názoru okresného súdu však nebol dôvod odpočítavať od nákladov opravy amortizáciu nahradzovaných dielov, pokiaľ ust. určuje, že pri výške škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase poškodenia. Po oprave motorového vozidla, ktorá bola v podstate žalobcovi vnútená iba kvôli dopravnej nehode, sa totiž nijako nezvýšila

všeobecná, trhová cena vozidla, teda v žiadnom prípade nedošlo k zvýšeniu majetkového stavu žalobcu oproti stavu pred poškodením v dôsledku toho, že pôvodné poškodené diely boli vymenené za nové. Tiež konštatoval, že do istej miery sa síce mohla zvýšiť tzv. technická hodnota motorového vozidla, túto však bolo potrebné odlišovať od všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá predstavuje cenu, za akú sa dá na trhu zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že cena opraveného havarovaného motorového vozidla je nižšia v porovnaní s rovnakým motorovým vozidlom, ktoré havarované (a opravené) nebolo. V danom prípade preto skutočnou škodou podľa , ktorú žalobca utrpel v dôsledku dopravnej nehody, sú všetky náklady potrebné na opravu, resp. uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, ktoré boli vyúčtované žalobcovi na sumu 3.489,48 eur plus DPH.

Čo sa týka čiastky 405,- eur za prenájom náhradného motorového vozidla, okresný súd konštatoval, že táto čiastka bola vynaložená žalobcom iba v dôsledku toho, že nemohol kvôli poškodeniu motorového vozidla pri dopravnej nehode svoje vozidlo po dobu opravy používať. Potrebu prenajatia náhradného motorového vozidla žalobcom počas obdobia od 03.09.2010 do 29.09.2010 nespochybňoval ani sám žalovaný, ktorý rovnako vychádzal z počtu 27 dní ako nevyhnutnej doby prenájmu. Žalovaný nespochybňoval ani výšku nájomného 15,- eur na deň za prenájom náhradného vozidla (ktorá bola ešte nižšia ako najnižšia výška nájomného za prenájom osobného motorového vozidla v spoločnostiach zaoberajúcich sa touto činnosťou), iba odpočítal zo sumy 405,- eur zaplatenej žalobcom rozdiel technických hodnôt a určité prevádzkové náklady spojené s prenájmom vozidla. Podľa názoru okresného súdu však za skutočnú škodu je potrebné považovať celú žalobcom uhradenú sumu 405,- eur, nakoľko zaplatením nájomného za náhradné motorové vozidlo sa v dôsledku dopravnej nehody práve o túto sumu zmenšil v tom čase existujúci majetkový stav žalobcu. Okresnému súdu nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalovaný odpočítal od tejto sumy bližšie nešpecifikovaný rozdiel technických hodnôt a určité prevádzkové náklady, pokiaľ si žalobca prenajal ojazdené motorové vozidlo (s rokom výroby 1992) a za dobu nájmu okrem nájomného v primeranej výške neuplatňoval žiadne náklady spojené s jeho prevádzkou (i keď samozrejme takéto náklady mu museli v súvislosti s užívaním náhradného vozidla vzniknúť). Skutočnou škodou podľa okresného súdu je preto čiastka 405,- eur, ktorú žalobca musel nesporne vynaložiť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou podľa okresného súdu je aj náhrada v čiastke 51,97 eur za opotrebenie poškodeného motorového vozidla, ku ktorému došlo tým, že vozidlo bolo žalobcom odvezené do servisného pracoviska v Poprade a následne odtiaľ po oprave do miesta výkonu činnosti žalobcu v Námestove. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že žalobca presvedčivo a logicky vyargumentoval, že vozidlo prevážal do Popradu z dôvodu, že sa jednalo o autorizovaný značkový servis a tento vykonal opravu vozidla vo vlastnej réžii bez potreby subdodávok, ktoré by naproti tomu museli realizovať opravovne v Liptovskom Mikuláši či Žiline. Žalobca tento nárok uplatňoval s odkazom na o cestovných náhradách, vyčísliac ho tak, že sa jedná o náhradu 0,1792 eur/km platnú v čase dopravnej nehody za celkovo 290 km prejdených na trase Tvrdošín - Poprad - Námestovo. Ohľadne tohto nároku sporové strany nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, okresný súd preto jeho výšku posúdil voľnou úvahou ( ). Poukázal na Zákon o cestovných náhradách, ktorý síce z hľadiska predmetu svojej úpravy () dopadá najmä na poskytovanie cestovných náhrad v pracovnoprávnych či obdobných vzťahoch, no je jedinou právnou úpravou v právnom poriadku určujúcou hodnotu náhrady za použitie motorového vozidla a práve podstatou základnej náhrady ( a citovaného zákona) je kompenzácia opotrebenia motorového vozidla v dôsledku jeho jazdy. Tiež dôvodil, že žalobca iba v dôsledku dopravnej nehody použil motorové vozidlo za účelom jeho pristavenia k oprave v autorizovanom servise v Poprade a neskôr naspäť do miesta výkonu jeho činnosti v Námestove. Ak účelom náhrady škody je, aby žiadna majetková ujma vzniknutá poškodenému (ktorú si sám nezavinil) nezostala neodškodnená, je namieste, aby žalobcovi bolo nahradené aj opotrebenie motorového vozidla, keďže toto nie je nijako povinný znášať sám. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nepožadoval náhradu pohonných hmôt, ktoré nesporne pri jazde do servisu a späť spotreboval a v zásade mu nič nebránilo, aby namiesto odvozu poškodeného motorového vozidla nechal vozidlo do servisu odtiahnuť a následne by požadoval kompenzáciu takto vzniknutých nákladov (ktoré podľa vedomosti súdu poisťovne štandardne akceptujú). Pokiaľ potom v čase jazdy žalobcu motorovým vozidlom do servisu platilo opatrenie č. , ktoré určovalo v sumu základnej náhrady za 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo vo výške 0,183 Eur (žalobca uplatnil náhradu vo výške 0,1792 eur/km), okresný súd považoval žalobný návrh ohľadne sumy 51,97 eur za dôvodný.

Rovnako za dôvodný okresný súd považoval aj nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku v čiastke 208,15 eur, o ktorú čiastku žalobca prišiel kvôli dopravnej nehode. Poukázal na to, že dňa 31.08.2010 okolo 16:00 hod. mal totiž žalobca ako notár spísať na základe predchádzajúcej objednávky notársku zápisnicu s dedičmi po manželoch V., avšak k realizácii tohto úkonu, predmetom ktorého mala byť aj nehnuteľnosť v hodnote 33.000,- eur, ako vyplynulo z už uvedených dôkazov, nedošlo iba v dôsledku dopravnej nehody. o odmenách a náhradách notárov v určuje, že výška odmeny za úkony notárskej činnosti je uvedená v prílohe vyhlášky. V prílohe pod písm. A bodom 1 je uvedené, že odmena za spísanie notárskej zápisnice ak ide o zmluvu (alebo o jednostranný právny úkon okrem bodu 2), alebo o osvedčenie iných skutkových dejov, alebo osvedčenie o vyhlásení je z prvých 3.319,39 eur základu 1 %, z presahujúcej sumy až do 16.596,96 eur základu je 0,7 % a z presahujúcej sumy až do 33.193,92 eur základu je 0,5 %. Žalobca potom, vychádzajúc z hodnoty predmetu (základu) notárskej zápisnice 33.000,- eur správne vyčíslil ušlú odmenu na čiastku 208,15 eur, o ktorú prišiel v dôsledku dopravnej nehody a ktorú mu je z titulu ušlého zisku povinný nahradiť žalovaný.

Okresný súd však zamietol ako nedôvodný návrh žalobcu v časti, kde požadoval náhradu za stratu času v čiastke 86,30 eur, ktorú požadoval v zmysle vyhlášky č. za čas strávený cestou pri odovzdaní vozidla do servisu a späť do Námestova a jeho prevzatí a späť do Námestova. Pričom podľa okresného súdu táto náhrada sa podľa citovanej vyhlášky vzťahuje na čas strávený notárom cestou za účelom vykonania úkonu notárskej činnosti mimo jeho sídla (či miesta konania jeho úradných dní) a späť, pričom žalobca vykonanie takéhoto úkonu v súvislosti s absolvovanými cestami v konaní ani netvrdil. Ďalej dôvodil, že cestami do servisu a späť žalobca musel stráviť určitý čas, avšak z hľadiska náhrady škody podľa nie je odškodniteľný iba stratený čas ako taký. Odškodnenie sa môže vzťahovať len na to, čo za tento čas prípadne poškodenému skutočne aj ušlo (teda ušlý zisk) a žiadny takýto dôkaz žalobca nepredložil, iba tvrdil, že musel preložiť valné zhromaždenie, ktoré za neho potom zrealizoval iný kolega notár.

Žalobcovi podľa okresného súdu vznikla škoda v čiastke 4.154,60 eur, o ktorú sumu sa jeho majetok znížil v dôsledku dopravnej nehody a túto sumu by mu mal nahradiť žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla, ktorým ku škode došlo. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že sumu 1.821,04 eur žalovaný už žalobcovi uhradil nesporne niekedy v októbri roku 2012. Preto v tejto časti bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť vzhľadom na to, že v tomto rozsahu záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikol splnením podľa . Takisto bolo potrebné podľa okresného súdu zamietnuť aj žalobný návrh v čiastke 1.346,74 eur, ktorú žalovaný uhradil v rámci exekučného konania vykonávaného voči žalobcovi súdnym exekútorom Jozefom Burim, nakoľko pohľadávka žalobcu voči žalovanému na vyplatenie náhrady škody bola postihnutá exekúciou a podľa Exekučného poriadku žalobca ako povinný stratil právo na vyplatenie uvedenej sumy od žalovaného. Vyplatením tejto sumy súdnemu exekútorovi potom došlo v tomto rozsahu rovnako k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi podľa . Okresný súd preto prisúdil žalobcovi zo žalovanej sumy čiastku 986,82 eur.

O úrokoch z omeškania okresný súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a nariadenia vlády č. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013. Dôvodil, že z dokladov založených v spise (najmä list žalobcu na č. l. 4 spisu, doručený žalovanému dňa 17.08.2012) vyplýva, že žalobca voči žalovanému po prvotnom oznámení poistnej udalosti listom zo dňa 22.09.2010 (č. l. 9 spisu) uplatnil všetky nároky uplatňované v tomto konaní až dňa 17.08.2012, kedy žalovanému spolu s listom predložil faktúru za opravu motorového vozidla a zmluvu o nájme náhradného vozidla a súčasne položkovite špecifikoval, úhradu akých nárokov od žalovaného požaduje. Z korešpondencie účastníkov pred dňom 17.08.2012 nevyplýva, že žalobca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla či iné doklady ohľadne požadovaných nárokov pred týmto dňom, keď i z listu žalovaného zo dňa 10.06.2011 (č. l. 19 spisu) bolo zrejmé, že žiadal žalobcu o vyplnenie tlačiva na uplatnenie nároku na náhradu škody a zaslanie faktúry o oprave, ak vozidlo bolo opravené. Toto žalobca podľa okresného súdu splnil dňa 17.08.2012 a od tohto dátumu začala podľa plynúť trojmesačná lehota na skončenie prešetrovania poistnej udalosti. Samotné oznámenie poistnej udalosti žalobcom žalovanému v septembri 2010 nemožno považovať za riadne uplatnenie si nárokov na náhradu škody, keď ust. citovaného zákona poškodenému poskytuje nielen právo uplatniť si nárok priamo voči poisťovateľovi, ale súčasne ukladá poškodenému povinnosť svoj nárok aj preukázať, a to s odkazom na ust. , kde v odseku 2 sa hovorí o povinnosti toho, kto má právo na plnenie, predložiť doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.

Preto podľa okresného súdu až po dni 17.08.2012 ako špecifikácii jednotlivých nárokov mohol žalovaný žiadať žalobcu listom zo dňa 27.09.2012 (č. l. 49 spisu) o zaslanie dokladov potrebných pre likvidáciu uplatnených nárokov. Ak potom je povinnosťou poisťovateľa podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona skončiť prešetrovanie poistnej udalosti do 3 mesiacov od jej oznámenia poškodeným, bolo povinnosťou žalovaného ukončiť likvidáciu žalobcom uplatnených nárokov do 17.11.2012 a do 15 dní od tohto dňa, t. j. do 02.12.2012 vyplatiť žalobcovi poistné plnenie ( ). Nasledujúcim dňom 03.12.2012 sa žalovaný s úhradou dostal do omeškania, od ktorého dňa má žalobca právo na úroky z omeškania podľa . Okresný súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu 03.12.2012, t. j. 8,75 % ročne zo sumy 986,82 eur, ktorú žalovaný neuhradil žalobcovi ani počas tohto konania a vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Žalobca bol úspešný, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 986,82 eur, preto jeho pomerný úspech predstavuje 23,27 % (986,82 eur zo sumy 4.240,90 eur) a zvyšok 76,73 % je úspechom žalovaného. Podľa okresného súdu čistý úspech žalovaného teda predstavoval 53,46 % (76,73 % mínus 23,27 %) čo zo sumy súdneho poplatku 254,- eur za odpor proti platobnému rozkazu predstavuje 135,79 eur. Okrem toho žalovaný účelne vynaložil cestovné (ktoré doložil cestovnými lístkami) v sume 6,10 eur za cestu na pojednávanie dňa 23.01.2013 a v sume 5,90 eur za cestu na pojednávanie dňa 13.03.2013, spolu 12,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý poukázal na , podľa ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Uvedené však neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, ako predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná, dokonca vec už aj predtým poškodená. Od ceny veci v čase poškodenia sa podľa odvolateľa odpočítava amortizácia. Žalovaný má za to, že pri výpočte výšky poistného plnenia postupoval správne, keď zohľadnil amortizáciu s nahradzovaním dielov pri oprave poškodenia vo výške 564,96 eur. Pokiaľ ide o prenájom náhradného motorového vozidla, žalovaný predložil ohľadne rozdielu technických hodnôt a určitých prevádzkových nákladov výpočet prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorý učinil v súlade s dodatkom č. 1 Metodického pokynu usmernenia členov SKP č. 17/2012, podľa ktorého náhrada škody za vypožičanie motorového vozidla sa vypočíta ako rozdiel primeraných nákladov za vypožičanie motorového vozidla a nákladov spojených s užívaním vlastného vozidla, ktorá suma bola žalobcovi aj vyplatená. Ďalej namietal, že poškodený mal povinnosť preukázať nárok týkajúci sa ušlého zisku. Z požadovaných dôkazov žalobca žalovanému predložil len osvedčenie o dedičstve po Y. V., vyhotovené JUDr. Boženou Lonekovou, ktoré preukazuje, že konal iný notár a nie žalobca. Z rozhodnutia Správy katastra Námestovo V 1525/12 zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra CKN s parcelným číslom 560 sa stala vlastníctvom R. V., ktorý túto skutočnosť nepotvrdil. Tiež nepreukázal, že mal v dedičskej veci po Y. V. konať. Z uvedených dôvodov mu preto neprináleží náhrada ušlého zisku ani náhrady vo výške 51,97 eur ako škoda. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nesúhlasí ani s úrokmi z omeškania, ktoré boli priznané žalobcovi. Poukázal tiež na to, že rozsudok prvostupňového súdu bol vyhlásený 13.03.2013, avšak žalovanému bol doručený až 25.02.2014. Z uvedených dôvodov má za to, že zistený skutkový stav neobstojí, a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, a to tak, že zamietne návrh žalobcu a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. (vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolanie sa nedotýka výroku II. rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. potvrdil v zmysle ust. , vo výroku I., ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť čiastku 986, eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 03.12.2012 do zaplatenia, ako aj vo výroku III., ktorým okresný súd uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 142,21 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade žalovaný, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanými právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného ohľadne vypracovania rozhodnutia v zákonnej lehote, a to vzhľadom k tomu, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Súd môže pri posudzovaní nároku o existencii prieťahov rozhodovať len o nároku o náhradu škody, a to v zmysle , aj to len v prípade, ak ich existencia bola konštatovaná vo výsledkoch vybavenia žiadostí na prieťahy v súdnom konaní, na prieťahy, o ktorých bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím, vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Táto námietka nemá a ani nemôže mať právny dosah na rozhodnutie v merite veci.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že pri výpočte výšky poistného plnenia postupoval správne, keď zohľadnil (odpočítal) amortizáciu z nahradzovaných dielov pri oprave poškodenia vo výške 564,96 eur, odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorý správne konštatoval, že nebol dôvod odpočítavať od nákladov opravy amortizáciu nahradzovaných dielov s poukazom na ust. , ktorý určuje, že pri výške škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase poškodenia. V tomto smere odvolací súd dodáva, že ak obnovenie pôvodného majetkového stavu nie

je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, je nutné takúto vykonanú opravu pokladať za účelne vykonanú, keďže táto smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu nie je možné prenášať na žalobcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti žalovanému. Uvedený záver korešponduje s nálezom Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008.

Taktiež námietku odvolateľa, ktorá sa týkala výšky prenájmu náhradného motorového vozidla žalobcom z toho dôvodu, že sa riadil metodickým usmernením ohľadne výpočtu prenájmu náhradného motorového vozidla, podľa ktorého náhrada škody za vypožičanie náhradného motorového vozidla sa vypočíta ako rozdiel primeraných (priznaných) nákladov za vypožičanie náhradného motorového vozidla a nákladov spojených s užívaním vlastného vozidla, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil, že za skutočnú škodu je potrebné pokladať žalobcom uhradenú sumu 405,- eur, nakoľko zaplatením nájomného za náhradné motorové vozidlo sa v dôsledku dopravnej nehody práve o túto sumu zmenšil v tom čase existujúci majetkový stav žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí rozsah náhrady škody zohľadňovať, výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený, v tomto prípade žalobca, nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na prenájom náhradného motorového vozidla, keďže zaplatením nájomného za náhradné motorové vozidlo sa v dôsledku dopravnej nehody práve o túto sumu zmenšil v tom čase existujúci majetkový stav žalobcu.

Prvostupňový súd správne ustálil výšku škody za opotrebenie poškodeného vozidla vo výške 51,97 eur, ku ktorému došlo tým, že vozidlo bolo žalobcom odvezené do servisného pracoviska v Poprade a následne po oprave do miesta výkonu činnosti žalobcu v Námestove. V tomto smere sa možno stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že ak je účelom náhrady škody, aby žiadna majetková ujma vzniknutá poškodenému nezostala neodškodnená, je na mieste, aby žalobcovi bolo nahradené opotrebenie motorového vozidla, ktoré toto nie je nijako povinný znášať sám.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že povinný nepreukázal nárok ohľadne uplatneného ušlého zisku, keďže predložil len listinné dôkazy, z ktorých žalobca nepreukázal, že mal v dedičskej veci po neb. Y. V. konať a taktiež zmluvu o zrušení - upustenie od zmluvnej formy medzi účastníkmi, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, a to z toho dôvodu, že dňa 31.08.2010 okolo 16,00 hod. mal totiž žalobca ako notár spísať na základe predchádzajúcej objednávky notársku zápisnicu s dedičmi po manželoch V., avšak k realizácii tohto úkonu, predmetom ktorého mala byť aj nehnuteľnosť v hodnote 33 000,- eur, nedošlo ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu v dôsledku dopravnej nehody. Z výpovede svedka R. V. je nepochybné, že takýto právny úkon bol objednaný, avšak do rozhodnutia súdu nebol realizovaný v dôsledku dopravnej nehody žalobcu. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu s tým, že vykonané dokazovanie ohľadne týchto skutočností bolo dostatočné pre záver o priznaní náhrady ušlého zisku vo výške 208,15 eur, ktorého výpočet podrobne zdôvodnil prvostupňový súd v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách notárov a na ktorý podrobný výpočet odvolací súd odkazuje.

Pokiaľ odvolateľ namieta úroky z omeškania priznané žalobcovi zo sumy 986,82 eur a s ktorými žalovaný nesúhlasil s poukazom na odvolacie námietky, odvolací súd konštatuje, že odvolateľ túto námietku nijako nezdôvodnil s poukazom na odvolacie námietky vo vzťahu k náhrade škody a ušlému zisku. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa námietkami odvolateľa ohľadne úrokov z omeškania priznaných žalobcovi nemal dôvod zaoberať.

Zároveň odvolací súd potvrdil súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania, hoci tento výrok nebol napadnutý odvolaním žalovaného s tým, že zodpovedá zákonu a stavu konania v čase vyhlásenia rozhodnutia prvostupňového súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.